Podiel podnikov, ktoré hodnotia svoju situáciu ako dobrú alebo veľmi dobrú, sa za posledných niekoľko týždňov stenčil na polovicu. V každej druhej firme vystačia s likviditou na tri alebo aj menej mesiacov.
To sú hlavné závery z poslednej rakúskej analýzy nálady medzi podnikateľmi. 41% respondentov cíti silné efekty krízy, 27 % dokonca veľmi silné dôsledky. A to ako s ohľadom na ekonomickú situáciu, prepady obratu, interné procesy a kurzarbeit, tak aj potrebné zmeny obchodného modelu. Len 3 % oslovených sa vyjadrila, že súčasnou situáciou nie sú zasiahnutí vôbec.
Zber dát do ankety Zväzu úverovej ochrany (KSV1870) prebiehal druhý týždeň v apríli, teda asi mesiac po zavedení reštrikcií. Dotazovanými boli zástupcovia rôzne veľkých podnikov, hlavne živnostníci, malé a stredné firmy (segment SME) z priemyslu, obchodu alebo služieb.
Podľa výstupov zo štúdie teda panuje v susednom Rakúsku „dramatické zhoršenie finančnej stability" domáceho hospodárstva. Tesne pred krízou zodpovedalo na podobnú otázku na kondíciu podniku 63 % respondentov, že je veľmi dobrá alebo aspoň dobrá. Teraz je takýchto „šťastlivcov" len 31 %.
Ako dlho ešte vydržia?
Zväz sa tiež pýtal, ako dlho vystačia firmy so svojou likviditou pri trvajúcej krízovej situácii, aby boli schopné plniť svoje finančné záväzky. Výsledkom bolo, že 30 % zástupcov by v súčasných podmienkach vydržalo ešte maximálne 3 mesiace. U 14 % opýtaných by však prostriedky stačili maximálne na 4 týždne, ďalších viac ako 5 % by však za doterajších podmienok prežilo len 2 týždne. Otázka neriešila detail, či pre takúto uvádzanú odolnosť využívajú či nevyužívajú štátnu pomoc.
Len niektorí počítajú s rýchlym zotavením
Veľmi neistá je situácia každopádne u 4 % respondentov zastupujúcich rakúske podniky, kde už boli finančné rezervy vyčerpané do dna. A k tomu iba 14 % oslovených predpokladá, že podľa súčasnej situácie nebudú mať do budúcnosti trvalejšie problémy.
9 % opýtaných už využilo štátnu pomoc, 24 % už požiadalo, ale na finančnú injekciu ešte čaká. Traja z desiatich (28 %) mienia o pomoc štátu požiadať. Zaujímavý je fakt, že viac ako tretina (34 %) o štátnej výpomoci neuvažuje a mieni to zvládnuť vlastnými silami.
Investičný apetít opadol
Súčasná kríza dolieha aj na investičné plány, ktoré sú prehodnocované: začiatkom roka chcela zhruba polovica firiem investovať asi toľko, čo v minulom roku, a takmer štvrtina chcela dokonca investovať viac ako v roku 2019. Teraz už s plným rozsahom svojich plánov počíta len necelých 13 % firiem. Viac ako pätina (22 %), naopak vykonáva škrty, aj keď aspoň niektoré akcie realizovať chce. Ďalšia pätina (21 %) úplne na svoje investície tento rok rezignovala. 29 % nie je ešte rozhodnutá a čaká na ďalší vývoj.
Neistota do budúcnosti
Čo považujú živnostníci a podnikatelia za najväčšiu hrozbu a čo im robí starosť? K tomu bolo možné si v ankete vybrať z troch odpovedí. Úplne najčastejšie trápi Rakúšanov neistota, ako bude ich svet vyzerať v čase pokoronakríze (47 %).
Ďalej si veľmi lámu hlavu so skrátením pracovným týždňom (40 %). Veľa si robia starosti ohľadom možnej situácie, kedy ich obchodní partneri nedodržia finančné záväzky a nezaplatia im (32 %), čím ich likviditu pošlú do kolien. To vedie k ďalším obavám o stratu obchodnej bázy a finančného vankúšea prípadne dlhu. Necelá polovica už pocítila v podnikaní zmenu platobnej morálky, hlavne oneskorené úhrady a otvorené pohľadávky.
Komentáre
Pridať komentár