GDV: Imperatív dneška. Mladší musia sporiť dvakrát viac ako starší

Takýto záver vyplýva z prepočtov, ktoré vykonal pre Celoštátny zväz nemeckého poisťovníctva (GDV) výskumný inštitút Prognos. Ak by mali úroky zostať ešte po dlhšiu dobu na nízkej úrovni, tak by mohla potreba sporenia ešte značne vzrásť. 

 

Kým ročník 1960 musí sporiť 2,1 % zo svojho zárobku, pei narodených v roku 1975 to predstavuje odhadom 4,4 % a pri narodených v roku 1990 cca 3,9 %. Vyššia potreba sporenia vyplýva jednak z klesajúcej úrovne dôchodku a jednak z dlhšej doby strávenej v dôchodku, pretože doba dožitia sa zvyšuje viac ako vek odchodu do penzie. Okrem toho mladšie ročníky „trpia" tým, že úroky sú na nízkej úrovni a v uplynulom období dramaticky klesali. Ak by ešte dlhší čas zostali na aktuálne veľmi nízkej úrovni, mohla by potreba sporenia pri mladších ročníkoch vzrásť podľa štúdie na viac ako 8 % zárobku.

 

Prirodzene viac sporiť nie je pre mnoho ľudí vôbec ľahké. Jeden z problémov spočíva v tom, že štát by mal ich sporiace aktivity viac podporiť. GDV to prezentuje na príklade Riesterovej penzie, ktorá je dobrovoľná. Poistné je platené zamestnancom vo výške 4 % z zárobku s tým, že štát tento príspevok zamestnanca dotuje tým zúčastňujúcim sa zamestnancom, ktorí majú nižšie príjmy a nezaopatrené deti. Dotácie môže v zásade presiahnuť 90 % spomínaného príspevku zamestnanca.

 

Cieľom štátu bolo podporiť celkové príjmy nízkopríjmových osôb, pretože sa počítalo s budúcim poklesom dôchodkov zo sociálneho poistenia. GDV upozorňuje na to, že v rámci Riesterovej penzie sa však od roku 2002 nezmenila najvyššia možná výška podpory. Tá predstavovala v spomínanom roku 2 100 EUR, čo vtedy zodpovedalo 4 % z príspevkovej vymeriavacej hranice. Dnes však zodpovedá 4 % suma 3 200 EUR. Podľa GDV sa musí hranica podpory zvýšiť minimálne na túto sumu (tj. 3 200 EUR), pričom v budúcnosti by sa mala automaticky zvyšovať s rastom zárobkov / príjmov. 

 

Rastúca potreba zabezpečenia v starobe sa však podľa GDV nedá pokrývať iba vyššou mierou úspor. Pomôcť by mohol aj neskorší odchod do dôchodku. Dlhšia pracovná aktivita vedie k vyšším nárokom zo zákonnej penzie a môže prispieť k financovaniu dlhšej doby strávenej v dôchodku. Podľa výskumného inštitútu Prognos sa vraj javí ako rozumné prepájať vek odchodu do dôchodku s dlhšou dobou dožitia.