Postupne sa práca zákonodarcu v kontexte Lamfalussyho procesu presúva do ďalších „levelov“. Preto už teraz môžeme povedať, čo prinesú zmeny v jednotlivých oblastiach regulácie poisťovníctva. V článku sa budem venovať odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne (ďalej len „poisťovňa“).
Podmienky odbornosti a vhodnosti sú v smernici Solvency II založené na princípoch, a nie na detailne špecifikovaných pravidlách. Princípy poskytujú značnú dávku flexibility, čo reflektuje heterogenitu poistného trhu naprieč Európou. Univerzálne pravidlá totiž môžu menším spôsobiť priveľkú administratívnu záťaž, avšak na väčších stačiť nemusia.
Univerzálne pravidlá totiž môžu menším spôsobiť priveľkú administratívnu záťaž, avšak na väčších stačiť nemusia.
Stanovenie príliš špecifických požiadaviek z dohľadu, napríklad, že osoba zodpovedná za výkon funkcie interného auditu musí mať v danej oblasti skúsenosť päť a viac rokov, bolo by v príkrom rozpore s cieľom i filozofiou tejto smernice. Bude sa posudzovať, akú kvalifikáciu osoba zodpovedná za výkon funkcie interného auditu nadobudla, aké úlohy jej boli počas praxe zverené a či je táto prax dostatočná na výkon funkcie v konkrétnej poisťovni. Až po splnení týchto podmienok sa môže komplexne posúdiť odborná spôsobilosť osoby zastávať zverenú funkciu.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa nebude vyžadovať predchádzajúci súhlas NBS pre osoby, ktoré budú skutočne riadiť poisťovňu, alebo budú zodpovedné za výkon iných kľúčových funkcií. Bude to len oznámenie (notifikácia), vrátane všetkých relevantných informácií na posúdenie, či navrhovaná osoba spĺňa požiadavky na odbornosť a vhodnosť. NBS informácie vyhodnotí a ak zistí, že osoba požiadavky nespĺňa, môže požadovať nevymenovanie osoby. Opatrenie odbremení od administratívnej záťaže obe strany a vytvorí priestor na posúdenie sporných prípadov, na ktorých môžu intenzívnejšie pracovať a komunikovať tak orgán dohľadu ako i poisťovňa.
Pri nových pravidlách si každá poisťovňa musí dôkladne zvážiť, ako nastaví systém, ktorý by efektívne riešil všetky potenciálne riziká. Poisťovni sa ponecháva značná voľnosť, a to so sebou prináša i väčšiu mieru zodpovednosti. Určite je nutná väčšia angažovanosť poisťovne, tak dovnútra – pri tvorbe nových interných pravidiel a mechanizmov, ako aj navonok – pri komunikácii s orgánom dohľadu. Zo začiatku prinesú nové pravidlá veľa nových úloh, no ak sa efektívne nastavia, prinesie to bezproblémové fungovanie poisťovní v tomto ohľade a, samozrejme, aj hladký priebeh prípadných dohliadok.
Pri nových pravidlách si každá poisťovňa musí dôkladne zvážiť, ako nastaví systém, ktorý by efektívne riešil všetky potenciálne riziká.
Poďme sa teda pozrieť na schému legislatívy obsahujúcej podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Systém európskej legislatívy, ako aj pravidlá odbornosti a vhodnosti, sú postavené na princípe graduality. To znamená, že samotná smernica stanovuje len všeobecný právny rámec, ktorý bližšie definuje vykonávacie nariadenie Európskej komisie, ktoré je ďalej vyšpecifikované metodickým usmernením.
Pre prehľadnosť uvediem, že smernica definuje odbornosť a vhodnosť, a zároveň vyžaduje zavedenie systému správy. Nariadenie rámcovo stanovuje, aké podmienky treba naplniť pre odbornosť a vhodnosť. Metodické usmernenie už detailne upravuje, aké podmienky sa žiada naplniť pre odbornosť, vhodnosť a outsourcing. Manuál na výkon dohľadu stanovuje, ako má dohľad postupovať pri výkone kontroly odbornosti a vhodnosti. Tu názorne vidieť, že čím nižší stupeň legislatívy, tým je väčšia miera detailnosti.
Začnem, prirodzene, smernicou Solvency II. V úvodných ustanoveniach sa stroho konštatuje, že všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, musia byť odborne spôsobilé a dôveryhodné. Chrbtovou kosťou smernice sú však články 41 a 42. Článok 41 stanovuje všeobecné podmienky na nastavenie odbornosti a vhodnosti, keď uvádza, že členské štáty od poisťovní vyžadujú, aby mali prijatý efektívny systém správy, ktorým sa zabezpečí efektívne, spoľahlivé a obozretné riadenie činností, primeraný povahe, rozsahu a zložitosti operácií poisťovne. Zároveň sa zdôrazňuje, že poisťovne disponujú koncepciou, ktorá obsahuje riadenie rizík, zverenie výkonu činností a vnútornú kontrolu.
Článok 42 smernice stanovuje požiadavky na odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia podnik, alebo majú iné kľúčové funkcie. Uvádza, že všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu, alebo majú iné kľúčové funkcie, spĺňajú po celý čas dve základné požiadavky. Po prvé, majú náležitú odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie (odbornosť) a po druhé, majú dobrú povesť a sú bezúhonné (vhodnosť). Už z úvodných ustanovení je zrejmé, že poisťovňa je povinná oznámiť NBS akékoľvek zmeny osôb, ktoré skutočne riadia podnik, alebo sú zodpovedné za kľúčové funkcie, spolu s podpornými dokumentmi na riadne posúdenie tejto skutočnosti.
V tejto súvislosti je účelné uviesť, čo možno subsumovať pod pojem osoby, na ktoré sa vzťahujú podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. V zmysle nášho právneho poriadku sú to osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu, pozostávajú z členov predstavenstva poisťovne a zaisťovne, sú to vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenie a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom (ďalej len „osoby“).
Delegovaný akt Európskej komisie, ktorý bude vydaný vo forme nariadenia (level II) vo svojich článkoch 249 a 263 bližšie špecifikuje §§ 41 a 42 smernice Solvency II. Nariadenie ďalej konkretizuje atribúty, ktoré sa posudzujú pri hodnotení odbornosti a vhodnosti. Hodnotenie, či osoba spĺňa požiadavku odbornosti, zahŕňa posúdenie kvalifikácie nadobudnutej počas výkonu povolania a počas štúdia, znalosti, skúsenosti vo finančnom sektore alebo príslušnom odbore, keď sa na zreteľ berú konkrétne zverené úlohy. Pri hodnotení odbornosti platí princíp proporcionality, keď sa zohľadňuje rozsah činností poisťovne, pracovná pozícia príslušnej osoby, ale aj zamestnanca.
Nariadenie bude stanovovať, že členovia štatutárneho orgánu, nielen individuálne, ale aj kolektívne spĺňajú požiadavku na potrebnú kvalifikáciu, kompetencie, zručnosti a skúsenosti v relevantných oblastiach. Cieľom kolektívnej znalosti je efektívne riadenie a kontrola poisťovne profesionálnym spôsobom. Hodnotenie vhodnosti zahŕňa posúdenie osobnej integrity a finančnej spoľahlivosti, založené na dôkazoch viažucich sa na charakter, správanie a vedenie obchodov, vrátane akýchkoľvek záznamov nasvedčujúcich spáchanie prečinu, trestného činu alebo porušenia regulačných a administratívnych povinností.
Nový zákon o poisťovníctve bude pravdepodobne definovať základné podmienky len pre dôveryhodnosť, a to podobne ako súčasná právna úprava. V súlade s tým sú práve nadväzujúce podzákonné právne predpisy veľmi dôležité, keďže upravujú a cizelujú praktické napĺňanie podmienok v smernici, zákone a nariadení.
Nový zákon o poisťovníctve bude pravdepodobne definovať základné podmienky len pre dôveryhodnosť.
Metodické usmernenie, tretí stupeň v hierarchizácii európskej legislatívy pre finančný sektor, prináša detailnejšie pravidlá najmä pre kolektívnu znalosť. Ustanovuje, že štatutárny orgán by mal mať kolektívnu znalosť najmenej v týchto šiestich oblastiach: poistný trh a iné finančné trhy, obchodná stratégia a obchodný model, systém správy a riadenia, finančné analýzy, aktuárske analýzy a regulačné požiadavky. Pri posudzovaní splnenia podmienky kolektívnej znalosti sa môžu brať na zreteľ aj iní zamestnanci poisťovne, ktorí majú detailnú znalosť v konkrétnej oblasti a môžu pomôcť štatutárnemu orgánu pri výkone jeho funkcií. Tiež zdôrazňuje, že pri akejkoľvek zmene v zložení štatutárneho orgánu má byť zabezpečená kolektívna znalosť vo všetkých oblastiach činností poisťovne.
Ďalšou oblasťou podrobnejšie rozpracovanou v metodickom usmernení je podmienka vhodnosti. Podrobnejšie sa stanovujú podmienky na jej splnenie. Akcentuje sa finančná spoľahlivosť osoby, založená na relevantných dôkazoch týkajúcich sa charakteru osoby, správania, vedenia obchodnej činnosti a záznamov o porušení trestných, finančných alebo administratívnych pravidiel. Posudzujú sa aj disciplinárne previnenia, akékoľvek prebiehajúce súdne, disciplinárne, administratívne a iné konania alebo už ukončené, a ešte neprávoplatné konania.
Ak osoba spáchala akýkoľvek delikt či trestný čin, neznamená to automaticky nesplnenie podmienky vhodnosti, ak daná udalosť nie je úplne relevantná (napr. osoba, ktorá je členom štatutárneho orgánu poisťovne, usmrtila autom dieťa, ktoré prebehlo cez cestu). Vtedy by osoba mohla byť odsúdená, ale tento čin nemá ani najmenšiu relevanciu pri posudzovaní vhodnosti osoby.
V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj otázku proporcionality. Pristupuje sa k nej rozdielne. Vo vnútri štatutárneho orgánu platí, že každý jeden člen bez ohľadu na zverené činnosti musí spĺňať maximálne štandardy pre vhodnosť. Na druhej strane, prísnosť posudzovania vhodnosti je pri členovi štatutárneho orgánu vhodné diferencovať, na rozdiel od bežného zamestnanca poisťovne.
Usmernenie stanovuje aj detailnejšie podmienky, ktoré má obsahovať prijatá interná koncepcia poisťovne. Má obsahovať procesné postupy notifikácie osôb orgánu dohľadu; tiež postupy hodnotenia odbornosti a vhodnosti osôb pred nástupom na výkon novej pozície, ale aj priebežne, napokon aj identifikáciu situácií, ktoré zakladajú povinnosť znovu prehodnotiť odbornosť a vhodnosť osoby.
V neposlednom rade sa v usmernení rozoberá aj problematika outsourcingu kľúčových funkcií. Tu platí, že pri outsourcovaní kľúčových funkcií sa podmienky odbornosti a vhodnosti aplikujú aj na poskytovateľa služieb a všetkých jeho zamestnancov, ktorí spravujú konkrétnu kľúčovú funkciu. Poisťovňa má určiť zamestnanca, ktorý bude zodpovedať za outsourcovanú kľúčovú činnosť. Znalosť zamestnanca poisťovne musí byť dostatočná na to, aby vedel kontrolovať zazmluvnenú spoločnosť. Na druhej strane, znalosť zamestnancov zazmluvnenej spoločnosti musí byť komplexná, lebo všetky úlohy spojené s kľúčovou funkciou budú komplexne vykonávať oni.
Matúš Medvec
Autor pracuje na odbore regulácie Národnej banky Slovenska, kde sa venuje poistnému trhu.
Stanoviská, tvrdenia a úvahy v článku sú názorom autora a nemusia sa zhodovať s oficiálnymi stanoviskami a postojmi NBS.
Komentáre
Pridať komentár