Prírodné katastrofy v Nemecku: Rok 2021 bol pre poisťovateľov historicky najdrahší

Celoštátny zväz nemeckého poisťovníctva (GDV) uvádza, že ešte nikdy nespôsobili prírodné nebezpečenstvá v Nemecku tak vysoké škody ako v roku 2021. Najväčší dopad mali na to povodne spôsobené prílivovým dažďom v júli a krupobitie na začiatku leta.

Jörg Asmussen, výkonný riaditeľ GDV, k tomu poznamenal, že poistené škody spôsobené na domoch, na zariadení domácností, u podnikateľov, v priemysle a na motorových vozidlách sa odhadujú na cca 12,5 mld. EUR. To znamená, že rok 2021 bol pre nemeckých poisťovateľov najdrahší či najnákladnejší, pokiaľ ide o prírodné nebezpečenstvo, a to od začiatku štatistického zisťovania, teda od začiatku 70. rokov minulého storočia.

Z celkových poistených škôd vo výške 12,5 mld. EUR pripadá na škody na domoch, zariadeniach domácností a u podnikateľských subjektov spôsobené povodňami a silným dažďom cca 9 mld. EUR a na škody z dôvodu víchrice a krupobitia zhruba 2 mld. EUR. Zostávajúca čiastka, teda okolo 1,5 mld. EUR, sa týka škôd na motorových vozidlách.

Celkovo sú príslušné poistené škody v roku 2021 vyššie ako poistené škody spôsobené katastrofálnymi augustovými povodňami a potom víchricami v roku 2002 (11,3 mld. EUR). Dokonca sú  vyššie ako poistené škody vyvolané prudkými orkánmi (Daria, Vivian a Wiebke) v roku 1990 (11,5 mld. EUR). GDV vykonal určité​ nákladové prepočty, aby vyššie uvedené sumy mali patričnú vypovedaciu schopnosť. Priemerné ročné škody poisťovateľov z titulu prírodných nebezpečenstiev sa z dlhodobého pohľadu pohybujú okolo 3,8 mld. EUR.

Z hľadiska jednotlivých prírodných udalostí, ktoré nastali v roku 2021, sú na čele rebríčka letné povodne spôsobené prívalovými dažďami. Poistné škody z tejto udalosti sa zatiaľ vyšplhali na 8,2 mld. EUR.

Tieto naozaj mimoriadne povodne oživili v Nemecku diskusiu ohľadom povinného poistenia pre živelné riziká. Z tohto dôvodu pripravili nemeckí poisťovatelia konkrétne návrhy k celkovému konceptu prispôsobovania sa klimatickým vplyvom. Vzhľadom k celkovej rizikovej mape a kapacitám môže podľa nich byť cieľom iba poistenie všetkých súkromných budov pre prípad extrémnych klimatických rizík. To ale predpokladá aj súčinnosť štátu – zákaz výstavby v záplavových zónach či povinné zohľadňovanie klimatických rizík v rámci procesu povoľovania stavieb.