To by mohlo mať pre miestnu ekonomiku vážne následky: podľa odhadov dva až tri roky ekonomickej recesie, zvýšenie inflácie na 4-5 %, devalváciu libry a vzhľadom k prísnejšej regulácii, vyšším nákladom a kontrolám na hraniciach tiež narušenie obchodu medzi Veľkou Britániou a EÚ.
Tento scenár by najviac zasiahol automobilový priemysel a potravinárstvo, ale mohol by postihnúť aj niektoré aerolínie a farmaceutický priemysel. Podľa výskumu Britskej obchodnej komory (BBC) čelia britské podniky problémom už teraz. Export spomaľuje a firmy preto obmedzujú svoje investičné plány.
Tvrdý Brexit by mal pre mnohé firmy negatívne dôsledky v podobe rastúcej inflácie spolu s nezamestnanosťou, čo výrazne zvýši insolventné riziko. Z vyššie uvedených dôvodov by podnikatelia pri exporte na britský trh mali preveriť platobnú schopnosť a potenciál svojich odberateľov.
Podľa denníka The Guardian by tvrdý Brexit spôsobil najväčšie ekonomické straty Veľkej Británii a Írsku, avšak siedmou najviac postihnutou krajinou by bola aj Česká republika, kde by DPH spadlo o necelé jedno percento (viď graf).
Automobilový priemysel
Automobilový priemysel sa už na začiatku roka 2018 ocitol doslova uprostred búrky, a to celosvetovo. Vo Veľkej Británii výroba i predaj klesajú už druhý rok. A ani pohľad do budúcnosti nie je príliš optimistický, pretože okrem tvrdého Brexitu visia nad automobilovým priemyslom aj ďalšie hrozby. Predaje automobilov budú kvôli slabším výdavkom domácností a tlmenému rastu britskej ekonomiky ďalej klesať aj v roku 2019 a rovnako tomu najskôr bude aj pri výrobe.
Tá sa ešte zníži kvôli klesajúcej miere investícií v krajine, pretože výrobcovia automobilov odkladajú svoje investičné plány, pokiaľ nebude jasnejšie, ako to s obchodnými vzťahmi medzi Veľkou Britániou a EÚ dopadne po roku 2020. Britský automobilový priemysel je silne závislý nielen od dopytu z Európy, ale aj na dovoze dielov z Európy a na európskej pracovnej sile.
Tvrdý Brexit by teda v krátkodobom až strednodobom horizonte britský automobilový priemysel silne poškodil. Vláda by sa síce mohla pokúsiť presmerovať priemysel na ďalšie exportné trhy, ale pokles vývozu do EÚ by bol len ťažko nahraditeľný.
Poľnohospodársky a potravinársky priemysel
Tiež poľnohospodársky a potravinársky priemysel by tvrdý Brexit silne ovplyvnil, pretože potravinárske výrobky budú čeliť prísnejšej regulácii a tovar môže zostať kvôli zdravotným a hygienickým kontrolám stáť na hraniciach. Pokiaľ budú výsledky kontrol v súlade s nariadeniami EÚ, bude môcť export do EÚ pokračovať, bude však podliehať tarifám WTO. Celý proces by mohol podľa britského denníka The Guardian trvať až šesť mesiacov, čo by spôsobilo výrazné straty trhových podielov a konkurencieschopnosti.
Ukončenie dotácií v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky by okrem toho pre poľnohospodárov znamenalo stratu významného zdroja príjmov, a to aj keby Británia počítala s tým, že im pomôže. Ďalší problém, s ktorým sa bude poľnohospodárska a potravinárska výroba stretávať, je mobilita pracovnej sily, na ktorú Británia v tejto oblasti silno spolieha.
Podľa štúdie Bank of England využíva až 20 % pracovnej sily z EÚ, či už sa jedná o trvalú, dočasnú alebo sezónnu pracovnú silu. Na druhej strane Británia približne polovicu potravín dováža a kvôli oslabeniu britskej libry v súvislosti s Brexitom už potraviny z EÚ zdraželi a spotrebitelia si musia priplatiť.
Letecký priemysel
Brexit „bez dohody" by tiež významne ovplyvnil aj niektoré letecké spoločnosti. Aerolínie, ktoré by po Brexite boli vlastnené prevažne subjektmi mimo EÚ, by museli zastaviť lety v rámci EÚ. Nespĺňali by totiž požiadavku, podľa ktorej musí takúto spoločnosť minimálne z 51 % vlastniť subjekt v EÚ. Týkalo by sa to napríklad aerolínií British Airways, Vueling, Iberia a Aer Lingus, ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti International Airlines Group a Ryanairom a Easy Jet.
Firmy uvádzajú, že sa snažia zvýšiť svoj podiel akcionárov v EÚ. Je tiež možné, že v prípade Brexitu „bez dohody" poskytne Európska komisia postihnutým leteckým dopravcom po 29. marci určitý čas, aby na zmeny mohli reagovať. Okrem leteckých spoločností ovplyvnia zmeny priamo i britské letiská, a to predovšetkým vzhľadom na spomalenie osobnej aj nákladnej dopravy.
Farmaceutický priemysel
Farmaceutický priemysel by divoký Brexit ovplyvnil menej, pretože tarify WTO sú, pokiaľ ide o liečivá, nulové. Na rozdiel od iných odvetví by sa preto obchod s farmaceutickým tovarom medzi EÚ a Veľkou Britániou nemusel vyrovnávať s vyššími obchodnými nákladmi. Je tu ale iný problém. Farmaceutické výrobky podliehajú prísnym reguláciám.
Zmeny v schvaľovacom procese, ktoré by prišli spolu s odchodom z jednotného trhu, by mohli zapríčiniť oneskorenie v dodávkach liečiv z Veľkej Británie i naopak. Britský minister zdravotníctva vlani v decembri uviedol, že k narušeniu obchodu s liekmi by mohlo dôjsť počas prvých šiestich mesiacov po Brexite bez dohody a apeloval na farmaceutické firmy, aby zvýšili zásoby liečiv. Výsledkom je nedostatok, ktorý je vidieť už teraz, pretože všetci hráči v dodávateľskom reťazci začali navyšovať svoje zásoby.
Komentáre
Pridať komentár