Chorvátsko chystá zavedenie eura v roku 2023. Aké to bude mať dopady?


			Chorvátsko chystá zavedenie eura v roku 2023. Aké to bude mať dopady?

Chorvátsky parlament drvivou väčšinou schválil zákon o príprave na zavedenie eura v roku 2023.

Udalosti

Európska komisia a Európska centrálna banka 1. júna potvrdili, že je Chorvátsko pripravené od budúceho roka euro prijať.

Európska rada prijme konečné rozhodnutie v júli a je veľmi pravdepodobné, že tento najnovší záver potvrdí. Schválenie pritom nebolo isté, pretože vládny plán splniť konvergenčné kritériá cenovej stability komplikovala vysoká inflácia.


Mohlo by vás zaujímať: Globálne ceny potravín v dôsledku vojne na Ukrajine rastú, varuje Credendo


Vládne úpravy prostredníctvom hospodárskej politiky a aktuálne vysoká inflácia v eurozóne, ktorá je ťahaná vonkajšími faktormi, však Chorvátsku pomohli jeho cieľ stať sa v roku 2023 dvadsiatym členským štátom eurozóny splniť.

Dopady

 

EÚ dala Chorvátsku zelenú pokiaľ ide o prijatie eura. To krajine umožní vstúpiť v roku 2023 do eurozóny. Posledné hlasovanie chorvátskeho parlamentu o zavedení eura len podčiarklo širokú politickú podporu a odhodlanie tohto cieľa na rok 2023 dosiahnuť. Na dosiahnutie cieľa však bolo potrebné riešiť kľúčový problém cenovej stability, ktorému bráni vysoká inflácia spôsobená vysokými cenami potravín a energií.

V apríli inflácia dosiahla na ročnej báze rekordných 9,4 %, zatiaľ čo inflácia v EÚ bola len 7,4 %. Vláda preto znížila DPH na energie a potravinárske produkty, obmedzila ceny energií a sprísnila svoju menovú politiku.


Mohlo by vás zaujímať: Moldavsko: Hrozí zvýšené politické riziko v súvislosti s ruskou inváziou


Podľa odhadov MMF z tohtoročného mája by mala byť tohtoročná priemerná inflácia Chorvátska 5,9 %, teda stále mierne nad infláciou očakávanou v eurozóne (5,3 %). Je pritom možné, že inflácia do konca roka ešte porastie. Čo sa týka zavedenia eura v budúcom roku v Chorvátsku, pretrvávala určitá neistota. Európska komisia a Európska centrálna banka však vo svojom hodnotení prejavili k tejto situácii pochopenie, pretože kríza cien energií a potravín nie je špecifická iba pre Chorvátsko, ale stala sa globálnym problémom.

Okrem inflácie Chorvátsko plní aj ďalšie konvergenčné kritériá: udržateľné verejné financie (fiškálny deficit a verejný dlh by tento rok mali byť pod 3 % a pod 80 % HDP), stabilný výmenný kurz kuny voči euru (od vstupu Chorvátska do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II) v roku 2020) a konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb.

Vzhľadom na vysokú závislosť na cestovnom ruchu, keď turisti prichádzajú predovšetkým z okolitých krajín EÚ, bude pre Chorvátsko euro ako zákonné platidlo veľkým prínosom. V skutočnosti je použitie eura okrem cestovného ruchu v Chorvátsku už veľmi rozšírené aj v bankovom sektore alebo v denominácii zahraničného dlhu.

Zavedenie eura by preto malo byť pozitívnym faktorom pri zvyšovaní likvidity Chorvátska, malo by zvýšiť atraktivitu investícií a pozitívne pôsobiť pri znižovaní úrokových sadzieb. Tieto výhody budú veľmi vítané. Ekonomika bola silne postihnutá pandémiou, a to najmä kvôli obrovskej globálnej kríze cestovného ruchu.

Po poklese reálneho HDP o 8,6 % v roku 2020 sa ekonomika v roku 2021 odrazila o 10,4 %, čiastočne práve vďaka silnému oživeniu cestovného ruchu. Pozitívne vyhliadky na tohtoročnú turistickú sezónu podporuje koniec obmedzenia v súvislosti s Covid-19 s rastom HDP by mohol zrýchliť o 2,7 %.

V tomto čísle sú už zahrnuté dôsledky vojny na Ukrajine - teda najmä vysoké ceny komodít, ktoré ovplyvňujú dôveru spotrebiteľov a ceny výrobcov v Chorvátsku. Konflikt však môže mať aj negatívny vplyv na plánovanie dovolenky, a to kvôli vyšším životným nákladom v celej Európe, bezpečnostnému rozmeru (Chorvátsko je od Ukrajiny vzdialené menej ako 1000 km) a riziku šírenia konfliktu.


Mohlo by vás zaujímať: Štyri výzvy pre globálnu ekonomiku v roku 2022. Takto to vidí Credendo


Hospodársku výkonnosť Chorvátska v nadchádzajúcom období navyše ovplyvňujú pretrvávajúce narušenie v dodávateľskom reťazci a teraz aj riziko recesie v rámci EÚ. Výhľad teda ovplyvní slabší domáci i zahraničný dopyt.

To by tiež mohlo udržať bežný účet v miernom deficite, najmä vďaka vyšším nákladom na dovoz, pretože Chorvátsko je čistým dovozcom pohonných hmôt. V roku 2023 by sa potom bežný účet mal vrátiť do prebytku. Táto prognóza bude zásadne závisieť od cestovného ruchu, pretože ten pred pandémiou predstavoval viac ako 30 % z celkových príjmov bežného účtu.

V blízkej budúcnosti možno očakávať, že sa ratingy rizika spoločnosti Credendo nezmenia. Pri pohľade do budúcnosti sú tu dokonca faktory, ktoré riziká ešte miernia – nad očakávania silná turistická sezóna, zavedenie eura v roku 2023 a širšie využitie fondov EÚ na obnovu.
 

Analytik Credendo: Raphaël Cecchi

Zdroj: Credendo

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články