Opatrenia na zabránenie šírenia pandémie COVID-19 a koronakríza má vo svete nielen rôzne dopady na ekonomiky a sektory, ale čoraz viac zvýrazňuje aj sociálne nerovnosti v jednotlivých krajinách. Najmenej kvalifikovaní pracovníci, mladí ľudia a ženy postihla strata zamestnania v porovnaní so zvyškom populácie vo väčšej miere. Väčšina z nich bola tiež zamestnaná v najviac postihnutom sektore služieb.
„Už v predchádzajúcej analýze koncom roka 2020 sme zdôraznili, že tento rast nerovnosti, ako aj frustrácia obyvateľstva so zvládnutím pandémie štátnymi orgánmi v mnohých krajinách povedie k častejším protestom a sociálnym nepokojom v roku 2021,“ upozorňuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko.
Zatiaľ čo v eurozóne medzi štvrtým štvrťrokom 2019 a tretím štvrťrokom 2020 prišlo o prácu 7,4 % najmenej kvalifikovaných pracovníkov, zamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných osôb vzrástla o 1,2 %. Tempo straty pracovných miest medzi mladými ľuďmi (15 - 24 rokov) sa v prvom polroku 2020 bolo dvakrát rýchlejšie ako v iných vekových skupinách a táto strata zamestnania postihla za rovnaké obdobie viac ženy ako mužov.
Vyplýva to z najnovšieho kvartálneho Barometra nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v poistení pohľadávok firiem a manažovaní kreditného rizika. Spoločnosť analyzovala vývoj v 162 krajinách vo svete za štvrtý štvrťrok 2020, a to naprieč 13 sektormi ekonomík so zameraním sa na schopnosť firiem plniť si záväzky voči obchodným partnerom, ako aj na vývoj politického rizika.
Slovensko má naďalej hodnotenie obchodného rizika A4, čo je prijateľné riziko, pričom výhľadovo sa rating zlepšil pre automobilový priemysel, a to z veľmi vysokého, na vysoké riziko.
Najhoršia recesia od 2. svetovej vojny
„Prvá polovica roku 2021 by sa mohla podľa našich očakávaní podobať roku 2020, ktorý bol poznamenaný najsilnejšou globálnou recesiou od konca druhej svetovej vojny (-3,8 %). Za predpokladu, že sa hlavným vyspelým ekonomikám podarí do leta 2021 zaočkovať aspoň 60 % ich populácie, čo je podľa odborníkov približná hranica, pri ktorej sa teoreticky dosahuje kolektívna imunita, potom by mohlo dôjsť k silnému oživeniu a globálny rast by v roku 2021 mohol dosiahnuť v priemere 4,3 %, kým svetový obchod by vzrástol o 6,7 %,“ podotýka Ján Čarný. Vlani svetový obchod zaznamenal prepad 5,2 %.
Dosiahnutie kolektívnej imunity by podľa analýzy Coface tiež ukončilo „stop-go“ cykly, teda opakovanie uvoľňovania a sprísňovania protiepidemiologických opatrení, ktoré sú pre ekonomiku veľmi škodlivé.
Hoci vlani poklesol počet prípadov platobnej neschopnosti vo svete, a to -12 %, v eurozóne -22 %, v ázijsko-pacifickom regióne -19 % a -3 % v Severnej Amerike, možno to pripísať rozsiahlym záchranným opatreniam vlád, čo mnohým firmám umožnilo prežiť rok 2020. Práve ukončenie týchto opatrení však spôsobí nárast insolvencií. Coface odhaduje ich nárast v porovnaní s rokom 2019 v prípade Španielska o 16 %, Francúzska 13 %, Talianska 9 % a Nemecka 6 %.
Mechanizmy štátnej pomoci firmám v mnohých krajinách často umelo pomohli aj spoločnostiam, ktoré boli už pred pandémiou v problémoch. Bez nich by vzrástol počet insolvencií vlani vo svete o 36 %,“ upozorňuje Ján Čarný. Coface už upozornil na vznik zombie spoločností v mnohých krajinách Európy. Teda tých, ktoré sú stále nažive, ale príliš zadlžené na investovanie a rast. „Vládne opatrenia pomohli aj firmám na Slovenska zabrzdiť nárast insolvencií. Po ich skončení sa však nie všetky spoločnosti dokážu vrátiť k ziskovému podnikaniu. Očakávame preto, že v tomto roku môže aj na Slovensku dôjsť k nárastu platobnej neschopnosti,“ podotkol Ján Čarný.
Tri trendy vplyvu na vývoj
Coface vo svojej pravidelnej analýze Coface Barometer predpovedá nerovnomerné oživenie svetovej ekonomiky. Spoločnosť poukázala na tri kľúčové trendy:
Nerovnomerné oživenie krajín - Ako vyplýva z analýzy, v prípade oživenia ekonomík vidieť silné nerovnosti vývoja medzi krajinami. Kým výkon Číny a ázijských ekonomík, ako Taiwan (ktorý si hodnotenie rizika dokonca polepšil) prispieva ku globálnemu rastu, vyspelé západné ekonomiky nedokážu tento rok dosiahnuť minimálne predkrízové úrovne rastu HDP.
Dokonca štáty závislé od sektora služieb, ako napríklad Veľká Británia či Španielsko, prípadne aj krajiny, ktoré zaostávajú v tempe očkovania, budú potrebovať na zotavenie ekonomík ešte viac času.
Sektorové nerovnosti - Barometer ukazuje aj na sektorové nerovnosti. Coface každý štvrťrok porovnáva rizikovosť nielen krajín, ale aj jednotlivých sektorov podľa schopnosti firiem splácať svoje záväzky v obchodnom styku načas. Najlepšie sa s krízou vyrovnal sektor IKT, farmaceutický priemysel a do istej miery aj agropotravinárstvo. Medzi 23 zlepšeniami v sektorových hodnoteniach však pripadá až polovica na automobilový priemysel.
„Dôvodom je jeho rast v druhej polovici roku 2020, ktorý priaznivo prekvapil. Automotive sa začal rýchlo zotavovať aj v prípade Slovenska, čím dopomáha k opätovnej konkurencieschopnosti krajiny,“ konštatuje Ján Čarný. Popri automobilovom sektore svoje hodnotenie zlepšil aj stavebný a chemický priemysel.
Naopak, najviac doplatili na pandémiu sektor služieb a celkovo HORECA, spolu so sektorom dopravy a leteckým priemyslom. Denný počet komerčných letov na celom svete sa medzi 16. januárom a 12. aprílom 2020 znížil o 75 %, a hoci sa postupne zvyšuje, k 23. novembru 2020 bol stále o 38 % nižší než k spomínanému 16. januáru 2020.
„Trajektórie sa líšia aj v rámci každého regiónu, najmä v dôsledku odvetvových špecializácií. Je to tak v Európe: čím viac je ekonomika zameraná na služby, tým silnejší je dopad pandémie COVID-19,“ spresňuje Ján Čarný.
Rast príjmovej nerovnosti - Ako však upozorňuje v analýze Coface, pandémia zvýrazňuje aj sociálne nerovnosti v jednotlivých krajinách. Najmenej kvalifikovaní pracovníci, mladí ľudia a ženy postihla strata zamestnania v porovnaní so zvyškom populácie vo väčšej miere. Väčšina z nich bola tiež zamestnaná v najviac postihnutom sektore služieb.
Navyše príklady z predchádzajúcich epidémií ukazujú, že toto zvýšenie v príjmovej nerovnosti bude dlhodobé a bude spôsobovať čoraz viac sociálnych nepokojov. „Už v predchádzajúcej analýze koncom roka 2020 sme zdôraznili, že tento rast nerovnosti, ako aj frustrácia obyvateľstva so zvládnutím pandémie štátnymi orgánmi v mnohých krajinách povedie k častejším protestom a sociálnym nepokojom v roku 2021,“ upozorňuje Ján Čarný.
Zatiaľ čo v eurozóne medzi štvrtým štvrťrokom 2019 a tretím štvrťrokom 2020 prišlo o prácu 7,4 % najmenej kvalifikovaných pracovníkov, zamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných osôb vzrástla o 1,2 %. Tempo straty pracovných miest medzi mladými ľuďmi (15 - 24 rokov) sa v prvom polroku 2020 bolo dvakrát rýchlejšie ako v iných vekových skupinách a táto strata zamestnania postihla za rovnaké obdobie viac ženy ako mužov.
Komentáre
Pridať komentár