Správy o jeho šírení sa nielen v Číne, ale aj vo svete, prichádzajú v rôznej intenzite už od januára 2020, na finančné trhy však začali mať skutočne výrazný vplyv až v posledných dňoch.
Správy o tom, že donedávna neznámy vírus sa nepodarilo izolovať v krajine jeho pôvodu, a že sa pomerne rýchlo šíri aj do zvyšku sveta, vyvolalo na trhoch snahu vyhnúť sa riziku. Pre tú je typický výpredaj rizikovejších aktív, ktorými sú akcie, a naopak, príklon k takzvaným "bezpečným prístavom", medzi ktoré väčšina investorov radí vládne dlhopisy vyspelých štátov či zlato.
Spolu s rastúcou cenou klesá výnos desaťročných dlhopisov americkej vlády, ktorý sa nachádza na historicky najnižšej úrovni. Americké aj európske akciové indexy za posledný týždeň poklesli o 14% a naplnili tak definíciu technickej recesie. Index VIX, často nazývaný indexom strachu, tak dosiahol najvyššiu úroveň od doby európskej dlhovej krízy a cena futures kontraktov na ropu klesla od začiatku tohto roka, kvôli obavám z poklesu dopytu, o viac ako 20 %.
Trhy tak stále viac upínajú svoju nádej smerom k centrálnym bankám, ktoré by mali pomôcť zmierniť prípadný hospodársky útlm uvoľnením svojej, už aj tak značne uvoľnenej menovej politiky. Trhy už počítajú s tým, že americký Federálny rezervný systém (Fed) prikročí v tomto roku aspoň k trojitému zníženiu úrokových sadzieb. Prvýkrát by tak mal urobiť už na svojom ďalšom zasadnutí, ktoré sa uskutoční v polovici marca.
Podľa cien trhových inštrumentov by svoje sadzby mala hlbšie do záporu zatlačiť aj ECB. Česká národná banka by potom mala pristúpiť k rýchlemu prehodnoteniu situácie podľa trhu, a zvrátiť tak svoj posledný krok znížením úrokových sadzieb s tým, že do konca roka by k takému zníženiu malo dôjsť hneď dvakrát.
To je však, aspoň zatiaľ, v rozpore s rétorikou, ktorá momentálne znie z centrálnych bánk. Fed ešte nedávno hodnotil vývoj hospodárstva v Spojených štátoch pozitívne a príliš unáhlené reakcie by mohli paradoxne ešte viac podporiť aktuálne prebiehajúcu paniku. Prezidentka ECB Lagardeová však vyhlásila, že situácia ešte nie je tak vážna, aby bol potrebný zásah zo strany centrálnej banky.
Navyše, oproti svojim americkým kolegom, majú centrálni bankári vo Frankfurte značne obmedzený priestor pre využívanie konvenčných menovo politických nástrojov. V prípade prehlbujúcich sa hospodárskych problémov by tak museli prichádzať s ďalšími, pravdepodobne kontroverznými opatreniami týkajúcich sa toho, ako do ekonomiky napumpovať viac peňazí.
Ani v prípade dostatku pomyselnej munície nemusia byť centrálne banky schopné udržať súčasný akciový býčí trend pri živote. Šíriaci sa koronavírus totiž pôsobí negatívne nielen na globálny dopyt, ale aj na ponuku. S negatívnymi ponukovými šokmi v podobe zastavenej produkcie podnikov však toho menová politika veľa nezmôže.
V snahe bojovať proti zdražovaniu nedostatkového tovaru by totiž centrálni bankári museli svoju menovú politiku, naopak, utiahnuť, čím by opäť zvýšili tlak na pokles hospodárskeho výstupu, čo by sa negatívne prejavilo aj na cene akcií.
Výsledný dopad šíriaceho sa vírusu na globálnu ekonomiku možno, spolu s prípadným priebehom následného zotavenia, v súčasnosti len ťažko odhadnúť. Aj v prípade rýchleho odznenia samotnej nákazy, napríklad v dôsledku nájdenia účinnej vakcíny, môže mať súčasná epidémia dlhodobejší vplyv na štruktúru svetovej ekonomiky.
Nedávne narušenie komplikovaných dodávateľsko-odberateľských reťazcov odhalilo ich značnú krehkosť. Okrem obchodných vojen tak môže byť koronavírus ďalším impulzom vedúcim k deglobalizácii. Tú by sme, v prípade zachovania súčasných spotrebiteľských návykov, pocítili všetci, a to minimálne vo svojich peňaženkách.
Na druhej strane, pre investorov môže posledný vývoj na akciových trhoch predstavovať príležitosť k lacným nákupom, na ktorých adresu kedysi poznamenal baron Rothschild: „Nakupuj, keď v uliciach tečie krv."
Tomáš Lébl, analytik skupiny AXA ČR a SR
Komentáre
Pridať komentár