Ktorú funkciu poisťovníctva by ste zdôraznili v týchto pokrízových podmienkach?
– V poisťovníctve až tak nerozlišujem predkrízové a pokrízové obdobie. Poisťovníctvo je vo všeobecnosti zaistenie rizík, ktorým sme ako fyzické osoby a právnické osoby vystavení. Už starí Benátčania vymieňali riziko istej malej straty a ak sa nejaká loď nevrátila, škodu postihnutému nahradili z fondu, do ktorého všetci prispievali. Poisťovníctvo je vlastne ochranou pred poistnou udalosťou. Meritom je skutočne ochrana, stabilita, istota.
Zásadná úloha poisťovníctva tu bola pred krízou i po kríze. Po finančnej kríze je pre mňa zásadne dôležité, že poisťovníctvo sa čoraz viac stáva významným faktorom zabezpečenia ochrany človeka v starobe. To je jedna z funkcií poisťovníctva, ktorá je dlhodobá. A práve v čase, keď sa ekonomike začína dariť a rastie kúpyschopný dopyt obyvateľstva, je možné, aby si ľudia odkladali časť príjmov na postproduktívne obdobie. Tento komponent poisťovníctva významne narastá.
V posledných rokoch sme výrazne konfrontovaní s prostredím s nízkou infláciou a veľmi nízkymi úrokovými sadzbami. Súčasne nastal hypotekárny boom, s čím súvisí zvýšená potreba ochrany nehnuteľností z hľadiska majetkovej škody, ale najmä ochrana človeka pre prípad neočakávaných udalostí. To je jedna z vecí, ktorá v pokrízovom období výrazne narástla.
Významne sa rozvinulo aj poistenie spotrebiteľských úverov najrôznejších foriem. Klient si berie z banky prostriedky a môže sa stať, že nebude môcť splácať. Považujem to za kľúčovú záležitosť, lebo kvôli zraneniu alebo chorobe vypadávajú príjmy. A často je to i pre stratu zamestnania.
Poisťovníctvo je stabilnou súčasťou ekonomiky. V ponovembrovom období neprešlo žiadnymi veľkými turbulenciami a vždy pomáhalo stabilizovať situáciu ľudí a podnikov. Dôležitou funkciou poisťovníctva je vyrovnávať potenciálne výkyvy v makroekonomike alebo u jednotlivých subjektov pri neočakávaných katastrofických udalostiach.
Máte zrejme na mysli to, že v makroekonomike pôsobí poistenie anticyklicky.
– Poisťovníctvo má určitú zotrvačnosť. Ak sa ekonomika rozbieha, tak sa rozbieha aj poisťovníctvo, ale s určitým oneskorením. Naopak, poisťovníctvo brzdí pokles. To bolo vidieť po jeseni 2008, keď padli Lehman Brothers a ekonomika sa prudko ochladila. Boli však určité odvetvia poisťovníctva, ktoré reagovali priamo, dá sa povedať, že procyklicky, napríklad poistenie prepravy.
Znížilo sa množstvo prepravovaného tovaru a poistenie prepravy okamžite kleslo. Na druhej strane, rad poistení reagoval na krízu s obrovským oneskorením. Špeciálne, v životnom poistení ľudia platili ďalej. S určitým oneskorením sa znížila zamestnanosť, disponibilné príjmy obyvateľstva a zvýšila sa stornovosť poistných zmlúv. Dochádzalo k fázovému posunu medzi vývojom ekonomiky a vývojom poisťovníctva. Ale to je práve ten stabilizujúci faktor.
“
V poisťovníckych kruhoch u nás i v Európe sa hovorí, že poisťovníctvo sa stáva obeťou snáh o nadmernú reguláciu, pričom sa nezohľadňujú jeho osobitosti, napríklad odlišnosti od bánk alebo investičných spoločností. Tiež máte taký názor?
–Rovnako ako banky sme finančné inštitúcie. Veľmi intenzívne vnímam úsilie Bruselu o ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Je to veľmi dôležitý komponent. Ale mám pocit, že rad opatrení ide za rozumnú hranicu štandardného sedliackeho rozumu.
Poisťovníctvo vždy bolo, je a bude o dôvere. Poisťovne ponúkajú nehmotný statok – sľub, že v prípade náhodnej negatívnej udalosti pomôžeme. Nemyslím si, že formou regulačných mechanizmov sa dá dôvera zvýšiť. Konzument musí byť v centre našej pozornosti, ale regulácia by mala mať určitý rozmer a primeranosť.
Čiže dávate prednosť vnútorným motívom poisťovní.
– Áno, vnútornej motivácii, samoregulačným mechanizmom. Vezmime si príklad z legislatívy – veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Chápem zámer zákonodarcu pobiť sa s úžerou, to je určite správne. Ale nie som presvedčený, že zväčšenie písma v poistných zmluvách by to mohlo zlepšiť alebo napraviť. Som presvedčený, že k ochrane spotrebiteľa to významne neprispeje.
Oveľa viac by prospelo, ak by každý sprostredkovateľ s klientom hovoril skutočne detailne, keby podrobne rozobral jeho potreby, zanalyzovali by ich spolu a našli naozaj správne riešenie. Pre mňa je vždy kľúčová otázka, že za všetkým tým je človek. A buď svoju prácu robí dobre, profesionálne, alebo nie. Tam by sa to úsilie malo zamerať.
Ako by ste zhodnotili celkové tendencie európskej regulácie?
– Pre poisťovne je kľúčovou vecou Solvency II. Už je jasné, že v januári 2016 príde a som rád, že máme jasný termín a jasné nastavenie. Niekoľko rokov sa to odkladalo. Je tu veľa práce pre poisťovne, lebo príprava na splnenie všetkých regulatórnych požiadaviek je veľmi náročná. Vnímanie kapitálových potrieb a fungovania poisťovne je úplne iné ako v režime Solvency I. Na druhej strane, prechod k Solvency II znamená obrovský kvalitatívny posun. Spomeniem len, že za Solvency I sme sa pozerali na rozsah biznisu poisťovne, škodovosť portfólia, zaistenie. Spočítali sme kapitálovú požiadavku, mali sme nejaký vlastný kapitál, urobili sme pomer a výpočet bol hotový.
Nezohľadňoval sa rad aspektov, ktoré, ako ukázali posledné roky, hrali obrovskú úlohu – napríklad kvalita aktív. Takže nebol rozdiel, či sa investuje do slovenských alebo gréckych štátnych dlhopisov. Neriešil sa možný úpadok protistrany, čo znamená, že bolo jedno, kde ste zaistený. Dnes to už jedno nie je. Zisťuje sa, do akej miery bude protistrana – napríklad zaisťovateľ – schopný splniť záväzky, ktoré na seba prevzal.
Veľké úlohy budú stáť pred Národnou bankou Slovenska, ktorá ako dohľadový orgán bude schvaľovať interné modely jednotlivých poisťovní. Pred nami je nesmierne náročné obdobie. Pre mňa je dôležité, a to vo všetkých veciach, zachovať princípy primeranosti, materiality a proporčnosti. Nemožno jedným kladivom tĺcť na všetky klince, na každý treba použiť primerané kladivo. Tento princíp treba uplatniť aj v nových podmienkach regulácie.
Čo najvýraznejšie ovplyvňuje vývoj domáceho poistného trhu? Mohli by ste to porovnať s Českou republikou?
– Vo všeobecnosti ho ovplyvňuje ekonomická situácia a legislatívny rámec. Na slovenskom poistnom trhu je veľmi bohatá ponuka, je porovnateľná so všetkými krajinami okolo nás. Z tohto hľadiska je trh vyvinutý. Na slovenskom trhu mi chýba systém bonusov a malusov. Vo väčšine krajín sa využíva na pohľad na riziká a správne priradenie poistného k riziku. To, že systém nefunguje, je pre Slovensko hendikep, lebo ak by sa lepšie diverzifikovala kvalita vodičov, väčšine vodičov by poistné kleslo a určitej skupine vodičov by sa zvýšilo. Bolo by to spravodlivejšie.
Druhý problém sa tiež týka motorových vozidiel. Na slovenskom trhu je ich stále veľké množstvo nepoistených. Toto číslo je konštantne veľmi vysoké a za súčasnej legislatívy sa s tým skoro nič nedá robiť. Chýba mi tu inštitút sankčného charakteru typu úhradovej povinnosti, ktorý sa v Českej republike podarilo zaviesť. Nepoistení vodiči sú povinní platiť kancelárii poisťovateľov sankčný poplatok. Výrazne sa tak znížil počet nepoistených vozidiel. Podobné skúsenosti sú aj v iných krajinách – podiel nepoistených sa znížil na 20 – 30 percent predchádzajúceho stavu.
Sankčné poplatky plynú do garančného fondu, ktorý nemusia napĺňať poisťovne, resp. prispievajú tam menej a môžu tak koncovým spotrebiteľom, teda tým, ktorí riadne platia, ponúkať atraktívnejšie poistné. Teraz sme v SR v situácii, keď tí, ktorí PZP platia, doplácajú na tých, ktorí si túto povinnosť neplnia.
Kde vidíte najväčšie nevyužité kapacity slovenského trhu?
– Veľký priestor vidím v poistení domácností a nehnuteľností. Už som sa zmienil, že v posledných rokoch je boom hypoték, vznikajú nové nehnuteľnosti a prakticky všetky sú poistené. Poistená však nie je veľká časť starších nehnuteľností a domácností, hoci práve to sú kľúčové aktíva, ktoré má bežný človek. Ešte stále považuje za obrovské aktívum auto, havarijne ho poisťuje, a pritom si neuvedomuje, že dom alebo domácnosť majú oveľa väčšiu hodnotu. Ľuďom to treba dostať do hláv.
Slovenský trh je silne konkurenčný. V poistení automobilov je to prostredníctvom ceny. Prial by som si, aby sme klientovi ponúkli skôr pridanú hodnotu – napríklad rozšírenie krytia. Týka sa to najmä PZP, keď súčasťou ponuky môže byť rad pripoistení a širšie asistenčné služby. Priestor tu je a verím, že v budúcnosti budeme klientom ponúkať vyššiu kvalitu a nepôjdeme s cenou až na hranu, pretože v niektorých segmentoch sa slovenský trh dostáva na hranicu a možno až za hranicu rentability.
Práve v PZP musia poisťovne vyplácať záväzky aj desiatky rokov, tvoriť vysoké rezervy. Vnímam to ako zložitú záležitosť. Súvisí to i so spomenutým bonusom–malusom, ich zavedenie by efektívnosti významne prospelo.
Ako významný rozdiel slovenského a českého trhu ste spomínali sankčný poplatok v ČR. Vidíte aj ďalšie?
– Spomeniem dva rozdiely, ktoré som postrehol v priebehu ročného pôsobenia na Slovensku. Pri havarijnom poistení automobilov slovenskí spotrebitelia volia významne nižšiu spoluúčasť a sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu, český spotrebiteľ volí vyššiu spoluúčasť a nižšie poistné. Druhá osobitosť je v životnom poistení. Na českom poistnom trhu je kapitálové životné poistenie vo významnej minorite, na Slovensku je podiel investičného a kapitálového životného poistenia vyrovnaný. Súvisí to možno s konzervatívnosťou, s istotou návratnosti a zhodnotenia prostriedkov.
Čo považujete za dobré dispozície poisťovne UNIQA na slovenskom a českom trhu, za jej konkurenčnú výhodu?
– Výhodou je, že naším akcionárom je poisťovňa UNIQA International Group, ktorá má takmer dvestoročnú tradíciu. A vie, že poisťovací biznis je dlhodobý. Naša materská spoločnosť má vynikajúce know-how v jednotlivých segmentoch životného, neživotného a zdravotného poistenia. V zdravotnom poistení je na rakúskom trhu jasným lídrom. Na slovenskom poistnom trhu je najväčšou prednosťou tím našich ľudí. Som nesmierne rád, že je motivovaný, odborne zdatný, tvorí partiu ľudí, ktorí chcú úspech našej spoločnosti. A darí sa to, na to, čo sa kolegom v posledných rokoch podarilo, môžeme byť právom hrdí. UNIQA poisťovňa má na slovenskom trhu výborné renomé.
Čo sú hlavné prvky obchodnej stratégie poisťovne v najbližšom období?
– Filozofia stratégie ako taká sa nemení. Našou výhodou je, že sme multikanálová poisťovňa. Zvyknem hovoriť, že je maticová v tom zmysle, že ponúkame produkty zo všetkých druhov poistenia – neživotné poistenie, poistenie automobilov, nehnuteľností, priemyselných podnikov až po životné postenie. Na druhej strane, využívame rôzne odbytové cesty. Jadro nášho odbytu tvorí vlastná odbytová sieť. Kooperujeme s veľkým počtom maklérov, ktorí sú na Slovensku významným odbytovým kanálom, najmä pri poistení väčších rizík. Spolupracujeme so spoločnosťami typu MLM. Som rád, že máme veľmi dobre nastavené vzťahy i v bankopoistení. Ponúkame aj online poistenie, i keď v menšej miere.
Najväčšou zmenou je, že UNIQA mieni hrať významnejšiu úlohu v korporátnom biznise. Vďaka našej pozícii, ktorú sme si vybudovali na slovenskom retailovom poistnom trhu, sa nám v poslednom čase veľmi dobre darí aj v poistení veľkých priemyselných rizík.
UNIQA poisťovňa zaujala novou marketingovou kampaňou, je skutočne netradičná. Prečo ste zvolili práve túto cestu?
– Slovensko bolo po Rakúsku druhou krajinou koncernu, kde sa spustila. Je pravda, že kampaň je trocha nevšedná. Príprava trvala dva roky. Som rád, že sa odlišuje od klasických reklamných kampaní tým, že ukazuje bežné veci zo života človeka, čomu je vystavený, s čím je konfrontovaný. Ide o to, zamyslieť sa nad tým, kde dnes som, čo ma trápi. Jeden deň môže byť lepší, jeden horší, ale je na mne, ako sa k tomu postavím.
Väzba na poisťovníctvo je v tom, že poisťovňa vám môže vyrovnať ujmu, aj keď len v peniazoch. Človek práve v ťažkých situáciách nesmie stratiť vieru v seba, má byť pripravený s nepriazňou zabojovať. Hovorievam, že deň, ktorý máš, si môžeš pokaziť len sám. Ľuďom chceme ukázať tie situácie, upozorniť na ne a povedať, že ak treba, poisťovňa je tu s tebou.
(ip, SLASPO)
Komentáre
Pridať komentár