-
Generačný vývoj zaťažuje mladých ľudí, dôvera vo verejné dôchodkové systémy je nízka
-
Vo Francúzsku a Taliansku nepovažujú sporenie za najdôležitejšie
-
Väčšina mladých ľudí uviedla, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie sa
Ľudia rôznych generácií na celom svete sa obávajú o svoje finančné zabezpečenie v starobe a domnievajú sa, že po odchode do dôchodku budú musieť znížiť svoju životnú úroveň. Štúdia „Zabezpečenie, dôvera a solidarita,“ ktorú vypracovali v skupine Allianz pre Berlínske demografické fórum uvádza, že dôvera vo verejné dôchodkové systémy je nízka.
Štúdia „Zabezpečenie, dôvera a solidarita“ skúma rôzne pohľady mladšej (vo veku 30 – 45) aj staršej generácie (vo veku 60 – 75) na starnutie a dôchodok v rôznych fázach demografického vývoja. Štúdia sa zameriava na otázku, ako sa ľudia pripravujú na odchod do dôchodku a aké faktory ovplyvňujú ich pocit bezpečia.
Rodina a peniaze zabezpečia budúcnosť
Najviditeľnejším rozdielom medzi generáciami v rôznych krajinách je ich pohľad na budúcnosť. V Japonsku a vo Francúzsku sú obe vekové skupiny pesimistické. Pri úvahách o ich očakávaniach na nasledujúcich desať rokov, iba štyri percentá Japoncov vo veku 30 až 45 rokov odpovedali kladne. Naopak, v Malajzii má až 60 percent oboch generácií pozitívne očakávania do budúcnosti.
Pri otázke, aké okolnosti v živote zabezpečia istoty, bola najfrekventovanejšou odpoveď „peniaze a úspory,“ a to v oboch vekových skupinách. V Japonsku tak odpovedalo 65 percent obyvateľov a v Malajzii viac ako 74 percent. V krajinách ako je Turecko a Taliansko, je zas najdôležitejšia rodina. Väčšina mladých účastníkov štúdie v každej krajine, okrem Nemecka, si myslí, že nemajú dostatok peňazí na zabezpečenie sa počas dôchodku.
Pozitívne však je, že títo ľudia vedia, čo majú robiť - čo najskôr začať šetriť. Je to evidentné najmä v Malajzii, Japonsku, Turecku a Nemecku. „Naopak, mladí ľudia vo Francúzsku a Taliansku nepovažujú sporenie za najdôležitejšie. Zdá sa teda, že nemajú reálny pohľad na ich budúce príjmy v dôchodkovom veku,“ hovorí Brigitte Miksa, expertka na dôchodkové systémy v skupine Allianz.
Dlhší = šťastnejší život?
Mnoho ľudí v dôchodkovom veku chce zostať aktívnych, má záujem o dobrovoľníctvo alebo cestovanie. S dlhším životom sa úmerne rozširujú naše životné vyhliadky a očakávania. „Stredná dĺžka života sa posúva. V mnohých krajinách sú očakávania a vyhliadky šesťdesiatnikov rovnaké, aké mali päťdesiatnici uprostred minulého storočia. Dalo by sa povedať, že dnešní šesťdesiatnici sú na tom tak, ako kedysi päťdesiatnici,“ dopĺňa odborníčka.
Zvyšovanie veku spoločnosti viedlo k niekoľkým dôchodkovým reformám s cieľom znížiť záťaž na systémy sociálneho zabezpečenia. „Napriek tomu, alarmujúce je, že ľudia majú skeptický pohľad na zabezpečenie finančných rezerv. Vlády krajín musia systematicky pracovať na efektivite poskytovania dôchodkových programov a optimalizovať kombináciu príjmov na dôchodku,“ dodáva Miksa.
Storoční Slováci
V období klesajúcej pôrodnosti a rastúcej dĺžky života sa zvyšuje tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. Čím je väčší počet ľudí v dôchodkovom veku, ktorých treba podporovať, tým väčšia zodpovednosť je na pleciach mladšej generácie. V súčasnosti na jedného dôchodcu zarába 1,6 pracujúcich. V roku 2040 sa pomer vyrovná a v roku 2060 môže na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.
Celkovo na Slovensku žijú približne tri stovky ľudí, ktorí už oslávili 100. narodeniny. Do roku 2060 by sa však mal počet 100-ročných zvýšiť až desaťnásobne. Podľa štatistického úradu Slovenskej republiky významne narastá počet ľudí vo vyššom veku s vysokoškolským vzdelaním. Skupinou, ktorá má najvyššiu šancu žiť dlhšie ako 100 rokov, sú práve ženy s vyšším vzdelaním a dobrou životosprávou. V roku 2050 bude na svete približne 3,2 milióna 100-ročných ľudí. Vo vyspelých krajinách má až každé druhé dieťa šancu, že sa dožije viac ako 100 rokov.
Allianz - Slovenská poisťovňa
Komentáre
Pridať komentár