Energetická kríza spúšťa v Európe systémovú krízu


			Energetická kríza spúšťa v Európe systémovú krízu

Dôsledky vojny na Ukrajine sa v Európe prejavujú na trhu s plynom – dodávky plynu sa od ruskej invázie na Ukrajinu znížili približne o 80 % a jeho ceny spolu s cenami elektriny prudko vzrástli.

V septembri sa Rusko rozhodlo prerušiť dodávky z plynovodu Nord Stream 1 na neurčito a naprieč Európou tak zosilneli obavy z nedostatku energie na nadchádzajúcu zimu, uvádza Credendo.

Ceny plynu v Európe sa šplhajú do závratných výšok a sú asi desaťkrát vyššie než pred vojnou. To tlačí nahor aj ďalšie medzinárodné ceny plynu, aj keď stále nie do takej miery ako v Európe. Medzi Európou a ostatnými svetovými regiónmi, hlavne USA a Áziou, sa v dôsledku toho zväčšuje priepasť v konkurencieschopnosti.

Dopady

Dodávky ruského plynu do Poľska, Bulharska, Fínska, Dánska a Holandska sa zastavili a do Nemecka, Talianska, Francúzska a ďalších krajín sa znížili. Zatiaľ čo existujúca plynárenská infraštruktúra bola až doposiaľ schopná tieto výpadky v postihnutých krajinách absorbovať, väčšie výpadky by mohli spôsobiť, že niektoré krajiny plynom zásobované vôbec nebudú a európsky trh sa čiastočne roztriešti.

Prepravu plynu v Európe totiž môžu komplikovať niektoré technické prekážky a napríklad obrátenie toku v potrubí nejakú dobu trvá. Nedostatkom plynu sú preto najviac ohrozené krajiny strednej Európy (Česká republika, Slovensko a Maďarsko), ktoré sú na ruskom plyne silno závislé.

Hlavné alternatívne trasy naviac prechádzajú Nemeckom a Talianskom, kde môže prenos plynu naraziť na určité prekážky, čo by mohlo jeho prítok obmedziť. Náklady na zásobovanie týchto trhov v prípade úplného uzavretia ruských dodávok by preto boli extrémne vysoké.

Zatiaľ čo ceny plynu zostanú po nejakú dobu vysoké a budú kolísať, ich skutočná výška nakoniec závisí na politických rozhodnutiach (ako je napríklad zavedenie cenového stropu) na úrovni jednotlivých krajín a EU, ale tiež na ďalšom vývoji ruských dodávok a na tom, aká bude tohtoročná zima.

Vzhľadom k negatívnemu dopadu na ceny elektriny sa situácia priamo dotkne sektorov, ktorých výroba je do značnej miery závislá na plyne a elektrine ako vstupnej surovine alebo na ich konečnom využití. Ide o priemysel spracovania kovov - ako je oceľ, hliník a zinok, ďalej výrobu hnojív, chemikálií, stavebných materiálov (cement a sklo), poľnohospodárstvo, poľnohospodársko-potravinársky priemysel, rafináciu ropy, papierenský a textilný priemysel a sektor výroby elektriny závislý na plyne.

Kvôli vysokým cenám plynu už na európskom kontinente došlo ku zníženiu produkcie. To platí hlavne v oceliarstve. V Európskej únii na konci júla deväť oceliarní úplne alebo čiastočne pozastavilo výrobu oceli.

A v septembri pozastavilo alebo plánuje pozastaviť výrobu ďalších pätnásť oceliarní. Oceliarne v EU majú na rozdiel od zbytku sveta vyššie náklady na energiu, čo znižuje ich konkurencieschopnosť. Zároveň sa boria so slabým dopytom, ktorý je možné čiastočne vysvetliť spomalením v Číne. Pokiaľ sa energetická kríza prehĺbi, nadchádzajúca zima by mohla európskemu oceliarskemu priemyslu zasadiť smrteľnú ranu.

Podobne je na tom i výroba hnojív, ktorá taktiež zažíva výrazné škrty. Zemný plyn je totiž bežne používanou surovinou k výrobe dvoch dusíkatých hnojív – čpavku a močoviny. Vedľajším produktom výroby čpavku je CO2, ktorý sa používa pri výrobe piva a nealkoholických šumivých nápojov, ale taktiež pri chirurgických zákrokoch v nemocniciach a pri porážke zvierat.

Čpavok sa ďalej používa k výrobe AdBlue, kvapaliny na čistenie výfukových plynov, ktorá umožňuje nákladným automobilom a autobusom s naftovým motorom dodržovať stále prísnejšie pravidlá na ochranu životného prostredia. V Nemecku zastavil výrobu pred niekoľkými týždňami najväčší producent AdBlue a nedávno oznámil, že mu takmer dochádzajú zásoby. To môže mať negatívny dopad na sektor cestnej dopravy. Chemický sektor všeobecne zažíva v EU od začiatku roku pokles výroby.
 

Klientske odvetvia priamo dotknutých sektorov budú sekundárne ovplyvnené vyššími vstupnými nákladmi a možným nedostatkom materiálu. V tomto ohľade patrí medzi najzraniteľnejšie odvetvia stavebníctvo, automobilový priemysel, strojárenstvo a dopravné služby.

S vysokými cenami energií, ktoré podnecujú infláciu prostredníctvom zvýšených nákladov v dodávateľských reťazcoch a sekundárnych efektov v mzdách, sa dôvera spotrebiteľov utlmila a predpokladá sa, že všetky odvetvia priamo závislé na spotrebiteľských výdajoch (maloobchod, hotely a stravovanie, cestovný ruch, spotrebná elektronika) budú rovnako ovplyvnené nižším dopytom. Klesajúcu tendenciu má i podnikateľská dôvera.
 

Analytici Credendo: Florence Thiéry – f.thiery@credendo.com; Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com

Zdroj: Credendo

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

Súvisiace články