Čo z vášho hľadiska prináša Solvency II pre poisťovne?
– Solvency II prináša veľké zmeny. Z veľkej časti súvisia s nastavením biznisu a vplyvom na kapitálovú štruktúru. Inými slovami, dve poisťovne, ktoré sú si veľmi podobné, môžu mať rozdielne požiadavky na kapitál. To doteraz nebolo. Poisťovňa, ktorá ide do rizikovejších obchodov, bude musieť držať viac kapitálu, ako tá druhá.
Solvency II neznamená len výpočet kapitálu, ale má pre spoločnosti ďalekosiahlejšie dôsledky. Definuje niektoré základné funkcie, ktoré musí poisťovňa mať. Nie všetky funkcie môžu byť zastupiteľné. V niektorých prípadoch to možné je, dajú sa aj outsourcovávať, v iných nie. Môže to byť problém pre malé poisťovne, kde je iná štruktúra zamestnancov ako vo veľkých spoločnostiach. Je dôležité povedať, že Solvency II nie je len cvičením pre aktuárov a risk manažérov, nie je to len cvičením na uspokojenie regulátora.
Aké zmeny čakajú interný a externý audit?
– Tým, že sa zmení regulatórne prostredie a môžu sa meniť aj niektoré interné procesy, interný audit sa tomu bude musieť prispôsobiť. Nie všetky veci, ktoré sú teraz nastavené, budú takto fungovať ďalej. Na to, aby interný audit vedel posúdiť, či má spoločnosť procesy, kontroly a pod. nastavené v súlade so Solvency II, bude musieť procesy chápať podobne ako risk manažéri.
To si od interných audítorov bude žiadať dobré znalosti požiadaviek Solvency II. Samozrejme, nemusia až tak do detailov vedieť spočítať kapitál, detailná aktuárska zručnosť sa od nich nečaká, ale pochopenie, či je to metodologicky v zásade správne, áno. Interný audit bude musieť vedieť posúdiť toky informácií a dát v spoločnosti, či sú na dostatočnej úrovni. Jedna z požiadaviek Solvency II totiž smeruje práve na kvalitu dát.
Aký je vklad vašej spoločnosti do implementácie Solvency II?
– Solvency II bude mať dôsledky aj na externých audítorov. Hoci podľa pripravovanej novely zákona o poisťovníctve sa od audítora nečaká, aby audítor overoval správu o solventnosti a finančnom stave, rovnako ako aj doterajší predpis bude vyžadovať, aby externý audítor reportoval regulátorovi prípadný nesúlad s legislatívou.
Ďalšia vec je, že poisťovne v účtovnej závierke uvádzajú informáciu o kapitáli a kapitálovej primeranosti a audítor bude musieť tieto informácie overiť. Pozeráme sa na to ako audítor, snažíme sa zistiť, v čom môžeme očakávať zmenu. Ale pozeráme sa na to i ako konzultačná spoločnosť, ktorá poisťovniam pomáha byť v súlade s požiadavkami Solvency II. Mali sme už viac projektov.
Na ich základe sme zistili, v čom môžu mať poisťovne problémy. Pripravili sme pre ne sériu seminárov, ktorú KPMG organizuje nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Slovinsku, v Pobaltí. Stretli sa s pozitívnym ohlasom. Jeden zo seminárov je zameraný na ORSA, ale ďalšie časti by mali osloviť nie aktuárov - teda nie tých, ktorí modelujú kapitálovú požiadavku, ale skôr pracovníkov poisťovní, ktorí majú zabezpečiť podklady a reporting. Nedávno sa uskutočnil seminár ku kvalite dát.
Nie som si istý, či to poisťovne tiež takto chápu, ale hoci za výpočet solventnosti zodpovedá napr. risk manažér a za správnosť a úplnosť informácií v správe o solventnosti a finančnom stave ultimátne predstavenstvo, za zbieranie dát by mali byť zodpovední viacerí ľudia v spoločnosti. Informácie o poistných zmluvách, o likvidácii poistných udalostí sú vecou ľudí z biznisu, ktorí sú zodpovední za kvalitu a správnosť dát. Tomu by sa malo prispôsobiť napr. aj nastavenie ukazovateľov na základe ktorých sú ľudia v biznise hodnotení. Nemôže byť zodpovednosťou človeka, ktorá počíta solventnosť, že prvotné dáta nie sú správne. Je to vecou ľudí v biznise, hoci tí to nie vždy takto chápu.
Aké budú ďalšie témy seminárov?
– Najbližší seminár sa uskutoční ešte v júni a bude o ORSA, obsahuje teoretickú i praktickú časť. Môže to byť zaujímavé i pre širšie vedenia spoločností, lebo je užitočné, ak chápu, že ich rozhodnutie o akceptácii alebo neakceptácii rizika môže mať dopad na kapitálovú požiadavku. To môže zaujímať nielen vedenie, ale aj akcionára,. ktorý nastaví mantinely, v akých sa vedenie môže pohybovať, aké riziko môže akceptovať, aby splnili kapitálovú predstavu akcionára.
V októbri máme naplánované dva semináre. Jeden bude o aktuálnom vývoji legislatívy, ako sa vyvíjajú tzv. EIOPA guidelines, aké sú ďalšie zámery. Posledný bude o reportingu. Budeme hovoriť o požiadavkách naň, termínoch, o obsahu.
Nebadáte, že odkladaním schvaľovania a účinnosti Solvency II slabne o ňu v poisťovniach záujem?
– Solvency II, rovnako ako napr. aj projekt zavádzania nového štandardu pre poistné zmluvy IFRS fáza 2, už trvajú niekoľko rokov a trocha možno stratili na význame a dôraze u vrcholového vedenia. Chápem iné priority, ktoré bolo treba riešiť urgentnejšie, ako tieto spomínané projekty, o ktorých sa nevedelo, odkedy budú účinné či vôbec budú schválené, resp. v akej podobe.
Poisťovne museli riešiť gender, FATCA a pod. Všetky projekty sú náročné časovo a aj finančne. Keďže vedenie poisťovní je odmeňované aj na základe dosiahnutých výsledkov, nemožno sa čudovať manažérovi, ktorý neistý projekt odsunie na neskôr – obzvlášť v poisťovniach, kde sa vedenie mení v relatívne krátkych cykloch.
Dá sa v súvislosti so Solvency II použiť zabehané klišé, že je najvyšší čas?
– Termín účinnosti je 1. januára 2016 s tým, že treba pracovať na štruktúre dát, aby boli pripravené. Niektoré krajiny vyžadujú čiastkový reporting už v roku 2015. Česká národná banka vyžaduje niektoré čiastkové reporty už teraz. Hoci to nie je plný reporting a mnohé reporty sa teraz predložia len v exceli bez využitia štandardných reportovacích nástrojov, je to dobrá skúška, či a ako sú poisťovne aj regulátor pripravení.
(ip)
Plné znenie článku nájdete v najnovšom čísle časopisu Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.
Komentáre
Pridať komentár