Ako vyplýva z najnovšieho hodnotenia sektorových rizík nadnárodnej spoločnosti Coface, pre odvetvie už platí stredné, namiesto vysokého rizika.
„Naďalej však treba byť ostražitý v obchodných vzťahoch s firmami z odevného a textilného priemyslu, ako aj v doprave. V oboch prípadoch v regióne zostáva pre tieto odvetvia vysoký stupeň rizika nesplácania pohľadávok,“ konštatuje na margo nového hodnotenia generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Farma sektor má zelenú
Nízke riziko má v stredo- a východoeurópskom regióne nateraz farmaceutický sektor. Ten má zelenú aj v ďalších regiónoch sveta s výnimkou Austrálie. „Devätnásť mesiacov po začiatku pandémie je miera zaočkovania v súčasnosti hlavným faktorom určujúcim tempo každodenného života ľudí, ale aj globálnej ekonomiky,“ konštatuje k vývoju ekonomiky Ján Čarný.
Prognózy rastu globálneho HDP na rok 2021 dokonca spoločnosť Coface revidovala smerom nahor (+5,6 %), avšak hlavne ako dôsledok pozitívnych prekvapení zo strany USA. Tieto lepšie vyhliadky na rast sa odrážajú aj v predpovedi vývoja svetového obchodu: po vlaňajšom 5 % poklese spoločnosť Coface predpovedá tento rok 11 % rast.
V tomto kontexte ťažia zo zlepšenia obchodných výmen krajiny vyvážajúce suroviny. „Na druhej strane spomalenie tempa očkovania v rozvíjajúcich sa krajinách spôsobuje, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch sa zrejme nepodarí dosiahnuť kolektívnu imunitu. Procesy „stop-go“, teda obmedzovania chodu ekonomiky a jej štartovania pravdepodobne pretrvajú a budú vplývať na domáci dopyt vo väčšine rozvíjajúcich sa ekonomík,“ upozorňuje Ján Čarný. V súčasnosti nové mutácie spôsobujú, že prahová hodnota pre získanie kolektívnej imunity možno bude musieť byť stanovená vyššie.
Európa by sa mohla vrátiť do normálu
Očkovacie tempo bolo od jari v porovnaní so zvyškom sveta najvyššie v Európe aj v Severnej Amerike. Vakcinácia, ako aj obmedzenia mobility obyvateľstva na jar tohto roka, tak viedla k zníženiu počtu nových infekcií a tým aj schopnosti rýchlejšie naštartovať tamojšie ekonomiky.
„Samozrejme, to, či sa ekonomiky vrátia do normálu, závisí aj od naplnenia či nenaplnenia dvoch rizík: Rizika spomalenie zaočkovanosti, čo by oddialilo dosiahnutie kolektívnej imunity, a jednak objavenie sa nových rýchlejšie prenosných variantov, čo vyvoláva obavy z možných nových vĺn,“ podotýka.
Diametrálne odlišná je situácia v niekoľkých krajinách Latinskej Ameriky (najmä v Brazílii a Argentíne) a v Indii. Nárast počtu infekcií zaznamenali aj viaceré ázijské krajiny, napr. Malajzia, Thajsko, Kórea a Singapur, pričom vysokofrekvenčné ukazovatele mobility poukazujú na nižšiu ekonomickú aktivitu v týchto oblastiach. Začiatkom leta sa rýchlo zvýšil počet ľudí nakazených vírusom aj v Afrike a Rusku.
Nezamestnanosť vzrástla v 145 zo 160 krajín
Mnohé krajiny pritom okrem pandémie bojujú aj so zvyšujúcou sa infláciou. Len v Brazílii vzrástla medziročne o +8,1 %, čo je 5-ročné maximum. Aj sprísnenie niektorých menových politík obmedzuje rozsah oživenia domáceho dopytu.
„Najmä krajiny, ktoré dovážajú suroviny, doplácajú na výrazný nárast ich dovozných cien. To je prípad Číny, ktorej dovoz surovín predstavuje viac ako 30 % jej celkových nákupov zahraničného tovaru,“ vysvetľuje Ján Čarný. Napriek tomu, že Čína obmedzuje rast inflácie (+1,3 % za jeden rok), prudký rast cien výrobcov (+9 % medziročne, čo je 12-ročné maximum), naznačuje aj zrýchlenie inflácie v nasledujúcich mesiacoch.
Každoročná aktualizácia Indexu politického rizika Coface pritom ukazuje výrazný nárast politického rizika vo svete, a najmä v rozvíjajúcich sa krajinách. Čísla poukazujú na zhoršenie životnej úrovne a kúpnej sily, ako aj nárast nerovností po kríze COVID-19.
Hoci v tejto fáze a v dôsledku obmedzenie mobility obyvateľstva nemusia tieto podmienky nevyhnutne viesť k nárastu sociálnych nepokojov, už za vlaňajšok index sociálneho rizika prudko vzrástol (+5 bodov) na 51 % na globálnej úrovni a dosiahol tak historicky najvyššiu mieru. Napriek mnohým opatreniam fiškálnej a menovej podpory vlani zaznamenalo 140 zo 160 hodnotených krajín pokles HDP. Miera nezamestnanosti sa zároveň zvýšila v 145 z týchto 160 krajín.
Nárast politického rizika je výraznejší v ekonomikách s vysokými príjmami, ktoré majú nižšiu počiatočnú úroveň rizika. Nateraz však krajinami s najvyšším stupňom sociálneho rizika zostávajú Jemen, Sýria, Irak, Venezuela, Líbya, Libanon, Sudán, Irán, Alžírsko a Saudská Arábia.
IKT – ponuka nestačí dopytu
Hoci pre sektor informačných a komunikačných technológií (IKT) platí vo svete stredné riziko, odvetvie kvôli pandémii bojuje s rôznymi problémami pri výrobe elektronických súčiastok.
„Jednak nestačí odpovedať na oveľa rýchlejšie oživenie spotrebných sektorov, a to najmä automobilového priemyslu, elektroniky či vybavenia domácností. Tiež je problémom geopolitické napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré viedlo k zvýšeniu zásob komponentov zo strany USA,“ spresňuje Ján Čarný. Ďalej sú tu logistické problémy pri výrobných procesoch just-in-time v niektorých sektoroch, a problémom sú aj abnormálne klimatické podmienky na Taiwane - sucho a nedostatok vody potrebnej pri výrobe čipov.
Nie je to však prvýkrát, čo spoločnosti sektora doplácajú na problémy tohto druhu. V roku 1999 zemetrasenie na Taiwane spomalilo výrobu v spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC) a mnohých jej subdodávateľov. V tom čase Taiwan pokrýval 50 % výroby polovodičov a bol neoddeliteľnou súčasťou reťazca počítačovej výroby, keďže vyrábal 60 % základných dosiek.
Obdobne obavy z nedostatku elektronických komponentov vyvolal o rok neskôr prudký nárast dopytu po mobilných telefónoch. V roku 2011 zas nedostatok komponentov postihol výrobcov automobilov. Cunami v Japonsku vtedy síce nepoškodili tamojšie závody Toyoty a Hondy, ale obe automobilky nedokázali kvôli nedostatku komponentov a gumových dielov okamžite obnoviť výrobu.
V Európe a USA museli následne aj hlavní výrobcovia automobilov znížiť tempo výroby práve pre nedostatok dielov z Japonska. Keďže Japonsko vyrábalo aj 60 % kremíka potrebného pre polovodiče, cena týchto polovodičov sa zvýšila. V tom istom roku výnimočné záplavy v Thajsku ochromili výrobu pevných diskov, ktorá sa na svetovej produkcii podieľa 25 %. Výrobcovia počítačov, ktorí tam vyrábali kľúčovú časť produktu, tak vypredali zásoby už do konca roku 2011.
Čipy – naplno až v roku 2022
Teraz pesimistické správy oznámili dvaja najväčší svetoví výrobcovia čipov – taiwanský TSMC a kórejská spoločnosť Samsung. Tí predpovedajú, že terajší nedostatok čipov pretrvá až do polovice roka 2022.
„Nie všetky sektory však budú v nasledujúcich mesiacoch rovnako postihnuté. Spoločnosti dodávajúce domáce spotrebiče, ktoré v proces výroby používajú relatívne nenáročné čipy, budú rýchlejšie ťažiť zo zvýšenia výrobnej kapacity, pretože sa budú môcť spoľahnúť na viacerých dodávateľov. Automobilky musia prerozdeliť výrobu a spoľahnúť sa tiež na prerozdelenie niektorých výrobných kapacít spomínaných dvoch najväčších výrobcov, čo by mohlo od druhej polovice roku 2021 znížiť vplyv nedostatku na ich výrobu,“ poznamenáva Ján Čarný.
Ako dodáva, výrobcovia špičkového elektronického tovaru, ako telefónov, budú nepochybne tí, ktorí budú týmto nedostatkom trpieť najdlhšie, pretože sú stále závislí od veľmi obmedzeného počtu dodávateľov, hoci už aj tí vyrábajú na plný výkon.
Komentáre
Pridať komentár