Výhodou je, že dnes už budúci dôchodcovia dokážu zistiť, koľko približne budú na penzii dostávať. A ak im to nestačí, môžu si odkladať. Dve tretiny ľudí to už robia.
Väčšina Slovákov dostane po odchode na penziu dôchodok, ktorý pre nich nebude dostatočný. Jeho priemerná výška dosiahla v marci podľa údajov Sociálnej poisťovne 730 eur mesačne. Iba 11,2 % Slovákov však tvrdí, že by im na penzii stačilo 800 eur mesačne. To v prípade, ak by do dôchodku odišli už teraz. Vyplýva to prieskumu agentúry Ipsos pre online investičnú platformu Portu, na ktorom sa zúčastnilo 1535 respondentov.
„Na 800 eur mesačne dnes väčšina dôchodcov nedosiahne, a to ani keď do výpočtu zahrnieme 13. penzie. Preto budúcim dôchodcom odporúčame, aby začali čím skôr riešiť, s akou sumou vlastne môžu počítať. Výhodou je, že tento mesiac začala Sociálna poisťovňa prvýkrát posielať dôchodkovú prognózu, ktorá obsahuje výšku očakávaného dôchodku tak z prvého i druhého piliera. Ide o sumu očistenú o infláciu, ktorú by mal daný človek získať v dobe odchodu na penziu. Počíta aj s rastom platov v budúcnosti,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.
Mohlo by vás zaujímať: Rast BMI Slovákov zvyšuje záujem o lieky na chudnutie. Experti varujú pred rizikami
Výsledkom je, že mnohí ľudia uvidia v prognóze dôchodok, ktorý je vyšší než ich súčasný plat. Ak im totiž do penzie zostáva napríklad 20 rokov, Sociálna poisťovňa predpokladá, že ich mzda bude po tieto roky postupne rásť aj v reálnom vyjadrení – teda po očistení o infláciu.
„Nie je preto dobré sa s výškou odhadovaného dôchodku automaticky uspokojiť. Pretože to, čo vyzerá ako vysoká suma dnes, už v budúcnosti stačiť nemusí. V tomto kontexte je dobré, že výpis zo Sociálnej poisťovne obsahuje aj takzvanú mieru náhrady. Teda výpočet, koľko dostanete na dôchodku v porovnaní s výplatou, ktorú budete mať pred odchodom na penziu. Toto číslo bude často pod 50 %.
Dobrou správou je, že sa počíta z hrubej mzdy, nie z čistej. Keďže dôchodky sa na rozdiel od mzdy nezdaňujú a neplatia sa z nich odvody, reálne nebude prepad životnej úrovne po odchode na penziu až taký prudký. Zlou správou je, že prepad tu stále bude. Komu by nestačila priemerná penzia dnes, tomu s vysokou pravdepodobnosťou nebude stačiť ani v budúcnosti,“ vysvetľuje Marek Malina.
Čo ak penzia nestačí?
Preto je dobré dôchodkovú prognózu Sociálnej poisťovne využiť na to, aby sa budúci dôchodcovia zamysleli, či im bude na živobytie v penzii stačiť povezme polovica výplaty, alebo chcú viac – v ideálnom prípade toľko, čo pred tým zarábali.
„Odporúčam preto minimálne štyridsiatnikom, aby si skontrolovali, či im v Sociálnej poisťovni nechýbajú započítané roky. Mnohí ľudia, ktorým by sa mala zohľadniť aj stredná a vysoká škola, totiž nemajú obdobie štúdia evidované. Náprava takejto chyby môže znamenať aj stovky eur navyše, ako potvrdzuje aj príklad nášho kolegu. Reklamovať nezrovnalosti v evidencii čím skôr sa preto oplatí,“ upozorňuje Marek Malina.
Screenshoty z aplikácie Sociálnej poisťovne: Dôchodok pred a po započítaní chýbajúcich období poistenca – predovšetkým strednej a vysokej školy. Ide o človeka, ktorému do dôchodku zostáva ešte 15 rokov. Suma sa týka dôchodku, aký by dostal, ak by na penziu odišiel okamžite.
Šetrenie má zmysel
Ak je očakávaná výška dôchodku stále prinízka, je rozumné začať si na starobu šetriť. Týka sa to najmä ľudí, ktorí zarábali viac. Dôchodok z prvého piliera je totiž obmedzený maximálnou výškou osobného mzdového bodu na úrovni 3. „Zjednodušene povedané to znamená, že dôchodok sa síce odvíja od mzdy a zaplatených odvodov, no maximálne do výšky trojnásobku priemerného platu. Kto zarába viac, platí síce vyššie odvody, no tie už nemajú na výšku jeho penzie vplyv,“ vysvetľuje Marek malina.
Dobrou správou je, že veľká časť ľudí šetrenie na penziu nepodceňuje – podľa prieskumu si na dôchodok neodkladá a ani s tým neplánuje začať iba 10,7 % respondentov. Ďalších 15,4 % si síce aktuálne neodkladá, no chcú s tým začať. Dobrou správou je i to, že menej ako 20 eur si dokáže odložiť iba minimum respondentov, konkrétne 7,4 %.
„Už aj 20 eur mesačne má pritom zmysel, najmä ak sa peniaze investujú dostatočne dlhý čas. Napríklad, ak si niekto začne odkladať hneď po vstupe na trh práce a vydrží 40 rokov, pri priemernom zhodnotení trhov bude mať na účte približne 65 000 eur. A to len pri 20 eurách,“ vysvetľuje Marek Malina.
Mohlo by vás zaujímať: UNIQA posilňuje vedenie: Kryštof Touška sa stáva členom predstavenstva a novým COO
Klienti Portu si však na svoje dôchodkové účty odkladajú výrazne viac než „dvacku“ mesačne. V roku 2025 to v priemere bolo takmer 2 200 eur na rok, takže v prepočte takmer dve stovky na mesiac. Po odpočítaní ľudí, ktorí si na účet pošlú viac ako štyri tisícky, priemer klesne na 1 400 eur.
„Aj ľudia, ktorí nepatria medzi bohatých, si teda dokážu odložiť na dôchodkovom účte viac ako stovku mesačne. To je viac než Česi. Deje sa tak napriek tomu, že naši západní susedia môžu využiť daňové úľavy, ktoré na Slovensku neexistujú,“ upozorňuje Marek Malina.
Sto eur mesačne počas 40 rokov znamená, že pri priemernom zhodnotení finančných trhov bude mať daný človek na účte vyše 320 tisíc. Ak si vklad bude priebežne navyšovať o infláciu, nemusí sa ani zďaleka tak obávať prepadu životnej úrovne ako ten, kto pôjde na penziu bez úspor. „Práve naopak, dôchodok si bude môcť užiť. Je dobré, že si to mnohí ľudia uvedomujú a nespoliehajú sa iba na štát,“ dodáva Marek Malina.
Komentáre
Pridať komentár