Ako sa darí nemeckému zdravotníctvu v čase pandémie?

Oliver von Ameln, konateľ spoločnosti Adesso Insurance Solutions GmbH ^[1], uviedol, že dlhodobé účinky pandémie na spoločenský a hospodársky život nemožno ešte dohliadnuť. Faktom podľa jeho názoru je, že žiadny zdravotnícky systém vo svete nebol na pandémiu pripravený. Údaje o počte obetí COVID-19 vo svete sú veľmi ťaživé. Štatistiky ale tiež umožňujú urobiť si predstavu o tom, ktoré zdravotnícke systémy vo svete sa javia ako stabilné a ktoré rýchlo reagovali na problémy. 

Celkovo sa dá povedať, že nemecký zdravotnícky systém zvláda krízu pomerne dobre. Napriek tomu sa rýchlo ukázali aj jeho slabiny. To sa na začiatku týkalo obstarávania ochranných pomôcok. V ďalšom priebehu pandémie sa vyjavili diskrepancie v kapacite disponibilného zdravotne školeného odborného personálu a opatrovateľských síl. Nedostatok personálu bol úplne zreteľný.

Prof. Andreas Beivers z vysokej školy Fresenius [²] v Mníchove, ktorý sa špecializuje na problematiku národného hospodárstva a ekonomiku zdravotníctva, v tejto súvislosti uviedol, že pandémia sa postarala o to, že otvorené priznanie nedostatku personálu, ku ktorému by rovnako došlo, prišlo o dva roky skôr.

Ide o to, že demografický vývoj v Nemecku vedie nutne už niekoľko rokov k rastúcemu dopytu po zdravotných službách vo všetkých oblastiach. Počet pacientov rastie a je špecifický značným podielom starších ľudí a mnohými osobami s viac ochoreniami. V posledných rokoch sa vyostrila situácia najmä v oblasti starostlivosti. 

Do povedomia verejnosti sa vďaka pandémii silnejšie dostala ďalšia existujúca problémová téma. Úplne jasnými sa stali nedostatky v odovzdávaní správ o počte novo nakazených na Inštitút Roberta Kocha. Stále meškali. Viditeľným sa stalo chýbajúce sieťové prepojenie zdravotníckych úradov s aktérmi zdravotníckeho systému, ale aj medzi týmito úradmi navzájom. V médiách sa vynárali tiež články, ktoré rozoberali otázku, prečo taká fakty a údaje ešte stále musia byť posielané faxom. 

Masívna kritika sa zniesla aj na vývoj varovnej covid aplikácie ("Corona-Warn-App"), ktorá kvôli anonymizovanému poskytovaniu údajov bola iba obmedzene spôsobilá pre identifikáciu infekčných skupín. Z tohto dôvodu sú pochopiteľné nasledovné slová Annabritty Biederbick, predsedníčky predstavenstva nemeckej poisťovacej skupiny Debeka [³], že ochrana osobných údajov je dôležitá, ale môže tiež brániť zdravotnú starostlivosť. Podľa nej je relevantná diskusia o zrejmých prekážkach, rezultujících z ochrany osobných údajov, absolútne nutná.

Z tohto hľadiska sa koronakríza prejavila ako určitý urýchľovač negatívneho vývoja. Nepopierateľné sú však tiež pozitívne trendy, obzvlášť v digitalizácii Nemecka. Ako príklad možno spomenúť zamestnanca na homeoffice, ktorí naďalej vykonávali svoju prácu s pomocou napr. videokonferencií, a obchodníkmi, ktorí cez zastavenie či obmedzenie ekonomických aktivít boli s pomocou digitálnych riešení naďalej k dispozícii klientom. Enormný digitálny posun nastal aj v samotnom zdravotníckom systéme. Týka sa to napríklad procesov vnútri spoločností a komunikácie s klientmi. U poistencov mali pozitívny ohlas aj digitálne ordinačné hodiny. 

Digitálne služby v zdravotníctve získali na význame a boli akceptované. Ľudia sa naučili oveľa lepšie zaobchádzať s digitálnymi procesmi. Tak by to malo podľa niektorých expertov byť aj v budúcnosti pri využívaní elektronickej zdravotnej dokumentácie. Pre súkromné ​​zdravotné poisťovne z toho vyplýva úplne konkrétna úloha, a to previesť nové služby do výkonového spektra taríf súkromného zdravotného poistenia.

Ďalší pohľad na danú problematiku prezentoval Ekkehard Mittelstaedt, konateľ spoločnosti MGS Meine-Gesundheit-Services GmbH. Podľa jeho názoru mala pandémie v každom prípade vplyv na inovačnú silu a pripravenosť investovať do nových technológií. Prial by si, aby bol tento pohyb zachytený a Nemecko sa stalo v rámci Európy priateľskejšie k inováciám. Zároveň ale zdôraznil, že je potrebné odstrániť byrokratické prekážky. Mittelstaedt pokladá za podstatné, že vypuknutie pandémie a zaobchádzanie s ňou nijako neuškodilo imidž zdravotníckeho systému u poistených osôb. 

[1] Ide o firmu s 330 zamestnancami, medzi ktorých patrí špecialisti na poistenie, poistní matematici, projektoví manažéri, vývojári softvéru a konzultanti v oblasti IT.

[2] Hochschule Fresenius - viď Hochschule Fresenius - Wikipedia

[3] Debeka - táto skupina ponúka širokú paletu poistných a finančných produktov. Patrí medzi 5 najväčších poskytovateľov služieb v nemeckom sektore poisťovníctva a sektore stavebného sporenia.