„Na koronakrízu, ktorej čelíme od marca 2020, nadviazali nové výzvy s výrazným vplyvom na globálne ekonomické prostredie. Ide najmä o narušené dodávateľsko-odberateľské vzťahy a zvýšenú úroveň inflácie, vrátane rýchleho rastu cien energií a ďalších komodít, s ktorou je zároveň spojené sprísňovanie menovej politiky," priblížil výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.
Negatívne vplyvy týchto faktorov podľa neho ešte zvýrazňuje vojna na Ukrajine, ktorá je zdrojom značnej neistoty, týkajúcej sa budúceho vývoja. "Vzhľadom na tieto faktory možno hovoriť o zhoršení vyhliadok pre finančnú stabilitu," upozornil.
Zdôraznil, že veľkou výzvou pre finančnú stabilitu bude najmä vyššia úroveň inflácie. Jej vplyv môže byť výraznejší najmä v prípade, ak by zostala prítomná počas dlhšieho obdobia a bola by kombinovaná s oslabeným ekonomickým vývojom.
Podniky a domácnosti, ktoré budú čeliť výraznejšiemu rastu výdavkov, sa podľa Dvořáčka môžu dostať do ťažkostí so splácaním svojich dlhov alebo tlaku na zníženie spotreby. „Na druhej strane, približne v polovici domácností môžu príjmy vzrásť rýchlejšie ako výdavky a dlhy sa im budú splácať jednoduchšie," poznamenal.
„V inflačnom prostredí sa zvyšujú tlaky na nárast sadzieb, čo môže tiež prispieť k zhoršeniu finančnej situácie zadlžených domácností aj podnikov. Napriek nárastu sadzieb je stále prítomné riziko negatívnych reálnych výnosov z úspor, a to najmä pri úsporách vo forme bankových vkladov," dodal Dvořáček.
Podľa Mareka Ličáka, riaditeľa odboru finančnej stability NBS, aktuálna situácia bude mať nepriaznivý vplyv na sektor podnikov.
„Pri predpoklade pokračovania rastu nákladov v najbližších troch rokoch by úvery podnikom, ktorým môže hroziť riziko finančných problémov, mohli tvoriť 17 % celkového portfólia úverov podnikom. Samotný objem nových zlyhaných úverov by v priebehu troch rokov mohol tvoriť 6 % z portfólia podnikových úverov. Tieto odhady však nezahŕňajú prípadné kroky vlády alebo samotných podnikov na posilnenie ich solventnosti," doplnil.
Domácnosti sú podľa Ličákových slov v lepšej situácii ako podniky. Do rizika zlyhania by sa mohlo dostať približne 2,6 % úverov na bývanie.
Vývoj v oblasti ziskovosti bánk aj poisťovní zostáva podľa neho pozitívny. „Zisk bánk počas prvého štvrťroka 2022 medziročne mierne vzrástol, hoci naďalej mierne zaostáva za mediánom EÚ. Mierne stúpla aj ziskovosť poisťovní, ktorá, naopak, zostáva z pohľadu EÚ medzi najvyššími. Hlavným faktorom bol priaznivý vývoj najmä v oblasti neživotného poistenia," informoval.
Doplnil zároveň, že slovenské banky zostávajú dostatočne kapitálovo vybavené. Ku koncu roka 2021 dosiahla solventnosť bankového sektora úroveň 20 %. "Bankový sektor naďalej disponuje dostatočnými voľnými kapitálovými rezervami, aby mohol pokračovať vo financovaní ekonomiky," uzavrel Ličák.
Komentáre
Pridať komentár