Dve tretiny Rakúšanov sa v penzii venujú práci. Po kríze dúfajú v návrat do nej

Spoločnosť Seniors4success z tohto dôvodu vykonala v spolupráci s výskumnou agentúrou Telemark Marketing dotazovanie v Rakúsku, aby zistila, ako na situáciu vnímajú dôchodcovia. 

Najviac podľa očakávaní chýbali respondentom návštevy rodinných príslušníkov (52 %), ďalej návštevy priateľov (48 %), ale aj divadlá a kiná - v podstate v rovnakom zastúpení, takmer spolovice. Slobodné cestovanie chýbalo viac ako tretine oslovených, zatiaľ čo voľné nakupovanie len 13 % opýtaných.

Na otázku, ako sa v korona núdzovom stave správali, odpovedalo 13 % respondentov, že neopúšťali dom alebo byt, 21 % chodilo len na nutný nákup. Väčšina však naďalej chodila na prechádzky, aby sa udržali fit. Penzisti našli na covidovej dobe i pozitívne vplyvy: viac ušetrili (53 % opýtaných), urobili viac práce doma (48 %), rovnaký podiel respondentov sa venoval viac premýšľaniu, 44 % čítalo a 41 % oceňovalo prechádzky. Digitálne médiá si pochvaľovali traja z desiatich respondentov a využívali pritom aj kultúrnu ponuku (24 %). 

Aj po skončení najväčších reštrikcií zodpovedala úplná väčšina oslovených (83 %), že napriek obmedzeniu prestáli období veľmi dobre alebo dobre. Pred koronakrízou chodilo do práce alebo vykonávalo nejakú činnosť 69 % respondentov (platený úväzok, starostlivosť o blízkych, čestné funkcie, stráženie vnúčat). Počas všeobecného núdzového stavu prišlo 38 % aktívnych seniorov o platenú prácu a ich zárobková činnosť sa zastavila. Veľký podiel z nich (82 %) vidí len malú šancu na obnovu zárobkovej činnosti. 57 % pritom zastáva názor, je ľahšie bude nájsť nejakú neplatenú činnosť.  

Takmer tri štvrtiny (74 %) subjektívne odhadujú, že im hrozí len veľmi malé alebo malé riziko ochorenia covidom-19. Pritom 75 % respondentov vníma symbol kovidovej doby rúšku ako obmedzujúcu. A tiež 52 % opýtaných považuje návrat kovidovej vlny za veľmi pravdepodobný alebo pravdepodobný. Z ekonomických dopadov koronavírusu sa respondenti najviac obávajú len minimálneho zvyšovania penzií pod hladinou inflácie (55 %), zvýšenia chudoby žien v starobe (51 %) a úsporných opatrení 49 %)