Laurent Doubrovine v úvode konštatuje, že tretí prieskum IE zameraný na paneurópsky dochodok (december 2023) potvrdil, že viac ako tretina Európanov si neodkladá peniaze na dobu života v dochodku.
To je znepokojujúce, pretože jednotlivé osoby môžu čeliť finančnej neistote po odchode z pracovného pomeru na penziu. Môže to rezultovať v znížení kvality života alebo v neschopnosti pokryť náklady na zdravotnú starostlivosť. Nadmerné spoliehanie sa na sociálne zabezpečenie môže vyvolať prílišný tlak na verejné financie, najmä počas tej doby, keď sa zvyšuje podiel závislých seniorov.
Mohlo by vás zaujímať: Polovica Slovákov riskuje na dovolenke bez poistenia. Takmer štvrtina ho rieši v deň odchodu
V čase formovania novej Európskej komisie je teraz vhodný čas na kritické zamyslenie nad tým, ako by Európa mohla prispieť k riešeniu tejto situácie.
Dôchodkový problém dosiahol kritický bod. Okrem demografických zmien a klesajúceho pomeru aktívnej populácie k dôchodcom prechádza prenikavými zmenami aj pracovný trh. Nelineárne kariéry sa stávajú častejšími, čo je spojené s jasným posunom smerom k ekonomikám viac orientovaným na služby a novými typmi zamestnania.
Demografické zmeny v kombinácii s novou realitou na pracovnom trhu majú silný vplyv tak na príspevky na penzie, ako aj na stabilitu zdrojov financovania.
Podľa Doubrovinea neexistuje žiadny zázračný liek na riešenie dôchodkového problému a z tohto dôvodu prístup k riešeniu môže spočívať iba v celom rade rôznych opatrení. Jedna vec je však istá, a to, že ľudia budú musieť viac sporiť za účelom udržania uspokojivého životného štandardu po odchode do penzie.
Poisťovníctvo môže k tomuto cieľu prispieť prostredníctvom úlohy, ktorú životní poisťovatelia zohrávajú ako významní poskytovatelia tak zamestnaneckých, ako aj individuálnych súkromných penzií, ktorými sa dopĺňajú štátom financované penzie.
Mohlo by vás zaujímať: Letná sezóna odštartovala, hory sú zradné. Pozor, aby ste za zásah horskej služby neplatili sami
Unikátnym prvkom dôchodkových poistných produktov je, že často ponúkajú budúcim dôchodcom minimálnu garanciu výnosu (zisku), ktorá poskytuje jednotlivcom pocit istoty a pokoja, pokiaľ ide o ich finančnú budúcnosť. To je zásadné, pretože bezpečnosť a istota sú pre mnoho osôb sporiacich na starobu najdôležitejšie priority, čo potvrdil už spomínaný prieskum IE.
Ten jednoznačne preukázal, že to platí pre 44 % respondentov. Tento výsledok je plne v súlade tiež s predchádzajúcimi prieskumami uskutočnenými v rokoch 2019 a 2021. Úloha poisťovateľov však prekračuje jednoduché ponúkanie poistných produktov. Mnohí poisťovatelia sú napríklad zapojení do zvyšovania povedomia (o význame penzií) a do vzdelávacích kampaní, ako sú cielená komunikácia a semináre na pracovisku o rizikách oneskorenej reakcie a výhodách včasného sporenia na starobe či na penziu.
Takéto úsilie je nanajvýš dôležité, pretože výsledky prieskumu IE ukázali, že 14 % respondentov má záujem o sporenie, ale na jeho začatie by potrebovali viac informácií.
Zaujímavú perspektívu ponúka aj digitalizácia. Napríklad digitálne nástroje a aplikácie priateľské k užívateľom ponúkané poisťovateľovi môžu povzbudiť sporenie tým, že pomôžu záujemcom o poistenie posúdiť a prognózovať finančnú situáciu, stanoviť realistické dôchodkové ciele a vytvoriť osobný sporiaci plán. Aj keď všetky tieto zaujímavé kroky môžu a mali by poisťovatelia vykonať, tak riešenie dôchodkového problému vyžaduje aj akciu verejných inštitúcií ako na národnej, tak aj na európskej úrovni.
Týka sa to najmä troch oblastí:
- zvýšenie povedomia (informovanosti),
- automatického začlenenia (zapísania) – auto-enrollment,
- daňových motivácií.
Po prvé, zvyšovanie povedomia o význame súkromného dôchodkového poistenia je obzvlášť dôležité. Cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby občania v celej Európe mali prístup k presným a ľahko pochopiteľným informáciám o ich budúcich dôchodkových nárokoch, čo im môže pomôcť urobiť správny výber vo väzbe na ich individuálne okolnosti či možnosti.
To sa už deje v niekoľkých krajinách, ale nie všade. Európska komisia musí v tejto oblasti naplniť svoju úlohu, a to najmä poukazovaním na dobrú prax či postupy a povzbudzovaním všetkých členských štátov EÚ, aby pokročili vpred.
Po druhé, členské štáty EÚ by mali zvážiť implementáciu systémov automatického začlenenia zamestnancov, ak sa tak ešte nestalo. Je naozaj preukázateľné a pravdepodobnejšie, že jednotliví zamestnanci sa zúčastnia v systémoch dôchodkového sporenia, keď sú automaticky zapísaní s možnosťou vystúpiť, ak si to želajú.
Zavedenie takýchto systémov musí však byť všestranne preskúmané, a to pri náležitom zvážení všetkých skutočností týkajúcich sa národného dôchodkového systému.
Mohlo by vás zaujímať: Pozor na detské úrazy na trampolínach. Poisťovne evidujú zvýšený počet úrazov, varuje INSIA
Po tretie, niet pochýb o tom, že väčšina ľudí potrebuje byť povzbudená k tomu, aby sporili na dobu na dôchodku. Adekvátne, cielené daňové stimuly (vo forme odpočtu od základu dane, zliav na dani a pod.) môžu ďalekosiahle pomôcť pri docielení tohto cieľa.
Členské štáty EÚ by mali byť naliehavo požiadané, aby sa uistili, že majú v platnosti správne fiškálne motivácie, aby podnietili všetkých občanov, bez ohľadu na ich osobnú situáciu, k sporeniu na starobe.
Laurent Doubrovine uzatvára svoj výklad informácií o prieskume, ktorý uskutočnila Globálna federácia asociácií poisťovní (GFIA). Jej prieskum sa zameral na posúdenie medzier v poistnej ochrane vo svete v oblasti penzií, prírodných katastrof a kybernetickej bezpečnosti.
Ukázalo sa, že najväčšia medzera v poistnej ochrane je v oblasti penzií. Jej zaplnenie by celosvetovo vyžadovalo podľa odhadu ročné dodatočné sporenie vo výške 1 bilión USD. Toto zarážajúce číslo jednoznačne znamená, že problém v penziách možno riešiť len spojením síl všetkých zainteresovaných, tj občanov, poskytovateľov penzií a verejných inštitúcií/vládnych orgánov.
Komentáre
Pridať komentár