„Mali by sme potom nazývať veci pravými menami a jasne v rámci daňových pravidiel definovať, že neživotné poistenie bude daňovo zaťažené a že určité organizácie pôsobiace na Slovensku majú vyššiu daňovú záťaž a nenazývať to osobitnými odvodmi,“ tvrdí v rozhovore pre portál oPoisteni.sk Martin Žáček, generálny riaditeľ UNIQA poisťovne.
Ako hodnotíte uplynulé obdobie z legislatívneho hľadiska? Bol zachovaný status quo, alebo sa vyskytli normy, ktoré vám znepríjemňovali život, či naopak spríjemňovali?
Uplynulé obdobie bolo pomerne búrlivé z pohľadu legislatívneho vývoja. Najväčší dopad na náš trh mali legislatívne zmeny nariadené Európskou úniou, z ktorých bol pre poisťovne najdôležitejší kľúčový zákon Solvency II. Táto smernica vniesla do sveta poisťovníctva celkom nový pohľad na fungovanie poisťovní. Kým predchádzajúci režim Solvency I bol skôr retroaktívny, to znamená, porovnávali sa parametre uplynulých účtovných období (poistné, vlastný kapitál, škodovosť, či zaistenie) a na základe toho sa počítala kapitálová primeranosť, dnes sú kontrolné procesy zamerané výrazne do budúcnosti.
Pozeráme sa na to, aby poisťovňa mala dostatok kapitálu na biznis ktorý chce v ďalších rokoch upisovať. To sa odráža v tzv. vlastnom posúdení rizika a solventnosti (ORSA), ktoré musí každá poisťovňa pravidelne vypracovať a pravidelne vyhodnocovať.
Čo ste z avizovanej legislatívy vnímali ako najťažšie z pohľadu vašej poisťovne?
Európska smernica Solvency II nám viazala obrovské finančné i personálne kapacity. Osobne ju však oceňujem a som rád, že 1. januára 2016 vstúpila do platnosti. Z Európskej únie k nám však prichádza celý rad ďalších európskych noriem, pričom jednou z tých najdôležitejších je schválená Smernica o distribúcii poistenia (Insurance DistributionDirective - IDD), ktorú musíme implementovať do našej legislatívy do februára 2018. S tým bude opäť spojené veľké množstvo práce. Ani slovenskí zákonodarcovia však nezostali pozadu.
Pred dvomi rokmi sme prešli obdobím, kedy sa diskutovalo o veľkosti písma v poistných zmluvách a lepších podmienkach pre spotrebiteľov. Novelizáciou prešiel aj zákon o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorý priniesol dve podstatné zmeny. Ak zanikne poistná zmluva o PZP pre nezaplatenie poistného, motorista – držiteľ alebo majiteľ auta má slobodu pri výbere poisťovne pri uzatváraní novej poistnej zmluvy. Novinkou bola tiež povinnosť poisťovní zvýhodniť bezškodového vodiča formou zľavy či bonusu a naopak prirážku - malus pri škodovom vodičovi.
Získať viac peňazí pre štát plánuje rezort financií cez osobitný odvod – ten sa má zdvojnásobiť oproti súčasnému stavu. Ako hodnotíte tento legislatívny návrh z pohľadu jeho dopadov na prax?
Dodatočný odvod zo zisku bol stanovený ako 0,363 % mesačne, pôvodne určený na pomoc rozvoju hospodárstva v pokrízovom období. Kým podľa súčasného znenia zákona mal byť posledným odvodovým obdobím december 2016, po novom sa má uplatňovať aj po tomto termíne. Sadzba využívaná pri výpočte odvodu sa má pritom zvýšiť na dvojnásobok, konkrétne na 0,726 percenta mesačne z výsledku hospodárenia.
Nepríde mi to ako príliš šťastný návrh. Mali by sme potom nazývať veci pravými menami a jasne v rámci daňových pravidiel definovať, že určité organizácie pôsobiace na Slovensku majú vyššiu daňovú záťaž a nenazývať to osobitným odvodom. Navýšenie a predĺženie tejto sadzby dane rozhodne nemožno zaradiť pod pojem pomoc v pokrízovom období.
Ako ste doteraz zabezpečovali toto „dočasné“ opatrenie v rámci osobitného odvodu, ktorého platnosť je predĺžená i po konci roka 2016?
Doteraz sa u nás žiadne priame opatrenia nezaviedli, okrem sústavnej optimalizácie v oblasti procesov. Je to totiž záležitosť, ktorá sa premieta do zisku spoločnosti po zdanení, a vlastne o to je zisk spoločnosti nižší. Režim Solvency II kladie ďaleko vyšší dôraz na kapitálovú vybavenosť poisťovní a v posledných rokoch celý zisk musíme investovať do navýšenia vlastného kapitálu, aby sme dodržali dané legislatívne pravidlá EÚ.
Dvojnásobné navýšenie a neukončenie osobitného odvodu sa priamo prejaví v hospodárskych výsledkoch všetkých poisťovní. Z dlhodobého hľadiska sa to môže premietnuť aj do konečných cien produktov, keďže poisťovne musia byť kapitálovo vybavené a generovať zisk, aby boli schopné pokryť kapitálové požiadavky na svoje podnikanie. Logicky sa to prenesie do ďalšieho tlaku na znižovanie nákladov. Akým spôsobom to túto záležitosť zareagujeme, nie je ešte zrejmé.
Rezort financií v rámci novely zákona o poisťovníctve tiež navrhuje rozšíriť 8-percentný odvod na celú škálu neživotných poistiek. V čom by to bolo pre vás ako poisťovňu najviac problematické?
Kým osobitný odvod, o ktorom sme doteraz hovorili, predstavuje vlastne odvod zo zisku, v prípade 8-percentného odvodu ide o odvod z poistného, ktorý klienti v neživotnom poistení zaplatia, čiže z obratu. Jeho zavedení predstavuje pre poisťovne nielen nesystémový zásah, ale ide hlavne o nešťastné a nepremyslené rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu, že by sa mal odvod vzťahovať nielen na nové, ale aj aktuálne platné poistné zmluvy, je dopad pre poisťovne ešte citeľnejší. Poisťovne pôsobiace v neživotnom poistení, majú ziskovosť približne na úrovni piatich percent. Celé slovenské poisťovníctvo v neživotnom poistení bez PZP má objem okolo 690 miliónov eur, osem percent z toho, ktoré chce štát po novom získať od poisťovní, predstavuje okolo 55 miliónov eur.
Poisťovne však reálne generujú zisk len na úrovni 30 miliónov eur, takže zavedenie tohto dôvodu by poisťovne uvrhlo do výraznej straty. Ak by túto záťaž nepreniesli na klientov, prestali by plniť požiadavky dané legislatívou na ich solventnosť a musela by zasahovať Národná banka Slovenska. Skutočnosť, že by bolo nutné preniesť toto bremeno priamo na poistníkov, považujem za veľmi nešťastné.
Aké scenáre by prichádzali v tomto prípade do úvahy?
Dostali by sme sa do situácie, kedy niektoré veľké podniky sa budú snažiť poisťovať v zahraničí – môžu úplne opustiť slovenský poistný trh. Ak klientom výraznejšie zdražie poistenie, zníži sa ich záujem poisťovať a práve tu vnímam obrovské riziká. Menej si budú napríklad poisťovať svoje domovy a zariadenia domácnosti, v prípade prírodných katastrof si štát bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, aby im pomohol v takejto neľahkej životnej situácii.
Poisťovníctvo má pritom práve v týchto situáciách nezastupiteľnú stabilizačnú úlohu, pretožepomáha klientom nahradiť vzniknuté škody. Po zavedení neprimeraných odvodov spojených s odlivom poistených klientov by postupne túto svoju základnú funkciuprestali plniť. Pre štát to bude v konečnom dôsledku nákladnejšie, než keby klienti boli poistení.
Chápem, že treba dostať peniaze do štátneho rozpočtu, ale myslím si, že tento návrh nie je domyslený, dokonca môže mať nedozierne následky pre celý slovenský trh.Dúfam, že zákonodarca ešte svoj postoj prehodnotí, dospeje k rozumnému pohľadu na vec a celkovo aj na činnosť slovenského poisťovníctva a nájde sa rozumné riešenie.
Máte ešte nejaké možnosti – vstúpiť do toho procesu, alebo svoje názory tlmočíte cez Slovenskú asociáciu poisťovní (SLASPO)?
V tejto oblasti sa komunikácia koncentruje pod záštitou SLASPO. Som veľmi rád, že tá ústami poisťovní deklaruje pohľad poistného trhu na vec a snaží sa u relevantných orgánov nájsť pochopenie pre takúto závažnú legislatívnu zmenu. SLASPO v tejto oblastí robí veľký kus práce. V tomto smere som preto miernym optimistom a dúfam, že sa celú záležitosť podarí rozumne vyriešiť, k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán.
Komentáre
Pridať komentár