Od Solvency 1 k Solvency 2. Prípravy sú v plnom prúde

„To je pomerne jednoduchý výkaz, napríklad pre životné poistenie sa jedna časť požadovanej miery solventnosti počíta ako 4 % z celkovej matematickej rezervy. Nezáleží na výške garancie poisťovne, aj keď je jasné, že poisťovňa, ktorá dáva vyššiu garanciu, bude rizikovejšia. Rovnako tak je jedno, kam poisťovňa peniaze, získané od klientov, investuje. Rozhodujúce sú iba limity, ktoré musí poisťovňa dodržiavať. Ale neplatí to vždy, pretože napríklad na štátne dlhopisy žiadny limit neexistuje. Dnešná regulácia vôbec nezohľadňuje, ako rizikovo sa poisťovňa chová. A práve tieto nedostatky sa snaží odstrániť Solvency 2.“ 

Povedané zjednodušene, poisťovňa by mala držať toľko vlastného imania, aby uhradila maximálnu stratu, ku ktorej môže dôjsť raz za 200 rokov. Keď poisťovňa túto kapitálovú požiadavku nesplní, začne dozor prijímať určité opatrenia. Pri nesplnení minimálnej kapitálovej požiadavky potom berú regulátori poisťovniam licenciu.

„Poisťovňa si musí kapitálové požiadavky strážiť už dnes. Ide však o veľmi hrubé čísla, ktoré nezohľadňujú všetky riziká, ktoré poisťovňa drží. Od Solvency 2 by mala byť výšku kapitálu vykazovať tak, aby to zodpovedalo skutočným rizikám. Je na rozhodnutí poisťovne, či si chce vziať veľké riziká a proti tomu bude musieť držať veľký kapitál, alebo si bude brať menšie riziká - potom môže mať menej kapitálu,“  vysvetľuje Potužil.

Zoznam rizík, ktoré poisťovne ohrozujú, je pomerne dlhý. Začať možno trhovým rizikom: pod tým si možno predstaviť pohyby úrokových sadzieb, kurzov akcií, ceny nehnuteľností, riziko predstavujú aj korporátne dlhopisy. Poisťovne môžu ohroziť aj výmenné kurzy, aj to, že veľa aktív investujú do cenných papierov jedného emitenta. V tom prípade je riziko väčšie než v prípade diverzifikácie.

Ale to nie je všetko. Potužil pokračuje: „Existuje aj kreditné riziko, teda riziko protistrany. Zbankrotovať totiž môže aj zaisťovňa. Aj keď kreditné riziko je doménou bánk, v poisťovníctve je toto riziko relatívne menšie. Všetky tieto riziká treba kvantifikovať. Uvediem príklad: Európska poisťovňa si založí niekde mimo Európy zaisťovňu tak, aby sa na ňu nevzťahovali predpisy EÚ. Odvedie do nej 95 % svojho zaistenia, takže odovzdá 95 % svojho rizika. To je pre klientov extrémne rizikové. Môže sa stať, že v prípade prvej veľkej katastrofy táto zaisťovňa napríklad na Bermudách skrachuje ... A klienti sa k svojim peniazom nedostanú. Tak funguje riziko protistrany. Práve to bude strážiť Solvency 2.“

Pokiaľ ide o riziká, v menšej miere ide aj o záväzky za sprostredkovateľov. „Poisťovňa vyplatí veľkú províziu , zmluvy sa stornujú a sprostredkovateľ by mal potom časť provízie vracať. To môže v podobe zlyhania rizika protistrany postihnúť všetky multilevel. Záleží samozrejme aj na tom, aké provízie poisťovňa dáva, ako má ošetrené vratky provízií a s kým spolupracuje,“ vysvetľuje Potužil. Sú tu aj operačné riziká: poisťovňa môže napríklad prísť o dáta, povodeň vyplaví registru, alebo jej pracovníkov postihne epidémie... Ďalšie v zozname je riziko životného poistenia, zdravotného poistenia a neživotného poistenia.

Poisťovne prijímajú nových ľudí

Rizikom sú aj renty za zdravotnú ujmu z povinného ručenia, najmä keď sa mení predpismi na odškodnenie postihnutých. „Poisťovňa na to má rezervy, ale tie nemusia stačiť. To je prípad Českej republiky, ktorá od januára tohto roka zaviedla nový Občiansky zákonník.“

Renty môžu zahýbať kapitálovou primeranosťou,“ komentuje Potužil a pokračuje: „Aj neživotné poistenie sebou prináša nemalé riziká. Riziko vzniká, keď sa nevyberie dostatočne vysoké poistné na krytie budúcich škôd. Riziko rezerv zase vyplýva zo starých škodových udalostí, ktoré ešte nie sú zničené. Na tie sa vytvára rezerva, ktorá však nemusí stačiť.

Aj tu je riziko stornovania zmlúv, a potom je tu riziko katastrofických udalostí. Na rozdiel od Solvency 1 sa na všetky riziká v Solvency 2 počíta požadovaný kapitál. Podľa pravdepodobnosti, s akou udalosti nastanú, možno vypočítať kapitálovú primeranosť. Poisťovne si to schopným risk managementom vyhodnocovali aj v minulosti, ale teraz k tomu pribudne veľa ďalších informácií. K tomu bude potrebné spočítať technické rezervy, ale výpočet je iný ako aktuálne vyžaduje české účtovníctvo. A to všetko bude potrebné implementovať do nejakého IT systému. Príprava beží už niekoľko rokov, je logické, že všetky poisťovne na to školia a prijímajú nových ľudí.“

Na otázku, či môžu zahraniční vlastníci českých poisťovní, jednoducho odovzdať slovenským dcéram know how pre zavedenie Solvency 2, ušité doslova na mieru, Potužil odpovedá: „České poisťovne dostávajú od zahraničných matiek len všeobecné modely a návody, ako to majú spočítať. To platí aj pre poisťovňu UNIQA. Naplniť sa to musí českými, teda miestnymi dátami. Modely sa kalibrujú podľa našich dát. Takže dostaneme metodiku a načítame ju. Napríklad len 300 strán obnáša návod ku štandardnej metodike ..."

Neodolala som pokušeniu spýtať sa: A preštudovali ste to všetko? „Len prečítať dokumentáciu trvá niekoľko dní . A aby to človek preštudoval , k tomu musí mať určité vzdelanie. Musí to čítať človek, ktorý pracuje v poisťovníctve. Je potrebné mať základy poistnej matematiky a rozumieť poisťovníctvu,“ vysvetľuje risk manažér z UNIQA poisťovne a dodáva, že aj to je jeden z dôvodov, prečo je v súčasnej dobe tak veľký dopyt po poistných matematikoch ... Takým odborníkom práve Jiří Potužil je. Malé a menšie poisťovne, ktoré by tento maratón nezvládli, budú musieť z trhu logicky odísť. Aj tým sa naplní cieľ Solvency 2, ktorým je zabezpečenie stability finančného trhu.

Dagmar Šístková