Viac ako polovica Rakúšanov plánuje šetriť na väčších nákupoch

Podľa ankety k sociálnym dôsledkom krízy sa zistilo, že viac ako polovica všetkých respondentov (55 %) v 3. štvrťroku 2022 uviedla, že plánuje v nadchádzajúcich dvanástich mesiacoch obmedziť výdavky na väčšie obstarávanie tovarov a nákupy. 

Informácie o štúdii priniesol rakúsky spolkový štatistický úrad Štatistik Austria. „Inflácia pripravuje súkromným domácnostiam aj naďalej ťažké časy a starosti. V 3. kvartáli 2022 sa síce o niečo znížil podiel tých obyvateľov, ktorí za posledný rok zaznamenali stratu na príjmoch, o to viac ľudí očakáva nejaké straty v prísune financií do nadchádzajúcich 12 mesiacov.

Najčastejším dôvodom straty kúpnej sily je naďalej vysoká inflácia. Tá pôsobí negatívne aj na spotrebiteľské správanie. Viac ako polovica opýtaných účastník ankety uviedla, že v nadchádzajúcich 12 mesiacoch chce vydať menej peňazí na väčšie obstaranie, ako sú cesty, autá alebo nábytok,“ informoval o záveroch ankety Tobias Thomas, generálny riaditeľ Statistik Austria.  

Menej peňazí v nadchádzajúcich 12 mesiacoch

Viac ako tretina respondentov vo veku 16 a 69 rokov (čo reprezentuje zhruba 2,3 milióna rakúskych obyvateľov) uviedlo v 3. štvrťroku 2022, že sa im v uplynulých 12 mesiacoch zredukoval príjem, zatiaľ čo 21 % opýtaných naopak vypovedalo, že pobrali peňazí viac.

Mohlo by vás zaujímať: UNIQA opäť medzi elitou značiek Slovak Retail Superbrands  

Podiel tých, ktorí v posledných 12 mesiacoch tratili, bol tak o niečo nižší ako v predchádzajúcom kvartáli (Q2/2022: 37 % Q3/2022: 36 %). Podiel ľudí, ktorí naopak hlásili vyššie príjmy, bol naproti tomu o niečo vyšší ako v predchádzajúcom štvrťroku (Q2/2022: 20 % Q3/2022: 21 %).

Hlavná príčina subjektívne pociťovaného zníženia príjmu domácnosti tkvela podľa väčšiny, rovnako ako v predchádzajúcom kvartáli, v inflácii: 32 % oslovených so zníženým príjmom domácnosti zdôvodňoval situáciu zdražením dôležitých vecí. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku pribudlo takto zmýšľajúcich o 6 % viac. Počet tých, ktorí pripisovali stratu disponibilných prostriedkov domácnosti iným príčinám ako drahote, od konca roku 2021 o niečo klesol. 

Vylepšenie domáceho rozpočtu zvýšením príjmov na obdobie nadchádzajúcich 12 mesiacov očakávalo v 3. štvrťroku 2022 necelých 16 % opýtaných. Naopak, tretina respondentov vychádzala z predpokladu, že sa ich príjmy pre domácnosť v rovnakom horizonte znížia. Podiel pesimisticky zmýšľajúcich účastníkov ankety tak v priebehu štvrťroka pribúda (Q1/2022: 25 %; Q2/2022: 31 %; Q3/2022: 33 %).

Dôsledky nižších disponibilných príjmov

Necelá polovica oslovených v ankete (49 %) so subjektívne vnímanými stratami na príjmoch ušetrila hlavne za výdavky pri jedle, oblečení a pri ďalšom tovare i službách.

Pre viac ako štvrtinu v tejto skupine so stratami disponibilných prostriedkov (28 %) bolo najdôležitejším opatrením na riešenie výpadku siahnutie do úspor. Až 3 % dotazovaných si vzalo pôžičku alebo si navýšili už existujúci úver. A 6 % požiadalo o finančnú výpomoc rodinu alebo priateľov. 

Mohlo by vás zaujímať: Autom na lyžovačku? Pozor na detaily prípravy, môžu sa vypomstiť

Súčasne v aktuálnej ankete uviedla viac ako polovica účastníkov, že v budúcnosti plánujú obmedziť výdavky na väčšie nákupy alebo ich obstaranie. Podiel osôb, ktoré sa chcú touto cestou pri väčších výdavkoch obmedziť, stúpol v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom o 11 %.

Presne tretina osôb vo veku 16 až 69 rokov chce v budúcnosti investovať pri väčších príležitostiach približne rovnaké prostriedky (napríklad na auto, cestovanie alebo nábytok). Necelých 12 % naopak chce v nadchádzajúcom roku uskutočniť vyššie výdavky (oproti 7 % v predchádzajúcom štvrťroku Q2/2022). 

Všeobecná životná spokojnosť stratila

Viac ako polovica opýtaných vo veku 16-69 rokov (53 %) ohodnotila svoju životnú spokojnosť na škále od 0 do 10 známkou minimálne 8. Podiel spokojných sa od konca roku 2021 o 5 % znížil. Najsilnejší prepad vnímania životnej spokojnosti nastal u osôb z domácností postihnutých nezamestnanosťou (Q4 2021: 38,0 %; Q3 2022: 29,9 %). 

Celkovo oceňovali asi 2/3 oslovených osôb v ankete svoj zdravotný stav ako „dobrý“ alebo „veľmi dobrý“. V priebehu času však došlo pri hodnotení všeobecného zdravotného stavu opýtaných k ľahkému zhoršeniu. Ekonomicky zraniteľné skupiny, ako osoby so stratou na zárobku, osoby s malým príjmom a osoby, ktorých domácnosti zasiahla nezamestnanosť, pociťujú svoj zdravotný stav podstatne horšie ako celkové obyvateľstvo Rakúska.

Štvrtý zber dát v štúdii „Tak sa nám dnes darí“ prebehol v septembri a v októbri 2022 na vzorke 3 100 respondentov vo veku 16 až 69 rokov. V podobnej forme prebieha teraz aj štvrťročný prieskum v 11 štátoch EÚ ako pilotný projekt. Aktuálne údaje ukazujú obraz Rakúska v 3. štvrťroku 2022. Účelom a cieľom ankety je včasné rozpoznanie sociálnych dôsledkov aktuálneho krízového vývoja.