Aj keď tieto úspory generujú pri aktuálnej inflácii čistú stratu či sa prípadne (pri niektorých termínovaných vkladoch) blížia výnosom k reálnej nule, títo ľudia nechcú investovať na finančných trhoch. Buď majú obavu pred investovaním, alebo si svoj postoj zdôvodňujú nutnosťou mať peniaze čo najjednoduchšie dostupné. Pritom pre úspory netreba hľadať jedno univerzálne riešenie, finančné nástroje sa dajú kombinovať.
V tejto téme píšeme o tom:
- ako uvažovať nad úsporami a ich rozdelením medzi rôzne investičné nástroje
- prečo si netreba kupovať okamžitú dostupnosť pre zbytočne vysoké sumy
- akú stratu generuje rozdiel len pár percentných bodov pri výnosoch
Málokto potrebuje všetky peniaze okamžite
V slovenských bankách majú obyvatelia aktuálne odložených vyše 49 miliárd eur. Typické úročenie pri bežných účtoch je pritom nulové, pri nových termínovaných vkladoch so splatnosťou do jedného roka je priemer podľa ECB 2,16 % ročne a pri dvojročných 2,21 % ročne.
Mohlo by vás zaujímať: Jednoducho Pillow: poisťovňa presúva slovenský web na pillow.sk
Pritom podľa údajov Štatistického úradu SR v júli dosiahla medziročná inflácia 3,3 %. Ani najlepšie úročený termínovaný vklad na trhu (24 mesiacov, 3,2 %, Penta bank) po odpočítaní dane (zrážková daň 19 %) nechráni peniaze pred stratou hodnoty.
„Mať na účte finančnú rezervu je úplne v poriadku. Problém vzniká vtedy, keď na účte celé roky zostávajú všetky úspory. Aj keď časť ľudí sa skutočne obáva investovania a preto sa mu vyhýba, častejším dôvodom je dostupnosť.
Mnohí ľudia sa však nezamýšľajú, kedy budú skutočne peniaze potrebovať a akú časť z nich. Ak by tak urobili a rozčlenili svoje úspory podľa reálnych plánov, mohli by si zvoliť riešenie, ktoré im prinesie zhodnotenie a peniaze budú v správny čas stále k dispozícii,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Sporiaci či bežný účet má zásadnú výhodu – peniaze sú prakticky okamžite k dispozícii a chráni ich systém ochrany vkladov do 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke. Táto istota a likvidita však majú svoju cenu: nízky výnos.
Už rozdiel niekoľkých percent ročne môže pri vyššej sume a dlhšom období znamenať v pluse tisíce eur. Ak by napríklad 30-tisíc eur zostalo desať rokov na účte s úrokom 1 % ročne, na konci by zostalo 33 150 eur. Pri priemernom zhodnotení 5 % ročne (napr. ETF dlhopisový fond) by suma narástla približne na 44 400 eur a pri 7 % (napr. akciové ETF) na 60 300 eur. Ide o modelový výpočet pred zohľadnením poplatkov, daní a rozdielneho rizika jednotlivých riešení, ale dobre ukazuje cenu dlhodobého rozdielu vo výnose.
„Pri peniazoch musíme rozlišovať medzi nominálnou istotou a zachovaním ich kúpnej sily. Aj keď suma na účte neklesá, pri dlhodobej inflácii si za ňu postupne kúpime menej. Preto rozhodne odporúčam nenechať v banke okrem finančnej rezervy žiadne peniaze a zvyšok investovať. Kto nechce investovať všetko do akciových fondov, má pritom mnoho ďalších možností, ako tak urobiť,“ vysvetľuje Búlik.
Kto nechce, nemusí všetko poslať do akcií
Odporúčaným riešením je investovať pravidelne do široko diverzifikovaných akciových ETF a podielových fondov. Pri dlhom investičnom horizonte má táto stratégia jasne najvyššie predpoklady na slušný výnos s limitovaným rizikom. Tento prístup dokáže ochrániť investíciu aj v období výrazného poklesu trhov.
„Ak však viem, že o dva roky budem potrebovať 20-tisíc eur napríklad na dofinancovanie hypotéky alebo na štúdium, nemal by som túto sumu investovať rovnako ako peniaze určené na dôchodok o 25 rokov. Ak by práve v čase kúpy nehnuteľnosti prišiel na akciových trhoch výrazný pokles, priniesol by predaj podielov zníženie dovtedajšieho výnosu alebo dokonca stratu. Preto treba rozdeliť úspory podľa investičného horizontu do rôznych nástrojov,“ hovorí Búlik.
Mohlo by vás zaujímať: Zrušený tábor nemusí bolieť. Keď máte správne poistenie, radí INSIA
Pri krátkom investičnom horizonte je riešením termínovaný vklad. Je to jednoduché riešenie, ktoré síce úplne nechráni peniaze pred infláciou, ale je plne predvídateľné a pokles hodnoty nie je zásadný.
Ďalšiu možnosť predstavujú dlhopisy. Aj pri nich zvyčajne vopred viete, aký úrok emitent ponúka a kedy má dôjsť k splateniu. Práve pri dlhopisoch je však dôležité nepodľahnúť lákadlu vysokého úroku. Ponúkaných 8 alebo 10 % ročne indikuje vysoké riziko. „Ak už dlhopisy, tak jednoznačne dlhopisové ETF fondy s výnosom na úrovni 4-5 %. Prípadne je tu možnosť slovenských štátnych dlhopisov, tu však je výnos opäť len okolo úrovne inflácie,“ hovorí Búlik.
Kto dôveruje realitám, môže do nich investovať cez realitné fondy. Výhodou je možnosť investovať len menšiu časť úspor (neporovnateľne menšiu sumu, ako je cenovka bytu), nevýhodou je rozkolísaný trh. Napríklad kancelárske investície sú obecne pod tlakom.
Na druhej strane, na Slovensku najlepší realitný fond medziročne zarobil 2,96 % a aj priemerný výnos za posledné tri roky bol 2,8 % (Realitný fond, 365.Invest). To poukazuje na slušnú stabilitu portfólia, keď realitné fondy stále viac investujú do bytových domov a najnovšie aj do štátom podporovaného nájomného bývania.
Čoraz známejšou možnosťou je participácia na úveroch zabezpečených nehnuteľnosťami (tzv. crowdlending). V takom prípade nekupujete samotnú nehnuteľnosť, ale podieľate sa na financovaní konkrétneho developerského alebo podnikateľského úveru, ktorý je zabezpečený nehnuteľnosťou. Pred investíciou tak človek pozná jej trvanie, ponúkaný výnos aj parametre zabezpečenia.
Pri dlhodobom investovaní – čiže investícii na 7, resp. ideálne 10 a viac rokov –, odporúča Marián Búlik akciové ETF a podielové fondy.
50-tisíc eur netreba vsadiť na jednu kartu
Predstavme si domácnosť, ktorá má na účtoch 50-tisíc eur a mesačné výdavky 1 500 eur. „Nesprávna otázka je: do ktorého nástroja mám investovať mojich 50-tisíc eur? Správne by som mal pýtať: kedy budem jednotlivé sumy z týchto úspor potrebovať? Až vtedy si viem zvoliť kombináciu vhodných nástrojov,“ vysvetľuje Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko.
Tu je príklad, ako sumu rozdeliť:
- Približne 9-tisíc eur môže zostať ako šesťmesačná pohotovostná rezerva.
- Ďalších 11-tisíc eur, ktoré rodina plánuje o dva či tri roky použiť na rekonštrukciu, môže smerovať do konzervatívnejšieho riešenia – termínovaného vkladu alebo ETF dlhopisového fondu.
- Zostávajúcich 30-tisíc eur, ktoré domácnosť podľa svojich plánov nebude potrebovať desať alebo viac rokov, by malo smerovať do akciových ETF a podielových fondov.
Takýto prístup pomáha ľuďom, ktorí majú isté obavy z investovania. Nemusia totiž zo dňa na deň presunúť všetky úspory z banky na finančné trhy a pocitovo nad nimi stratiť kontrolu.
„Investovanie nemusí znamenať, že od zajtra už nebudem mať v banke ani cent. Účet, finančná rezerva, konzervatívnejšie nástroje aj akciové investície môžu existovať vedľa seba. Každé euro však musí mať svoj účel. Keď viem, že peniaze desať rokov nepotrebujem, je škoda platiť za okamžitú likviditu prakticky stratou hodnoty svojich úspor,“ hovorí Marián Búlik.
Dobrou správou je, že Slováci sa investovaniu postupne otvárajú. Tou horšou, že všeobecne investuje stále len malá časť. V portfóliu OVB to je takmer tretina klientov, NBS ale uvádza len 11 % domácností, ktoré investujú aj mimo 2. piliera. Nie práve dobrou vizitkou je aj rozdelenie investícií v podielových fondoch: najväčšie zastúpenie majú stále zmiešané fondy s 33 %, ale doťahujú sa akciové s 28 % a realitné sa držia pomerne stabilne na 26 %.
„Základným pravidlom nie je hľadať jeden produkt s najvyšším výnosom pre všetky úspory. Pri úsporách treba posudzovať výnos, riziko a dostupnosť peňazí a najmä vždy začať jednoduchou otázkou - kedy budem konkrétnu časť úspor potrebovať,“ odporúča Marián Búlik.
Komentáre
Pridať komentár