Všeobecne sa s tým však dalo počítať, obzvlášť potom, ako svetové ekonomiky už za prvý kvartál generovali rekordne nízke výsledky napriek tomu, že ich protikoronavírusové opatrenia naplno postihli až v závere marca.
Otázkou je teda skôr to, ako hlboko sa svetová ekonomika prepadla a ako rýchlo bude schopná sa spamätať z ťažkého úderu, ktorý jej zasadila globálna pandémia. Vzhľadom na minimálne historické skúsenosti s podobnými šokmi boli aj odpovede zo strany ekonómov na obe tieto otázky extrémne nejednotné.
V Spojených štátoch dosiahol medziročný pokles HDP 9,5 %, čo je hodnota mierne nižšia ako hodnota väčšiny odhadov. Naopak, v Nemecku tempo poklesu mierne prekonalo odhady, keď dosiahlo 11,7 %.
To sú však stále pomerne dobré výsledky v porovnaní s ďalšími štátmi západnej Európy. Ekonomika Talianska medziročne klesla o 17,3 %, HDP Francúzska bolo oproti minulému roku o 19 % nižšie a prepad španielskeho hospodárstva prekonal 22 %. Akým smerom sa uberala situácia na Slovensku sa dozvieme až o dva týždne.
Alternatívne dátové zdroje v podobe pohybu mobilných telefónov, objemu platobných transakcií či hustoty dopravy však naznačujú, že väčšina ekonomík zažíva v treťom kvartáli oživenie. Či bude tento vývoj aj naďalej pokračovať, bude záležať od mnohých faktorov, z ktorých značná časť je opäť veľmi ťažko odhadnuteľná.
Napríklad, nedávne zhoršenie epidemiologickej situácie v Spojených štátoch tento, dovtedy pozitívny trend, opäť zastavilo, čo nie je dobrá správa ani pre stredoeurópske ekonomiky. Aj keby sa im na svojom území podarilo udržať vírus na uzde, tak nízky zahraničný dopyt kvôli svojmu exportnému charakteru pocítia.
Okrem vírusu sa tak začínajú na scéne opäť objavovať aj ďalší kandidáti, ktorí sypú piesok do pomaly sa roztáčajúceho sa súkolesia svetovej ekonomiky. Medzi nimi nájdeme aj starý známy brexit alebo obchodné tenzie medzi Čínou a USA.
Ďalšou neznámou je hospodárska politika. Tá bola doteraz schopná aspoň čiastočne stlmiť negatívny šok prostredníctvom uvoľnenej menovej politiky a masívnych fiškálnych stimulov. Značná časť odbornej verejnosti sa preto zhodla, že v úvodnej fáze krízy išlo o kroky zavádzané správnym smerom.
Teraz však prichádza zložitejšia fáza, kedy by centrálne banky aj vlády mali postupovať o poznanie opatrnejšie. Zdravý rozum totiž hovorí, že obrovské deficity verejných financií a skupovanie všetkého možného aj nemožného zo strany centrálnych bankárov nemôže trvať večne.
Úlohu nájsť prijateľnú mieru bolesti spojenú s pravdepodobným nárastom nezamestnanosti a volatility na trhoch a zároveň neskĺznuť k trvalej deformácii pracovného a finančného trhu bude preto nezávideniahodne náročná situácia, ktorá si bude vyžadovať prácu v rukavičkách.
Tomáš Lébl, analytik skupiny AXA ČR a SR
Komentáre
Pridať komentár