Ruská invázia na Ukrajinu narušila výrobu v mnohých priemyselných odvetviach a sektoroch, vniesla zmätok do dodávateľských reťazcov, vyhnala ceny nahor a zvýšila nerovnováhu medzi ponukou a dopytom.
Energetický sektor je typicky jedným z najviac postihnutých odvetví, s dôsledkami ktoré si ponesie v strednodobom až dlhodobom horizonte, uvádza spoločnosť Credendo.
Rusko zabezpečuje približne 16 % svetovej spotreby zemného plynu a 11 % svetovej spotreby ropy. Medzinárodné sankcie na ruskú ropu a plyn a dobrovoľný presun dopytu smerom k iným dodávateľom preto narúšajú globálne dodávky energie.
Mohlo by vás zaujímať: Globálne ceny potravín v dôsledku vojne na Ukrajine rastú, varuje Credendo
USA a Veľká Británia ako prvé postupne zakázali dovoz ropy a plynu z Ruska a EÚ sa následne tiež postupne rozhodla ukončiť námorné dodávky ruskej ropy a ropných produktov vo výške zhruba 90 % celkového dovozu z Ruska (zahŕňa aj záväzok Nemecka a Poľska vzdať sa ruských dodávok prostredníctvom ropovodu).
EÚ by mala dovoz ruskej ropy po mori zastaviť do konca roka. Okrem toho sa Veľká Británia spolu s EÚ dohodli na koordinovanom zákaze poistenia lodí prevážajúcich ruskú ropu. Pokiaľ ide o plyn, patrí medzi ďalšie významné udalosti rozhodnutie Ruska zastaviť dodávky do niektorých krajín EÚ, ktoré sa rozhodli nevyhovieť ruskej požiadavke platiť za plyn v rubľoch.
Očakáva sa preorientovanie obchodných tokov
Okrem silnejšieho tlaku na rast cien ropy a zemného plynu dôjde k otrasu na trhu s fosílnymi palivami a kríza by v strednom až dlhodobom horizonte mohla viesť k rozsiahlej zmene orientácie obchodných tokov.
V prípade ropy sa Rusku zatiaľ darí nájsť kupujúcich v Číne, Indii a Turecku a ruský export ropy sa v porovnaní s predvojnovým obdobím dokonca zvýšil. Trend presunu dodávok zo západu na východ bude ale pravdepodobne ešte silnieť, pretože viac ako polovica exportu ruskej ropy, ropného kondenzátu a rafinovaného paliva aktuálne smeruje do EÚ.
Mohlo by vás zaujímať: Moldavsko: Hrozí zvýšené politické riziko v súvislosti s ruskou inváziou
V praxi však tento krok tak bezprostredný nebude. Mnoho rafinérií na rozvojových trhoch v Ázii nie je tak komplexných, aby dokázali ruskú ropu spracovať. Dovoz z Ruska by EÚ nahradila dodatočným dovozom z iných regiónov, najmä zo Stredného východu. Avšak s rovnakými technickými ťažkosťami.
Pokiaľ ide o plyn, môže byť jeho dostupnosť v Európe ohrozená v prípade, že sa Rusko rozhodne pozastaviť všetok export plynu do EÚ alebo keď EÚ uvalí embargo na ruský plyn. Okamžité a úplné odstrihnutie od ruského plynu by bolo pre Európu a najmä pre Nemecko ďalším obrovským šokom.
Svetový ekonomický výhľad MMF za apríl napríklad naznačuje, že strata HDP v roku 2023 by v prípade najhoršieho scenára, ktorý zahŕňa aj zastavenie dovozu ruskej ropy a plynu, bola pre EÚ ako celok okolo 3 %. V takom prípade by vplyv na jednotlivé krajiny pravdepodobne závisel od intenzity využitia plynu danej krajiny a od jej závislosti od dovozu ruského plynu.
K spomaleniu by nepriamo došlo aj v ďalších krajinách regiónu, pretože Nemecko je priemyselným motorom ekonomiky eurozóny. Aby sa kompenzovala strata ruského plynu, bolo by tak budúcu zimu nutné výrazne znížiť dopyt a zároveň nájsť alternatívne zdroje plynu alebo náhradnej energie. O spoluprácu by tak bolo pravdepodobne nutné požiadať priemyselný sektor, čo by znamenalo zníženie výroby, rast nákladov a nevyhnutné úpravy výrobných procesov.
Mohlo by vás zaujímať: Štyri výzvy pre globálnu ekonomiku v roku 2022. Takto to vidí Credendo
Dokonca aj plán Európskej komisie „REPower EU“ na postupné znižovanie závislosti na ruskom plyne môže ovplyvniť ekonomickú aktivitu regiónu. Tento plán by mal do konca roka umožniť zníženie dovozu ruského plynu (ktorý činí asi 155 miliárd metrov kubických) o dve tretiny, a to posilnením dodávok z iných zdrojov a znížením dopytu po plyne z rôznych sektorov ekonomiky.
Jediným a najväčším náhradným zdrojom energie, s ktorým EÚ počíta je však zvýšenie dovozu LNG, ktorý by podľa EÚ mohol nahradiť tretinu dovozu ruského plynu (50 miliárd metrov kubických). Plán predpovedá, že by sa znížil aj dopyt po plyne, a to predovšetkým zo strany domácností.
Zo zvýšenia dovozu LNG bude ťažiť predovšetkým Austrália, USA a Katar. Aby však bolo možné dosiahnuť ciele, ktoré si plán EÚ kladie, bude potrebné prekonať množstvo prekážok, ktoré sa týkajú zvýšenia dovozu LNG, teda jadra plánu EÚ. Ide o množstvo problémov, cez robustnosť plynárenskej infraštruktúry až po nesprávne geografické rozloženie terminálov a potrubí LNG.
A tiež o to, či je skutočne možné získať náhradné dodávky LNG. Preto sa zdá celkom nepravdepodobné, že by EÚ získala očakávaných 50 miliárd kubických metrov LNG. Energetici varujú, že ak chce Európa svoj plán dodržať, bolestivé dôsledky – teda prídely energie a výpadky prúdu – sú tento rok v zime takmer nevyhnutné.
Z ruského pohľadu by bolo hľadanie alternatívnych trhov pre plyn oveľa ťažšie ako pre ropu. Trh s plynom je totiž oveľa viac regionálny. Tranzit zemného plynu potrubím nie je flexibilný a ruská kapacita výroby LNG stále výrazne zaostáva za konkurentmi.
Aj keď sa do určitej miery očakáva odklon od Európy a prechod do Ázie a najmä do Číny (vo februári Peking a Moskva oznámili 30 ročnú zmluvu pre Rusko na dodávky plynu Číne prostredníctvom nového plynovodu), potenciálnu stratu trhu EÚ bolo by veľmi ťažké úplne kompenzovať. Adaptačné projekty by totiž vyžadovali masívne financovanie, ktoré bude chýbať.
Analytik: Florence Thiéry, Credendo
Komentáre
Pridať komentár