Koronavírus je v Rakúsku urýchľovačom pre súkromné ​​zdravotné pripoistenie

Koronavírus však začína nabúravať fyzickú aj mentálnu kondíciu populácie a mnoho ľudí už pandémia zaťažuje. S verejným zdravotníctvom je väčšina Rakúšanov spokojná, napriek tomu sa koronavírusová kríza prejavila ako stimul na dojednávanie privátneho zdravotného pripoistenia.

 

Vo svojej „Štúdii o zdraví 2021“ sa rakúska poisťovňa Wiener Städtische Versicherung AG zaoberala otázkami, ako koronavírus a súvisiace krízy okolo zaťažujp obyvateľstvo, ako sa všeobecne Rakúšania cítia zdraví, a ako sa pandémia prejavuje v ich vlastnom prístupe k zabezpečeniu.

 

K tomu spracovala agentúra Österreichisches Gallup-Institut v polovici augusta štúdiu, v ktorej sa pýtala 1000 Rakúšanov vo veku 16-70 rokov pomocou on-line dotazníka na tieto okruhy. Analýza je podľa Gallup reprezentatívna pre populáciu Rakúska, ktorá je aktívna na internete. Podľa vedúcej štúdie Gabriele Reithner bol okamih prevedenia zvolený správne, pretože počas augusta neboli žiadne lockdowny a prevládal „racionálny prístup“. 

 

V princípe sa Rakúšania cítia dobre, informovala Doris Wendler, členka predstavenstva poisťovne Wiener Städtische. Avšak koronavírus začína pomaly narušovať mentálny aj fyzický stav ľudí. Podľa ankety hodnotí 67 % respondentov svoj zdravotný stav ako dobrý alebo veľmi dobrý; iba 8 % opýtaných ho popísalo ako zlý. V septembri predchádzajúceho roka bola však pozitívna odpoveď na aktuálnu kondíciu zaznamenaná ešte u 3 zo 4 oslovených (dobrá alebo veľmi dobrá).

 

Asi 60 % účastníkov štúdie neuviedlo žiadne zmeny svojho fyzického alebo mentálneho zdravia za posledných 12 mesiacov, a dokonca 11 % zaznamenalo zlepšenie. Avšak 24 % respondentov vypovedalo, že sa ich fyzický stav naopak zhoršil, a 27 % ten istý vývoj sledujú pri svojom mentálnom zdraví. Predovšetkým mladí ľudia vo veku do 35 rokov a ženy pociťujú zhoršenie mentálnej kondície. 

 

Covidová neprirodzená situácia obyvateľstvo naďalej zaťažuje. 15 % respondentov vníma záťaž veľmi a ďalších 42 % ju vníma „skôr“. Iba 9 % oslovených sa koronavírusom necíti zaťažená vôbec. Nadpriemerne ovplyvňuje covidová situácia ženy (61 % z nich pociťujú záťaž veľmi alebo skôr). Predovšetkým pre ženy predstavuje pandémia a s ňou spojené opatrenia častejšie viacnásobné bremená, zdôraznila Doris Wendler, čo prináša samozrejme z dlhodobého hľadiska dôsledky na zdravie.

 

Štúdia tiež zistila významnú koreláciu medzi osobným zaťažením a príjmovou situáciou: 64 % osôb s príjmami maximálne do 1 500 EUR mesačne sa cíti situáciou veľmi alebo skôr zaťažené, zatiaľ čo osoby s mesačným zárobkom nad 3 000 EUR vnímajú svoju osobnú situáciu podobne len v 54 % . A napokon ide aj o rozdiely medzi mestom a vidiekom: V urbanizovaných oblastiach hodnotí svoje zaťaženie ako skôr veľké alebo veľmi veľké 61 % opýtaných, zatiaľ čo na vidieku sa podobne vyjadruje len 51 % respondentov.

 

Všeobecne je podľa tejto štúdie s verejným zdravotným systémom „veľmi spokojných“ 20 % Rakúšanov, a ďalších 48 % je „spokojných“. Menej spokojných alebo nespokojných je pritom len 9 %. Podstatné rozdiely sa však ukážu pri bližšom rozbore, upozorňuje Doris Wendler.

 

Zatiaľ čo 76 % mužov by známkovalo zdravotný systém jednotkou alebo dvojkou, u žien by podobné hodnotenie dostal verejný sektor je v 62 % prípadov. Menej spokojných alebo nespokojných je 11 % žien a 8 % mužov. Nadpriemerne sú s verejným zdravotníctvom v Rakúsku spokojné osoby vo veku 55+ a osoby s vyšším vzdelaním.

 

Doris Wendler vo svojom komentári spomenula aj rastúci záujem o súkromné ​​zdravotné pripoistenie: to získalo „vďaka“ koronavírusovej kríze dodatočný dopyt. Teraz uviedlo 26 % oslovených, že má jednoznačne alebo skôr silnejší záujem o dojednanie doplnkového privátneho zabezpečenia pre svoje zdravie, než aký pociťovali pred 12 mesiacmi.

 

Koronavírus zapôsobil ako turbo. Wiener Städtische pozoruje zvýšenie dopytu alebo záujmu o dojednanie súkromných produktov hlavne vo vekovej skupine do 35 rokov. Najčastejšími motívmi pre súkromné ​​zabezpečenie sú dlhé čakacie lehoty na termíny u lekárov vo verejnom systéme, kratšie časy, ktoré títo lekári môžu venovať pacientom, obmedzenie plnenia zo zákonného zdravotného poistenia a zvyšujúca sa spoluúčasť.