Udalosti
Tohtoročný očakávaný mierny rast reálneho HDP Mongolska (+2,5 %) zrýchli v roku 2023 podľa predpovede na 5 %. Najnovšie prognózy MMF sú však neisté, pretože aj v budúcom roku môžu pretrvávať vonkajšie faktory, ktoré stoja za tohtoročným utlmeným rastom. Konkrétne ide o čínske opatrenia týkajúce sa covidu, slabú ekonomickú dynamiku a infláciu.
Dopady
Čínska politika nulovej tolerancie covidu a výrazne slabšia ekonomická aktivita významne zasiahli kľúčové exporty Mongolska do Číny, a to najmä kvôli uzavretiu pozemných hraníc, narušeniu dodávateľských reťazcov a nízkemu dopytu po komoditách. Mongolsko okrem toho zápasí s infláciou, ktorú ešte umocňuje vplyv vojny na Ukrajine.
To sa prejavuje v cenách potravín a energií a devalváciou tugriku. Ten zatiaľ tento rok stratil voči americkému doláru 18 % svojej hodnoty (údaje do 13. októbra), čo podporilo aj infláciu. Devalvačné tlaky nespôsobuje len silný americký dolár, ale aj podstatné rozšírenie deficitu bežného účtu krajiny z 12,8 % HDP v roku 2021 na očakávaných 20 % v roku 2022. Toto zhoršenie možno vysvetliť nárastom dovozu, ktorý výrazne prevyšuje skokový nárast hodnoty vývozu. Objem vývozu aj tento rok naďalej klesá.
V reakcii na to centrálna banka prudko sprísnila menovú politiku a zdvojnásobila svoju základnú úrokovú sadzbu na 12 %, teda na päťročné maximum. Do budúcna nie je vylúčené ďalšie zvyšovanie sadzieb. K tomu treba pripočítať riziko, že (v najlepšom prípade) pomaly rastúca globálna ekonomika bude tlačiť na znižovanie svetového dopytu po komoditách, a tým aj na znižovanie ich cien.
Ekonomické prognózy Mongolska na rok 2023 sú preto veľmi neisté, pretože krajina zostáva veľmi závislá na Číne a ťažobnom sektore. 75 % mongolského vývozu smeruje do Číny, zatiaľ čo viac ako 60 % mongolského dovozu pochádza z Číny a Ruska. Volatilita cien ťažby je len jedným z niekoľkých vonkajších faktorov, ktoré zaťažujú ekonomické vyhliadky Mongolska.
Závislosť Mongolska na jeho susedoch a ťažobnom sektore v týchto turbulentných a neistých časoch len zdôrazňuje štrukturálne slabiny krajiny. To je dobre vidieť aj na cestovnom ruchu. Odvetvie, ktoré je považované za zdroj ekonomickej diverzifikácie, zostáva v dôsledku čínskej politiky nulovej tolerancie covidu a v dôsledku vojny na Ukrajine prakticky zmrazené, čo naďalej poškodzuje ekonomickú aktivitu. Súkromnú spotrebu, ktorá je ďalším motorom rastu, ovplyvňuje vysoká inflácia.
Pozitívny je na druhú stranu očakávaný pokrok v expanzii obrej medenej bane Oyu Tolgoi. Táto expanzia pravdepodobne podporí export a rast reálneho HDP. Politická situácia v Mongolsku sa navyše od volieb v júni 2021 stabilizovala, pričom vládnuca Mongolská ľudová strana sa teší parlamentnej väčšine a má kontrolu nad prezidentským úradom. V kontexte zvýšenej domácej stability sa z krátkodobého hľadiska javí ako najväčšia hrozba sociálne protesty kvôli vysokým životným nákladom a nezamestnanosti.
Na medzinárodnej úrovni vojna na Ukrajine pozdvihla geopolitické rozmery krajiny, pretože sa ocitla v pozícii medzi Ruskom a Čínou na jednej strane a západom na strane druhej. Zatiaľ čo sa očakáva, že západná podpora mongolskej demokracie v budúcnosti porastie, krajina chce aj naďalej využívať ekonomické výhody zo svojej tranzitnej pozície medzi dvoma obrovskými susedmi, Ruskom a najmä Čínou, svojim dominantným obchodným a investičným partnerom. Mongolsko je súčasťou čínskej iniciatívy BRI (Belt and Road Initiative) a koncom februára sa dohodlo s Gazpromom na začatí výstavby plynovodu („Power of Siberia 2“) medzi Ruskom a Čínou, ktorá by mala začať v roku 2024. Plynovod by preorientoval predaj ruského plynu smerom od európskych zákazníkov a umožnil by Mongolsku získať cenné tranzitné poplatky. Otázky financovania zatiaľ ešte vyriešené nie sú, ale uvažuje sa aj o ropovode. Tieto projekty by však nakoniec mohli z dlhodobého hľadiska ďalej zvýšiť ekonomickú zraniteľnosť a závislosť Mongolska, najmä s ohľadom na rastúce svetové geopolitické napätie.
Ratingy krátkodobého rizika Mongolska ponecháva Credendo od roku 2021 stabilné, a to predovšetkým vďaka zlepšujúcej sa ekonomickej dynamike ťahanej vysokými cenami nerastných surovín. Negatívny výhľad má však krátkodobé politické riziko (4/7). Riziko likvidity tento rok rástlo v dôsledku neustáleho kolapsu devízových rezerv (-42 % medzi januárom a augustom 2022), čo odráža drahé dovozy a slabší rast vývozu.
Analytik poisťovne Credendo: Raphaël Cecchi
Komentáre
Pridať komentár