Ako už to tak v našej histórii býva, túto nádej rázne uťal mesiac február a úplne nezmyselná a barbarská ruská invázia na Ukrajinu. A tak aj rok 2022 prebehol pod pokrievkou všeobjímajúceho strachu, bezradnosti a len s maličkým plamienkom nádeje, že nám blízka budúcnosť prinesie trochu oddychu.
Svet však musí fungovať ďalej. A poisťovníctvo nie je výnimkou. Generálneho riaditeľa spoločnosti INSIA a predsedu Asociácie českých poisťovacích maklérov Ivana Špirakusa sme sa tak v prvej časti tradičného rozhovoru odborného portálu oPojištění.cz spýtali, ako toto ťažké obdobie zvláda poistný trh, aký má názor na kľúčovú implementáciu motorovej smernice do českej legislatívy alebo, čo si myslí o poistení dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, že ste si urobili chvíľku času pre oPojištění.cz. Keď sme tu sedeli pred rokom, tak sme preberali covid-19, očkovanie a celkový vplyv pandémie na našu spoločnosť. Ani nie za mesiac sa potom kŕdeľ čiernych labutí rozrástol a začala vojna. Dokázali by ste si spomenúť na váš prvý pocit, kedy ste sa dozvedeli, že Rusko napadlo Ukrajinu?
Je to už síce rok, ale pamätám sa, že moja prvá myšlienka bola: „Aspoň, že dodržiavajú pri celej tej hrôze príslovečné pravidlo, že sa nevedú vojny v priebehu olympiády.“ Úprimne sa ale priznám, že ma začiatok konfliktu veľmi prekvapil. Myslel som si totiž, že Rusko len bohapusto blafuje a že túto otrasnú vojnu nespustí. Bohužiaľ som sa, ako väčšina z nás, kruto mýlil.
Mohlo by vás zaujímať: INSIA oslávila 30 rokov. Má najviac zazmluvnených poisťovní na trhu
Ako by ste zhodnotili reakciu českého poisťovníctva na toto barbarstvo?
Poistný trh sa zachoval úplne ukážkovo. A to ako jednotlivé spoločnosti, tak aj celok. Okrem okamžitej a spontánnej pomoci by som hlavne spomenul bleskurýchlu reakciu Českej kancelárie poisťovateľov (ČKP), ktorá v spolupráci s poisťovňami významne pomohla ukrajinským vodičom. Tí vo veľkej väčšine nemali povinné ručenie, čo im vo svojej podstate zakazovalo využívať vozidlo na tuzemských cestách.
ČKP vytvorila mechanizmus, v rámci ktorého hradila z Garančného fondu škody spôsobené týmito nepoistenými ukrajinskými vodičmi. Tým im v prvých mesiacoch po ruskej invázii významne pomohla získať potrebný čas, aby sa o seba a svojich blízkych dokázali postarať a nemuseli si robiť starosti s poistením. Za toto je potrebné ČKP spätne skutočne veľmi oceniť.
Máte vy osobne, po roku intenzívnych bojov, nejakú predstavu, ako celý konflikt dopadne?
To je otázka, nad ktorou si lámu hlavy analytici a insideri na celom svete. Osobne nedokážem zhodnotiť celé spektrum premenných, ktoré koniec tohto konfliktu dokážu ovplyvniť a urýchliť, od toho sú tu naozaj iní a povolanejší špecialisti. Myslím si však, že nejaká cesta, minimálne na zastavenie bojov, keď už nie mieru, sa po zložitých vyjednávaniach nájde.
Otázkou však bude, či táto pauza prispeje k hľadaniu mierového riešenia celého konfliktu, alebo či pôjde len o prestávku, počas ktorej sa doplní munícia pre ďalšie kolo vojny. Jeden z možných scenárov, o ktorom sa hovorí čoraz viac, načrtáva možnosť, že konflikt bez akýchkoľvek mierových dohôd pomaly utíchne a na nejakej určenej línii sa vytvorí status quo. Celá situácia sa potom začne pomaly riešiť diplomaticky, čo však môže trvať aj desiatky rokov. Vo svete podobné prípady máme.
Mohlo by vás zaujímať: Igor Rusinowski, UNILINK: INSIA nám pomôže byť #1 medzi európskymi distribútormi
S trochou konšpiračného zveličenia sa dá povedať, že covid počas jednej noci zmizol a bol nahradený vojnou. Myslíte si, že už je teda definitívne po pandémii?
Nové mutácie sa neustále objavujú a budú objavovať. To však nie je nič výnimočné, ide o prirodzenú evolúciu akéhokoľvek vírusu. Stačí sa pozrieť na vývoj v Číne po uvoľnení ich ultra prísnych reštrikcií.
Zrazu boli nakazení takmer všetci a nové druhy vírusov tam boli s trochou zveličenia na každodennom poriadku. Našťastie je však už svet natoľko premorený a zaočkovaný, že to naozaj vyzerá na konečnú fázu tejto pandémie. Ostatne rovnaký priebeh mali aj veľké epidémie chrípky v rokoch 1957 a 1968, kedy sa choroba, rovnako ako teraz pod dvoch rokoch šírenia svetom, vyčerpala a prestala hroziť.
Bolo by možné zhrnúť, ako sa s týmito troma rokmi konštantnej celospoločenskej krízy popasovalo tuzemské poisťovníctvo?
Rovnako ako pri reakcii na ruskú inváziu musím český trh len a len chváliť. České poisťovníctvo naozaj všetky krízy zvládlo a zvláda s veľkým prehľadom a pre svojich klientov predstavuje stabilnú silu, na ktorú je vždy spoľahnutie. Keby som mal vymenovať konkrétnu oblasť, v ktorej sa naozaj podarilo urobiť obrovský kus práce, tak by som vymenoval sféru digitalizácie.
V rámci rôznych konferencií a panelových debát sa stretávam len s pozitívnym hodnotením tohto pre niekoho i prekvapivého a zmysluplného progresu tak komplikovanej technologickej oblasti. Poisťovníctvo plne využilo videokonferencie pre rokovania s klientmi na diaľku, digitálne nástroje uľahčili zložitú poisťovnícku administratívu a celkovo sa náš biznis zrýchlil a zefektívnil.
V tejto dobe, ktorá má alebo bude mať pre mnoho ľudí významné fyzické alebo psychické následky, je vývoj digitalizácie naozaj jedným z mála pozitív. Poisťovníctvo ako celok totiž musí byť pripravené stáť svojim klientom tesne po boku a v ťažkých situáciách im bezpodmienečne pomôcť.
Aj tento rok, rovnako ako každý rok, bude český trh „bojovať“ s európskou reguláciou. Tou hlavnou legislatívou, ktorú treba implementovať, je tzv. motorová smernica…
Kľúčovou otázkou, ktorá s motorovou smernicou súvisí, je úroveň spomínanej digitalizácie, čo je dobrá správa a nemyslím si, že by sme v tejto oblasti mali ako trh prekonávať nejaké nezdolateľné prekážky. V Česku bude táto smernica do legislatívy implementovaná úplne novým a moderným zákonom o povinnom ručení.
A súčasťou tejto legislatívy má byť napríklad zrušenie zelenej karty a polícia bude kontrolovať poistenie vozidla pomocou systému evidencie motorových vozidiel. To je podľa mňa pre českých vodičov pozitívne.
Na druhej strane prinesie smernica určité obmedzenia. Dnes napríklad funguje špekulatívna prax, keď poisťovňa vydá návrh poistnej zmluvy a pred tým, než je zaplatená, dôjde k nehode. Čím zákonite vznikne spor, či dané vozidlo poistené bolo alebo nie. Túto neistotu má nový zákon úplne odstrániť.
Veľké nároky na digitalizáciu potom spočívajú v tom, že sa informácie o poistení v reálnom čase premietnu až do evidencie motorových vozidiel ministerstva dopravy. Dnešná prax, kedy pri novo kúpenom aute dostanete zelenú kartu a idete s ňou okamžite pre novú registračnú značku, s prichádzajúcou legislatívou skončí.
Keď úradník nebude mať v počítači záznam o tom, že je vozidlo poistené, tak nesmie „ešpézetku“ vydať. Tento online mód celého systému bude tou najväčšou výzvou. V zákone je navrhnuté prechodné obdobie do polovice roku 2024. Snáď to nebude málo... (úsmev).
Mohlo by vás zaujímať: INSIA je súčasťou skupiny UNILINK, Ivan Špirakus zostáva generálnym riaditeľom
S touto legislatívou súvisí na poistnom trhu diskutovaná definícia úrazu. Aký je váš komentár k tejto problematike?
Definícia úrazu bola pôvodne v zákone o poistnej zmluve a pri prevode tohto zákona do nového občianskeho zákonníka bola zrušená. A tých zhruba desať rokov to nikomu až tak veľmi nechýbalo. Podľa môjho názoru teda nie je vyložene nutné to znovu upravovať a ja osobne by som poisťovniam nechal zmluvnú voľnosť, nech si upravia definíciu úrazu podľa svojej predstavy. Pokiaľ totiž bude nová legislatíva súčasný výklad nejako obmedzovať, tak to pre biznis bude logicky problém, ktorý je možno aj zbytočný.
V tejto chvíli je u ČNB registrovaných cez 30-tisíc sprostredkovateľov. Je to podľa vás, ako odborníka na nové skúšky odbornej spôsobilosti, vzhľadom na veľkosť Českej republiky ideálny počet?
To je dosť ťažké odhadnúť. Nedávno som sa dostal k štatistikám z Poľska a na tomto trhu pôsobí 250-tisíc sprostredkovateľov. Poľsko má pritom štyrikrát viac obyvateľov, čo by v kontexte českých čísel malo znamenať, že by tam malo pracovať 120-tisíc sprostredkovateľov. Nedá sa teda jasne povedať, že 30-tisíc aktuálnych českých poradcov je ideálny stav, a naopak nikto nevie, či by náš trh plne využil 50-tisíc poradcov.
Myslím si, že sa u nás, podobne ako napríklad v Nemecku, na trhu objavia dve skupiny ľudí. V tej prvej budú špecialisti, pre ktorých bude táto profesia hlavným príjmom, a v tej druhej budú ľudia, ktorí si budú chcieť privyrobiť. A tých, ktorí to s týmto biznisom nemyslia vážne, odradia obmedzenia v podobe financií poplatkov a povinného vzdelávania. To je taká prirodzená bariéra.
Všeobecne sa dá povedať, že nový systém skúšok odbornej spôsobilosti si pekne sadol. Pozitívne sa k nemu postavili všetky akreditované osoby. Je povzbudzujúce vidieť, ako kreatívne sa snaží pritiahnuť klientov k svojim vzdelávacím programom.
Páči sa mi, ako vymýšľajú nové formáty školení, ako v nich ponúka nejakú pridanú hodnotu v porovnaní so základným vzdelávacím rámcom a ako je ich práca na trhu pozitívne vnímaná. Týchto spoločností pôsobí na našom trhu asi dvadsať a dá sa jasne vidieť, že zdravý konkurenčný boj prináša v tejto oblasti svoje ovocie. A ak porovnáme súčasnú situáciu s dobami nedávno minulými, tak sme o niekoľko stoviek svetelných rokov ďalej. Môžem smelo povedať, že v Česku máme kvalitné a vyspelé vzdelávacie prostredie.
Dôležitou témou sa stáva poistenie dlhodobej starostlivosti. Myslíte si, že sú Česi na tento produkt pripravení?
Jednoduchá odpoveď – nie sú. Verejná diskusia okolo tejto témy sa otvorila intenzívnejšie až v poslednom roku. Sme tak ešte len na jej začiatku a tú podstatnú časť máme pred sebou. Pozitívne však je, že sa o tomto probléme vôbec začalo hovoriť a že Česi potrebu riešiť dlhodobú starostlivosť začali opatrne vnímať. Obzvlášť sa to potom týka generácie, ktorá je označovaná ako „sendvičová“. Ide o päťdesiatnikov, ktorí sa ešte starajú o deti, a zároveň už musia zaopatriť svojich rodičov. Toto tempo sa nedá dlhodobo vydržať, a to ako fyzicky, tak aj finančne, a práve tu leží zmysel poistenia dlhodobej starostlivosti.
Keď som spomínal, že debata o tomto produkte je ešte len na začiatku, tak som tým mal na mysli predovšetkým fakt, že do systému sa síce dostanú finančné prostriedky, kľúčové však bude, aby vďaka nim túto službu vôbec mal kto prevádzkovať. Či to budú firmy postavené na cudzincoch alebo napríklad s nadsádzkou povedané roboti, je v podstate jedno, dôležité ale je, aby niekto túto fyzicky aj psychicky náročnú prácu vôbec chcel robiť.
Pretože veľa iných možností nie je. Spoločnosť skrátka a dobre starne rýchlym tempom, a pokiaľ s tým niečo zavčasu neurobíme, tak môžeme dopadnúť napríklad ako Japonsko. V tejto vyspelej krajine nie sú financie žiadnym problémom, v kontexte dlhodobej starostlivosti ich však nejde použiť. Nie sú skrátka ľudia. Preto Japonci vyvíjajú množstvo robotov, ktorí by sa o starších občanov dokázali postarať. Znie to síce ako sci-fi, ale nie je. Japonsko je v tomto smere regulárnym laboratóriom pre okolitý svet. Veľké skúsenosti majú s týmto odvetvím napríklad v Rakúsku.
Napríklad Vienna Insurance Group stavia svoje vlastné opatrovateľské domy, v ktorých sa potom o starších spoluobčanov stará. To by mohla byť jedna z ciest, ako nájsť pre tento produkt dokonalé využitie. Klientom totiž nie je vyplatená finančná čiastka, s ktorou si nevie rady, pretože ponuka služieb je minimálna, ale je im priamo ponúknutá služba.
Vo svojej podstate by sa to mohlo prirovnať k ponuke asistenčných služieb, ktorú vidíme pri produktoch, ako je nehnuteľnostné poistenie, životné poistenie alebo samozrejme poistenie vozidiel. Poisťovníctvo navyše vie ponúknuť celé spektrum služieb vo vertikálnom systéme, teda od samotného financovania, cez zorganizovanie až po doručenie a realizáciu tej danej služby. To je skutočne veľká výhoda nášho sektora. Dôležité tiež samozrejme bude, aby okrem celospoločenskej podpory existovala aj tá politická. A najlepšie, aby sa to potom prejavilo napríklad aj v daňovej úľave.
Spomenuli ste politickú podporu – na scénu sa znovu vrátili nadštandardy v zdravotníctve. Podaria sa podľa vás v kontexte aktuálneho politického rozloženia pretlačiť do českého zdravotného systému?
Táto téma je možno ešte viac politická, než je dlhodobá starostlivosť. (úsmev) V našej krajine totiž aj tridsať rokov od revolúcie existuje veľká skupina obyvateľov, ktorí majú zafixovanú tú prehistorickú predstavu, že by zdravotníctvo malo byť zadarmo. A myšlienka, že by si človek mohol nadštandard zaplatiť, je pre nich úplne neprijateľná. Pritom sa to už dávno deje. Fungujú tu kliniky, ktoré poskytujú svoje služby iba za hotovosť. Celé to zaváňa pokrytectvom tohto najhlbšieho zrna. Klameme si, že máme len verejný systém zdravotnej starostlivosti, a pritom to tak zďaleka nie je.
Náš zdravotný systém je pritom veľmi kvalitný a v porovnaní s okolitými štátmi sme v tomto ohľade úplne jasne na špičke. Paradoxne je ale možné, že to je dôvod, prečo sa súkromné financie do zdravotníctva zatiaľ nedostali. Častá mantra obzvlášť ľavicových politikov predsa znie: „Máme výborný a funkčný systém, tak prečo by sme do neho mali akokoľvek zasahovať“.
To však nemôže vydržať večne, čím sa dostávame k predlžovaniu dĺžky života a udržovaniu ľudí v zdraví. V tomto smere je demografia úplne neúprosná a náš zdravotnícky systém jednoducho bude potrebovať viac a viac peňazí. To predsa musí byť každému súdnemu a zodpovednému človeku úplne jasné. Štát síce má onú príslovečnú tlačiareň na peniaze, ich bezbrehé pumpovanie do čiernych systémových dier však má svoje dôsledky. Myslím, že dnešná inflácia je toho jasným dôkazom.
Ďakujem vám za rozhovor.
Komentáre
Pridať komentár