Dôvodom je vysoká inflácia a rastúce úrokové sadzby. Tento trend potvrdzujú aj podniky v rámci celej Európy.
Spoločnosť Intrum, európsky líder v odvetví správy a inkasa pohľadávok, dnes oficiálne uvádza na trh slovenské vydanie najväčšieho európskeho prieskumu platobného správania podnikov - EPR 2023 Slovensko.
Do prieskumu sa celkovo zapojilo 10 556 spoločností z 29 európskych krajín, z toho 240 podnikov zo Slovenska. Vykonané analýzy odhaľujú výzvy, ktorým podniky čelia v aktuálnych náročných ekonomických podmienkach.
„Podniky vo všetkých oblastiach zápasia s vysokou infláciou, rastúcimi úrokovými sadzbami a krízou životných nákladov. To ich viedlo k tomu, že uprednostnili znižovanie nákladov a odklonili sa od investícií do rastu a inovácií.
Polovica z nich potvrdzuje zníženie konkurencie schopnosti. Nie je isté, že toto je cesta, ktorá by vyriešila rastúcu infláciu. Spoločnosti by do budúcnosti nemali strácať zo zreteľa rast, pretože práve ten môže napomôcť dlhodobému zotaveniu a zabezpečiť, že podniky vyjdú z toho napokon silnejšie," uvádza Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Hospodárske prekážky obmedzujú rast podnikov
Pre 73 % slovenských podnikov je znižovanie nákladov a zvyšovanie efektívnosti strategickou prioritou tohto roka (EU priemer: 72%). Keďže 57 % slovenských podnikov predpokladá, že vysoká miera inflácie bude pretrvávať minimálne ďalší rok, mnohé z nich prechádzajú od plánov rastu k stratégiám znižovania nákladov, aby prežili hospodársku búrku.
Mohlo by vás zaujímať: Martin Žáček: Férovosť je v poisťovníctve kľúčovou hodnotou
Z celoeurópskeho pohľadu je to až 68 % podnikov. Najbližšie mesiace ukážu, či prevládne slovenský optimizmus alebo európsky pesimizmus.
Viac ako polovica (57 %) podnikov je opatrnejšia, pokiaľ ide o ich plány v oblasti pôžičiek a výdavkov. Nestrácajú zo zreteľa rastúce náklady na úvery, pretrvávajúce zložité problémy v dodávateľskom reťazci a konkurenčný trh práce.
Polovica (51 %) podnikateľského sektora označila infláciu ako za obmedzujúci faktor, ktorý znižuje ich schopnosť rozvíjať svoje podniky. Rovnako im bráni využívať nové príležitosti na rast. Riziko spočíva v tom, že keď podniky obmedzia svoje výdavky, ekonomický rast bude naďalej spomaľovať bez toho, aby to vyvolalo pozitívny tlak na ceny.
Mohlo by vás zaujímať: Riziká jazdy na elektrickej kolobežke stúpajú. Od budúceho roka budú mať povinné PZP
Z pohľadu ekonomických odvetví sú na Slovensku najopatrnejšie podniky pôsobiace v oblasti dopravy a logistiky, kde až 80 % podnikov uprednostňuje stratégiu znižovania nákladov a znižuje výdavky a pôžičky.
Obzvlášť pri zadlžovaní sú opatrné aj spoločnosti vo verejnom sektore (77 %) a v telekomunikáciách (73 %). Na Slovensku tieto odvetvia celkovo hlásia najväčšie obmedzenia svojho rastu v súvislosti s vysokou infláciou (7 až 8 z 10 podnikov) a tiež očakávajú najväčší tlak na zvyšovanie miezd zo strany zamestnancov (5 až 6 z 10 podnikov).
Požiadavky na vyššie mzdy vytvárajú konflikt so stratégiou znižovania nákladov
Zatiaľ čo sa podniky snažia znižovať náklady, ich zamestnanci ako koneční spotrebitelia tiež čelia rastúcim nákladom. To ich donútilo požadovať vyššie mzdy s cieľom, aby rástli v súlade s infláciou.
Táto situácia však spôsobuje bolesti hlavy podnikom, ktoré sú už teraz pod tlakom. 53 % podnikov v celej Európe priznáva, že sa obáva, ako splniť požiadavky svojich zamestnancov na vyššie mzdy. Na Slovensku je to trochu miernejšie, potvrdzuje to 48 %.
Náročná situácia však už vniká v sektore priemyselnej a chemickej výroby a v oblasti ťažby a nerastných surovín. Tu až 7 z 10 slovenských spoločností potvrdzuje rastúci tlak a svoje obavy, či dokážu naplniť požiadavky zamestnancov.
V prípadoch, keď zvýšenie mzdy nie je možné, existuje riziko, že podniky zaznamenajú nárast nespokojnosti s prácou, pokles produktivity a odchod zamestnancov. Konečným rizikom pre podniky je odchod zamestnancov z podniku, čo môže z dlhodobého hľadiska znamenať vyššie náklady na nábor a zvyšovanie kvalifikácie nových zamestnancov.
Čo by bol škrt cez rozpočet, pretože, v reakcii na aktuálne hospodárske výzvy, má len malý podiel podnikov v pláne prepúšťanie zamestnancov. 10 % plánuje ponúknuť dobrovoľné prepustenie a 13 % povinné. Najväčší predpoklad dobrovoľného prepúšťania je v už spomínanom sektore dopravy a logistiky, ktorý sa javí ako obzvlášť zasiahnutý nepriaznivou infláciou a s tým súvisiacimi ekonomickými tlakmi.
Najmenší tlak na zvyšovanie mzdových nákladov zo strany zamestnancov je u nás v odvetviach poisťovníctva a telekomunikácií. Tu až 5 až 6 z 10 spoločností uviedlo, že požiadavky na vyššie mzdy vôbec nezaznamenali a ani ich neočakávajú. Naproti tomu sektor nehnuteľností a technológií a médií už prešli takouto búrkou. Potvrdzuje to až 7 z 10 podnikov z týchto odvetví.
„Fakt, že je tu tlak zo strany zamestnancov na zvyšovanie miezd má aj iné významné dlhodobé dôsledky pre podniky a aj širšie hospodárstvo. Vyššie náklady, znamenajú nižšie investície a inovácie, avšak podniky sa nemôžu spoliehať na to, že dodatočné náklady prenesú na spotrebiteľov, pretože tí sa tiež musia vyrovnávať s finančnými ťažkosťami.
V aktuálnych podmienkach silnej konkurencie si firmy jednoducho nemôžu dovoliť neustále zvyšovať ceny, pretože by mohli svojich zákazníkov stratiť. To by mohlo mať vážne dôsledky, obzvlášť, keď len desať percent podnikov potvrdilo svoje plány investícií do posilňovania svojej konkurencieschopnosti," dodáva Martin Musil.
Komentáre
Pridať komentár