Poistenie pohľadávok nadobúda na význame s možným príchodom krízy

Marek Gašparík, riaditeľ slovenskej pobočky úverovej poisťovne Credendo, upozorňuje na signály možnej krízy.

Aký bol vlani vývoj poistného trhu na Slovensku a ako sa darilo slovenskej pobočke Credendo?

Slovenský poistný trh rástol vlani o 4,3 %, zatiaľ čo naša pobočka vlani medziročne rástla zhruba o 10 %. To je historicky najlepší výsledok od roku 2012, odkedy Credendo na slovenskom trhu pôsobí. Tiež škodovosť bola v roku 2018 oproti priemeru výrazne nižšia. To sa však od posledného štvrťroku minulého roka začína meniť. Za prvý štvrťrok tohto roka sme zaznamenali o 50 % viac hlásených hrozieb poistných udalostí ako za rovnaké obdobie v minulom roku. A to môže byť signálom možnej krízy.

Aké riziká by firmy mali sledovať?

Ekonomikám v strednej Európe sa v posledných rokoch darí pomerne dobre. Napriek tomu ale existujú globálne riziká, ktoré môžu ovplyvniť i firmy na Slovensku. Či už ide o protekcionizmus reprezentovaný politikou „America First“, ktorá so sebou môže priniesť zavedenie dovozných ciel na import automobilov do USA alebo obchodné napätie medzi Čínou a USA. Ďalej medzi ne môžeme zaradiť pokračujúci pokles čínskej ekonomiky, problémy talianskych bánk alebo nestabilitu tureckej ekonomiky a neistotu ohľadom Brexitu. To sú riziká v súčasnosti viac či menej aktuálne.

Môžu tieto udalosti, odohrávajúce sa ďaleko za našimi hranicami, ovplyvniť slovenských podnikateľov?

Ide o problémy, ktoré môžu vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky v konečnom dôsledku skutočne zasiahnuť aj slovenských podnikateľov. V tomto roku navyše môžeme očakávať spomalenie rastu HDP na európskom trhu. S najväčším rizikom pritom musia počítať tí najzraniteľnejší, čo sú predovšetkým malé a stredné firmy.

Môžete dopady spomínaných rizík konkretizovať?

Protekcionistická politika „America First“ predstavuje hrozbu najmä pre automobilový priemysel, ktorý je silne závislý na fungujúcom medzinárodnom dodávateľskom reťazci. Slovensko patrí, pokiaľ ide o výrobu automobilov, k vedúcim krajinám v regióne strednej Európy.

Automobilový priemysel má ale zásadný význam aj pre celé európske hospodárstvo a zavedenie 25 % cla zo strany USA by mohlo viesť až k spomaleniu ekonomiky. Situáciu komplikuje aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a s tým súvisiace rastúce mzdové náklady. Pokiaľ USA skutočne siahnu po týchto colných opatreniach, bude to pre slovenský automobilový priemysel naozaj výzva. Či dôjde k zavedeniu cla, by sme sa mali dozvedieť najneskôr v júni tohto roku.

Ako hodnotíte ďalšie riziká a udalosti, ktoré sa odohrávajú priamo v Európe?

Naši analytici sledujú aj lokálne nestability. Napríklad ťažkosti talianskych bánk alebo napríklad problémy tureckej ekonomiky. Talianske banky majú v rámci eurozóny najvyššie množstvo zlých úverov, aj keď tie sa im v poslednej dobe darí znižovať. Banky masívne investovali do talianskych vládnych dlhopisov, a ak by ich hodnota začala klesať, podlomilo by to stabilitu talianskeho bankového sektora. To by mohlo znamenať problémy aj pre francúzske, nemecké, španielske a britské banky, ktoré držia necelých 30 % dlhopisov.

Vzhľadom na previazanosť európskych spoločností mohli mať negatívny vplyv tiež problémy tureckej ekonomiky. Tá sa potýka nielen so silnou devalváciou meny a infláciou, ale aj s dramatickým prepadom dôvery spotrebiteľov a investorov a s tým súvisiacim poklesom reálneho HDP.

Znehodnotenie tureckej líry je pre podnikateľov zásadným rizikom, pretože turecké firmy majú pri obchodovaní so zahraničnými firmami problém plniť svoje záväzky. To sa premieta do vysokého obchodného rizika krajiny, ktoré reprezentujú makroekonomické faktory, ovplyvňujúce platobnú schopnosť všetkých dlžníkov v krajine. To je aktuálne hodnotené kategóriou C, teda najvyšším stupňom rizika.

Čo môže byť dôsledkom týchto rizík?

V prvom rade zhoršenie platobnej morálky, a to zvyčajne najviac postihne malé a stredné firmy. Okrem toho firmy už teraz zápasia s rastúcimi mzdovými nákladmi, a to vzhľadom na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Spolu so zvýšením úrokových sadzieb to vytvára tlak na maržu, firmy pociťujú zvýšenú potrebu prevádzkového financovania.

Riešením môže byť poistenie pohľadávok. Tak podniky pokryjú nielen riziká spojené s nezaplatením pohľadávok, ale poistenie pohľadávok môžu využiť práve aj pre prevádzkové financovanie. Či už formou financovania z dodávateľských úverov alebo využitím poistenie pohľadávok ako nástroja, vďaka ktorému sú banky schopné poskytnúť potrebné prostriedky.

Ktorý variant by ste odporučili?

Variantov, ako využiť poistenie pohľadávok pre prevádzkové financovanie, existuje viac. Dôležité je si uvedomiť, že pre každú firmu môže byť vhodné niečo iné. Preto odporúčame konzultovať najlepšie riešenia priamo so zástupcom úverovej poisťovne, ktorý pripraví riešenie priamo na mieru.