Rakúsko 2020: Sedem percent úmrtí bolo na Covid-19

„Vyššia úmrtnosť ide v minulom roku nepochybne na vrub pandémie koronavírusu. V roku 2020 zomrelo o 7 131 osôb viac ako v predchádzajúcom roku. Pritom v priemere každý 14. prípad úmrtia mal na svedomí covid-19. V období vrcholu druhej koronavirovej vlny bola úmrtnosť na covid-19 dokonca vyššia ako úmrtnosť u ochorení srdca a obehového systému. Pritom táto skupina diagnóz bola v minulých rokoch opakovane s odstupom najčastejšou príčinou úmrtí, "povedal novinárom šéf rakúskeho štatistického úradu Statistik Austria Tobias Thomas.

Vlani zomrelo v Rakúsku o 8,6 % viac osôb ako v roku 2019. Zvýšenie o 7 131 osôb prakticky zodpovedá počtu skonu za jeden priemerný mesiac.  

Ak zohľadníme zvýšený počet obyvateľov a zmeny vekovej štruktúry, tak ako tak by vlani bývalo došlo k menšiemu nárastu počtu úmrtí. V roku 2019 – teda ešte bez znalosti faktora covid-19 – počítali demografovia v Rakúsku s odchodom 85 075 osôb zo života v roku 2020. A v skutočnosti bolo toto číslo prekonané o 6,4 %. Na covid-19 umierali o niečo častejšie muži ako ženy. Najčastejšie covid-19 zasiahol staršie ročníky: 97 % zomrelých z tejto príčiny malo viac ako 60 rokov. Len u necelého jedného percenta zomretých osôb vo veku do 40 rokov bol koronavírus hlavnou príčinou ich úmrtia. 

Veľké rozdiely možno sledovať v úmrtiach na covid-19 v spolkových krajinách: obzvlášť mnoho úmrtí na koronavírusovú infenciu bolo v Korutánsku (podiel 9,4 %), Tirolsku (8,8 %) a Štajersku (8,4 %). Naopak najmenej vyvádzal v Dolnom Rakúsku (podiel 5,1%), Burgenlande (5,4 %) a vo Viedni (6,4 %). Bežne umiera doma asi 48 % osôb, zatiaľ čo v prípade smrteľných ochorení na covid-19 bol podiel hospitalizovaných 73 %, teda výrazne vyššia.  

Ostatné príčiny skóre

V porovnaní s rokom 2019 vlani výrazne pribudlo úmrtí na choroby obličiek a močových ciest (+24 %). Pritom päťročný priemer úmrtí na tieto zdravotné komplikácie prekročil minulý rok bezmála o tretinu (29,2 %).

Naopak najväčší, približne 17 % medziročný pokles zaznamenali diagnózy chrípka a zápal pľúc. Počty úmrtí z iných príčin sa vlani nijako nápadne nelíšili od predchádzajúceho roka. Malý prírastok zaznamenala leukémia, Parkinsonova choroba, a bohužiaľ aj smrteľné pády alebo nehody. Naopak úbytok možno sledovať u samovrážd. Vlani bolo registrovaných 1 068 samovrážd, teda o 4 % menej ako v roku 2019. V päťročnom priemere ich vlani bolo dokonca o viac než desatinu menej (-11 %).

Najviac osôb zomrelo v dvoch markantných vlnách koronavírusu,  na jar v menšej miere a v kalendárnych týždňoch 47 až 49 v oveľa markantnejší miere. V ostatných diagnózach nebola žiadna „sezónnosť" zaznamenaná.  

Vedľajšia záťaž zabíjala

Medzi vlani zosnulými na diagnózu covid-19 trpeli asi tri desatiny osôb na vysoký krvný tlak, čo bolo najčastejšie sprievodné ochorenia. Asi pätina zomrelých mala navyše ochorenia obličiek. Asi 18 % obetí boli diabetici, trpeli ischemickou srdcovou chorobou alebo demenciou. Desatina vykazovala diagnózu dýchacích ciest a desatina trpela rakovinou.

Okrem uvedeného počtu zomrelých na covid-19 vykázala štatistika 2020 ešte ďalších 1 382 osôb, u ktorých je covid-19 zaznamenaný ako sprievodné ochorenia. Už beztak chatrný telesný stav bol ešte skomplikovaný touto nákazou, čo vo svojom dôsledku viedlo k smrti. Najčastejšou základné diagnózou týchto zomrelých bola demencia (Alzheimer, Parkinson) alebo ochorenie obličiek a rakovina.