Ivan Špirakus: Nastáva éra deglobalizácie spoločnosti

Generálneho riaditeľa spoločnosti INSIA Ivana Špirakusa sme sa v prvej časti rozsiahleho rozhovoru spýtali, ako uplynulý rok ovplyvnil poistný trh, aká bola jeho motivácia k návratu do čela AČPM a ako vníma súčasný stav spoločnosti v kontexte „nikdy nekončiaceho“ boja s covidom.

 

 

 

Najdôležitejšou motiváciou pre môj návrat do prezídia Asociácie českých poisťovacích maklérov bola podpora kolegov a konkurentov z ďalších maklérskych spoločností na trhu. V priebehu roku 2021 sme si spoločne vyskúšali našu spoluprácu na príprave pracovnej skupiny pre digitalizáciu. Fungovalo to, a tak som sa rozhodol svoje skúsenosť a služby Asociácii znova ponúknuť. A práve dobre zvládnutá digitalizácia, ktorej „motorom“ je implementácia motorovej smernice, bude tá hlavná úloha, ktorú nás v najbližšej budúcnosti čaká a neminie.

Aj napriek covidovým prekážkam sme si otestovali, že kolektívna práca, pokiaľ má jasne nastavený cieľ, nás dokáže hnať úspešne dopredu. A nemám na mysli len maklérsky trh – v oblasti digitálnych riešení je absolútne zásadné spolupracovať aj so všetkými poisťovateľmi.

 

Myslím si totiž, že celotrhový dohovor by všetkým mohol významne znížiť náklady a zjednodušiť pracovné procesy. Ale to nie je samozrejme zďaleka všetko. Európsky alebo tuzemský regulátor nikdy nespí a je mojou úlohou pomôcť trhu sa vysporiadať aj s týmito zložitými, prekvapivými a niekedy aj nepríjemnými povinnosťami.

 

 

Ľudia sú skrátka a dobre nepoučiteľní. Je bohužiaľ realitou, že očkovanie neprinieslo tak očakávaný koniec pandémie. To je fakt a nedá sa s tým nič robiť. Na druhej strane však výrazne prispelo k tomu, že sa úplne zásadným spôsobom znížil počet obetí a ťažkých priebehov covidu. Zmysel očkovania je v týchto prípadoch nespochybniteľný.

 

Príde mi, že sledujeme priebeh evolúcie nielen v priamom, ale dokonca v zrýchlenom prenose. Všetko okolo koronaviru sa mení nezvyčajne dynamicky. To, čo sme si mysleli pred rokom, je dnes prekonané a vo väčšine prípadov to už neplatí. Vývoj vírusu skrátka riadiť nevieme. A ľudská spoločnosť reaguje na túto zrýchlenú evolúciu logicky s oneskorením, ktoré je sprevádzané nedôverou a strachom z neznámeho.

 

Som presvedčený, že by nám všetkým pomohlo znovu sa naučiť mať pred prírodnými dejmi oveľa viac prirodzenej pokory, než tomu bolo doteraz. Vetru a dažďu nerozkážeme, a aj keď si môžeme stokrát hovoriť, že očkovanie urobí za pandémiou bodku, tak si príroda urobí to, čo sama uzná za vhodné.

 

 

 

Dnes sme v úplne inej situácii ako pred dvoma, tromi mesiacmi, keď povinné očkovanie bolo skutočne relevantná téma. Z dnešného uhla pohľadu už táto povinnosť príliš veľký zmysel nedáva. Každý deň vychádzajú nové a nové štúdie, ktoré potvrdzujú síce vysokú infekčnosť omikrónu, ale súbežne s rastom počtu zachytených infekcií klesá počet vážnych prípadov a úmrtí.

 

Táto forma totiž nie je ani zďaleka taká smrteľná, ako bola delta, a tiež nezapĺňa nemocnice, prípadne jednotky intenzívnej starostlivosti, ako predchádzajúce formy koronaviru. Niektorí odborníci dokonca predpokladajú, že následná mutácia, ktorá sa tu bezpochyby objaví, bude ešte menej nebezpečnejšia, a my tak v spomínanom zrýchlenom evolučnom tempe sledujeme koniec pandémie.

 

Som presvedčený, že v pomerne krátkom horizonte tento nepríjemný vírus pohltí sám seba a spoločnosť si konečne vydýchne. Aktuálne, mnohokrát nelogické reštrikcie ako je napríklad covid pas, stratia svoj význam. V dnešnej dobe, keď človek síce prekonal variant delta, ale môže sa znovu nakaziť omikrónom, predsa zavádzaniu covid pasov chýba svoj účel. Okrem teda účelu čisto politického, kedy je tento nástroj využívaný na to, aby sa ľudia nechali očkovať. Napríklad také Francúzsko covid pasy začalo veľmi intenzívne uvádzať do platnosti, len sa tak nejako obávam, že sa do toho pustilo s krížikom po funuse…

 

Vráťme sa k poisťovníctvu. S ním je spojené pravidlo, že akákoľvek kríza sa v tejto sfére finančného trhu prejaví s ročným odstupom. Teraz už sa teda dá zhodnotiť, ako pandémia poisťovne, maklérov alebo poradcov ovplyvnila...

Je myslím relevantné položiť si najskôr otázku, či táto covidová tzv. dvojročka môže byť trhom hodnotená ako kríza. Keď si totiž z logických príčin odmyslíme cestovné poistenie, pomerne malý segment poistenia cestovných kancelárií alebo napríklad poistenie nových vozidiel, ktoré sa kvôli nedostatku čipov nevyrábajú a nepredávajú, tak zostávajúce oblasti nijako zásadne zasiahnuté neboli.

Myslím si, že poisťovníctvo ako celok covidovú situáciu zvládlo nadmieru dobre. Súčasná pandémia totiž v rámci ekonomických cyklov nie je tou pravou „štandardnou“ krízou, ako bola napríklad tá pred 13 rokmi, keď spľasla hypotekárna bublina v USA a následná kríza potom zasiahla celý svet.

Museli sme sa samozrejme pod vplyvom čovidu naučiť, ako prispôsobiť a zmeniť dlhoročné a silne zaužívané pracovné procesy, ale povedal by som, že to rozhodne nebolo na prekážku. Trhu to dokonca aj možno prospelo (úsmev). A neboli sme v tom sami. Celý svet musel zmeniť svoje pracovné návyky a procesy.

---

Mohlo by vás zaujímať: Na slovenskom finančnom trhu je INSIA už 15 rokov!  

---

V tejto súvislosti by ma zaujímalo – poistný trh nedávno zažil niekoľko významných fúzií a akvizícií, čím si vysvetľujete, že dochádza k tejto výraznej konsolidácii trhu?

Dôvodov je samozrejme viac. Každá z firiem, ktoré podobnou situáciou v poslednej dobe prešli, má za sebou svoj konkrétny príbeh, svoje konkrétne dôvody, prečo sa k podobnému kroku odhodlala. Situácia v Generali bola určite iná ako situácia v poisťovni AXA. Všeobecne sa však dá povedať, že za súčasnou vlnou fúzií či predajov, ktorá nie je viditeľná len u nás, stojí pomerne nový fenomén, ktorý by sa dal nazvať ako deglobalizácia.

Podľa môjho názoru nastáva fáza vývoja, kedy po celosvetovom konštantnom raste nastáva čas útlmu, a globálne spoločnosti pochopili, že ich robustná organizácia dosiahla takú vysokú úroveň komplexity, že sa vo svojej podstate nedá rozumne uriadiť. Predtým pozitívne vnímaná vlastnosť, kedy tieto firmy mali zastúpenie po celom svete, zrazu prestáva byť výhodou, ktorá im významne pomáhala obchodovať. Už toho bolo skrátka príliš.

Oveľa zmysluplnejším sa stáva model, kedy bude daná firma síce menšia, ale zato ďaleko efektívnejšia a pružnejšia. To ešte vyakcelerovala kríza celkového dodávateľského reťazca. Firmy si uvedomili, že nie je možné donekonečna spoliehať na dovoz z Číny a že keď ten sa zastaví, tak nemajú čo predávať.

A potom ešte možno dôjde k neplánovanej situácii, keď obrovská nákladná loď Ever Given úplne nepochopiteľne upchá Suezský prieplav a celá Európa je z ničoho nič bez objednaného tovaru a materiálu. Pozrime sa na príklad švédskeho nábytkárskeho giganta IKEA, ktorý má aktuálne poloprázdne regály. Povedal by som, že éra koncernov, ktoré mali kvôli egu svojich manažérov zapichané vlajočky v každom štáte na mape, pomerne živelne končí.

A je to podľa vás dobrá správa?

Z hľadiska zástancov tohto globálneho poňatia podnikania to dobrá správa určite nie je. Ale napríklad v súvislosti s ochranou životného prostredia je obmedzenie celosvetového pohybu tovaru určite pozitívnym trendom. Musíme si skrátka a dobre musieť zvyknúť na to, že budeme oveľa viac ako v minulosti využívať veci a komodity, ktoré sú úzko napojené na náš región. Osobne na tom nevidím nič zlé.

---

Mohlo by vás zaujímať: Ivan Špirakus: Poistenie bez poisťovákov je nezmysel

---

Ako sa staviate k súčasnému fenoménu, ktorý je na pandémii úzko napojený, a tým je práca z domova?

Opäť sa jedná o jeden z trendov, ktorého vývoj bol čovidom veľmi zrýchlený. Homeoffice tu existoval aj pred pandémiou, len nebol spájaný so všetkými mysliteľnými odbormi. Niektoré spoločnosti ho ani neponúkali, a dokonca ho odmietali aj niektorí zamestnanci, pretože si neboli istí, či zvládnu pracovať na svojich úlohách viac samostatne. Navyše s tým bola spojená aj otázka pracovnej disciplíny, pretože nie každý je schopný sa donútiť v domácom prostredí svedomito pracovať.

Dnes sa ukazuje, že hybridný model práce, teda kombinácia homeoffice a dochádzkou do zamestnania, je životaschopný a vo svojej podstate už aj nevyhnutný. Spoločnosti skúšajú rôzne modely 2–3, 3–2 alebo 1–4, každá podľa toho, čo jej najviac vyhovuje. To, na čo predtým manažéri nemali odvahu, pandémia urýchlila a dnes už nemajú ani veľa na výber. Je to postavené na dôvere a tiež na prirodzenom pochopení zamestnanca, že jeho podiel práce musí byť odvedený v rovnakej kvalite, ako keby bol na svojom pracovisku.

Ako veľmi negatívnu stránku však vnímam fakt, že ľudia sú doslova odrezaní od diania vo firme a prestávajú byť súčasťou firemnej sociálnej bubliny svojich priateľov, čo u niektorých zamestnancov môže predstavovať problémy. Celkovo však môžem povedať, že poisťovníctvo sa s týmito okolnosťami popasovalo úplne ukážkovo. Či už išlo o obchod, likvidáciu, upisovanie alebo o množstvo podporných činností, všetko fungovalo a funguje úplne spoľahlivo.  

Skúsili by ste nahliadnuť do príslovečnej krištáľovej gule a odhadnúť, ako celá pandémia skončí?

V priebehu podobných kríze sa snažím riadiť jednoduchým pravidlom, a tým je pohľad do minulosti, v ktorej hľadám paralely k tomu, čím aktuálne už dva roky prechádzame. A najpodobnejšie je vyčíňanie ázijskej chrípky v roku 1957 a hongkonskej chrípky o zhruba desať rokov neskôr. Oba tieto kmene rovnako ako covid obehli svet a zhruba po troch rokoch sa našťastie stali bežnou súčasťou našich životov.

Je dôležité spomenúť, že ľudstvu pomohlo očkovanie, rovnako ako je to dnes. Definitívne sme sa týchto chrípok nakoniec „zbavili“ vďaka ich mutáciám, ktoré prestali byť postupom času nebezpečné. Dá sa povedať, že to, čo sledujeme dnes, tak sme v minulosti už niekoľkokrát absolvovali. Príroda funguje podľa jasne daných zákonitostí a my by sme mali prekonať našu pýchu a pripustiť si to.

Ak vôbec existuje niečo pozitívne, čo covid priniesol, tak to bezpochyby bude nevídané zrýchlenie digitalizácie. Veľkou témou súčasnosti je napríklad banková identita. Aký je váš názor na ňu?

Banková identita je úplne perfektný nástroj. Banky sa na nej dokázali dohodnúť a spoločne spolupracovali na jej realizácii. To bolo na celom tomto projekte, aj napriek tomu, že sa tam chvíľku proti sebe dosť ostro vymedzovali dve protichodné skupiny, to najdôležitejšie.

Pre bankovú identitu je teraz kľúčové, aby bola čo najviac prijatá ľuďmi a aby dobre fungovala so štátnou správou. Čo my vieme, možno sa raz prostredníctvom tohto nástroja budú konať voľby (úsmev). A ako podobné technické riešenie využiť v poisťovníctve… to si myslím, že nikto ešte zatiaľ presne nevie. Všetci dôležití hráči na trhu okolo tejto témy našľapujú ako okolo horúcej kaše.

Celý vývoj podľa mňa budú určovať dva aspekty. Jedným sú samozrejme náklady a druhým je fakt, že prevažná väčšina štandardných poistných produktov vznikne ich zaplatením. To je jasný prejav vôle klienta a na to poisťovníctvo vyložene nástroj typu bankovej identity nepotrebuje, pretože máme riešenie už dávno vymyslené a funkčné. Čiastočne sa uvažuje, že by podobný systém mohol pomôcť pri niektorých procesoch spätých so životným poistením a s AML overením, v tejto súvislosti sú však príliš vysoké náklady stále tou hlavnou prekážkou.

Ďakujem vám za rozhovor.