V slovenskom agrosektore nemusia prežiť všetci hráči

Rizikom sú vysoké ceny vstupov, najmä osivá, hnojivá či pohonné hmoty, ako aj inflácia a nárast úrokových sadzieb.

Súčasný rusko-ukrajinský konflikt, rastúce ceny vstupov – osív, hnojív či energií, ako aj zvyšujúca sa inflácia a neistota na trhu s komoditami významne ovplyvňujú aj poľnohospodárske spoločnosti, výrobcov a spracovateľov produktov na Slovensku. Ako sa zhodujú odborníci, mnohí, najmä menší hráči nemusia turbulencie na trhu prežiť. Buď úplne skončia, alebo ich môžu pohltiť väčší hráči.

„Jedným zo zdrojov generovania investičných príležitostí pre veľkých hráčov je každá negatívna odchýlka od normálu na trhu. Momentálne sa na trhu s poľnohospodárskymi produktmi zišlo viac negatívnych odchýlok, napríklad inflácia, vojnový konflikt a podobne. Je tak predpoklad, že sa niektoré firmy cez to nedostanú,“ upozorňuje Juraj Janči, senior konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts.

Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.

Drahé komodity zisk neprinesú

Ukrajina je kľúčovým producentom kukurice, pšenice, slnečnice a patrí k 10 najväčším producentom cukrovej repy, jačmeňa, sóje a repky. Rusko je zas najväčším vývozcom pšenice na svete. Vzhľadom na konflikt a stúpajúce ceny komodít, by sa dalo predpokladať, že slovenský agrosektor bude ziskový. Ale nie je to tak.

„Je potrebné si uvedomiť, že tak, ako rástli ceny komodít, ešte skôr začali rásť a stále rastú ceny vstupov, a to najmä hnojív, pohonných hmôt a energií. Takže sa tento efekt vzájomne vyrovná.  Poľnohospodárov, okrem vyššie spomenutých problémov, bude trápiť aj neistota na trhu v období terajších žatiev,“ podotýka Juraj Janči.

Navyše táto neistota na burze môže podľa neho znamenať skutočnosť, že skokové pásmo vývoja cien komodít sa zväčší a trh tak zareaguje na umiestnenie dodatočnej produkcie na trh, príliš veľkým poklesom, čo nemusí prežiť viacero menších producentov.

„To sa môže udiať najmä uvoľnenými dodávkami obilia z Ukrajiny, či nelegálnymi z Ruska, ktoré môžu cenu stlačiť dole výraznejšie,“ dodáva Juraj Janči.

Dopad konfliktu na ceny 

Urovnanie konfliktu by podľa ERA určite malo pozitívny vplyv najmä na úpravu cien vstupov, ako však pripomína Juraj Janči, ceny sa zrejme  nevrátia úplne naspäť, a najmä nie tak rýchlo.

„Otázna je aj ďalšia sezóna, ktorá je už plne zasiahnutá vysokými cenami vstupov. Niektoré prevádzky v zahraničí, ktoré boli vykurované plynom, nezasadili úrodu na ďalšiu sezónu, pretože to už bolo nerentabilné,“ upozorňuje. Okrem vysokých cien trápi  poľnohospodárov, samozrejme aj tých slovenských, dostatok vstupov - najmä hnojív - na trhu, pretože výroba hnojív je vysoko energeticky náročná.

„Včasné ukončenie konfliktu tak na jednej strane pomôže, ale bude to v oveľa dlhšom horizonte. A to je otázka, či to niektorí, najmä slabší hráči, prežijú,“ dodáva Juraj Janči. Faktom je, že inflácia tu začala rásť dávno pred konfliktom.

Rizikové náklady

Aj preto k rizikovým nákladom z hľadiska štruktúry zaraďuje odborník ERA najmä vstupný materiál (osivá), hnojivá, pohonné hmoty a energie. Nasledujú mzdové náklady, kde sa jedná najmä o podiel sezónnych pracovníkov pri žatve, či zbere ovocia. Nárast primárnych nákladov podľa odborníka núti firmy hľadať rezervy v sekundárnych nákladoch.

„Z hľadiska nákladovosti je to všade tam, kde je možné zlepšiť procurement, ako dopravné prostriedky, obalové materiály a pod. Rovnako z hľadiska inflácie by si firmy mali dať pozor najmä na koniec viazaností úrokových sadzieb pri úveroch. Nárast úrokových sadzieb môže veľmi negatívne ovplyvniť ziskovosť poľnohospodárskej produkcie najmä menších firiem,“ upozorňuje Juraj Janči. Aktuálnou témou sú aj náklady na energie a PHM.

„Predovšetkým rastlinná výroba je veľmi náročná na spotrebu pohonných látok. A to bude viesť zákonite k nutnosti hľadať buď redukciu operácií, a tým úsporu, alebo môže zásadne akcelerovať nástup inovatívnych technológií a zvýši tlak na obnovu strojového parku. Čo však opätovne zvýši tlak na potrebu investičných zdrojov,“ pridáva sa Radovan Mik, konzultant Expense Reduction Analysts.

Pomôžu eurofondy?

Hoci v minulosti bolo medializovaných viacero prípadov korupcie, čo viedlo k pozastaveniu podporných platieb z PPA a na niektoré firmy to dopadlo veľmi negatívne, prostriedky z EÚ fondov sú primárne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ako aj udržanie vidieckej zamestnanosti či dodržiavanie ekologických postupov v krajine.

To by sektoru mohlo pomôcť aj v krízových časoch. Realita však ukazuje, že je tu dlhodobá poddimenzovanosť. „Prevádzkové podpory, resp. platby na hektár už dnes vo veľkej časti pohltia náklady spojené s pôdou, na nájom a dane, teda nemožno hovoriť o extra pomoci či podpore,“ upozorňuje Radovan Mik.

Tento rok bolo pritom vyhlásených viacero výziev, kde sa môžu agropodnikatelia uchádzať o dotácie na investičné projekty. „Ide o podporu do výšky cca 50 % nákladov. Z pohľadu cash flow ide o stav, kedy musíte na zvyšné náklady plus DPH nájsť a odčerpať vlastné alebo úverové zdroje. Zároveň si treba všímať tzv. štátnu pomoc, ktorá je v okolitých krajinách masívna a neporovnateľne vyššia, teda v tomto pohľade stojí agrosektor pred zložitým obdobím,“ podotýka Radovan Mik.

Pohltia malých veľkí?

Zložité obdobie nemusia prežiť všetci hráči. Práve negatívne odchýlky od normálu na trhu môžu byť investičnou príležitosťou pre veľkých hráčov. Ako k tomu podotýka Radovan Mik, doteraz bola situácia v zmenách vlastníckych pomerov v rámci slovenského agrobiznisu viac-menej stabilná.

„Hlavnými faktormi zmeny sú zlá finančná situácia podnikov, generačná výmena a v neposlednom rade aj vysoká atraktivita tohto sektora pre silné finančné skupiny. Aktuálna situácie môže viesť k zhoršeniu kondície niektorých podnikov, predovšetkým tých so živočíšnou výrobou, a teda aj ich možnému predaju,“ podotýka však s tým, že zásadnú akceleráciu ERA nateraz neočakáva.