Zamestnávatelia síce mohli využívať podporu zo schém Prvej pomoci, ale stále chýbal komplexnejší mechanizmus, ktorý platil dlhodobo. Pritom v zahraničí už roky úspešne funguje prechodné skrátenie pracovného času, tzv. kurzarbeit. Po mesiacoch čakania sa ho oficiálne dočkali aj slovenské firmy a od marca ho môžu naplno využiť. Splniť musia pritom viaceré podmienky.
Zákon o podpore v čase skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, schválil slovenský parlament na začiatku mája minulého roka, pričom platiť mal od roku 2022. Vláda však posunula účinnosť ešte od dva mesiace z dôvodu, že firmy majú možnosť využívať doterajšie schémy pomoci.
Čo je kurzarbeit
Rovnako ako v zahraničí, aj na Slovensku je účelom zákona poskytnutie podpory vo forme čiastočnej úhrady nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca počas trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.
„Zákon definuje čas skrátenej práce ako čas od začatia obmedzenej činnosti zamestnávateľa až po jeho skončenie. Na obmedzenú činnosť má pritom zásadný vplyv vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce,“ vysvetľuje Pavol Kundrik, právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.
Typickým príkladom vonkajšieho faktora je ešte stále trvajúca pandémia. Ale môže ísť aj o výnimočný alebo núdzový stav, či o okolnosti vyššej moci. Dôležité je zdôrazniť, že za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
Mimoriadnu okolnosť, počas ktorej sa využije kurzarbeit, môže vyhlásiť aj vláda na základe informácie Štatistického úradu SR. Ten musí skonštatovať, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok (vyjadrený v stálych cenách) medziročne klesol. Vláda musí zobrať do úvahy aj informáciu Výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý potvrdí, že príslušný ročný hrubý domáci produkt medziročne klesne aspoň o tri percentuálne body.
Kurzarbeit neslúži ako kompenzácia straty príjmu SZČO
Ak nastane takáto situácia (vonkajší faktor), ide podľa nového zákona o obmedzenie činnosti zamestnávateľa a teda o prekážku v práci na strane spoločnosti. Aby si firma mohla uplatniť kurzarbeit, musia byť splnené dve podmienky. „Platí, že zamestnávateľ nevie prideliť prácu najmenej jednej tretine zamestnancov a to v rozsahu najmenej 10 percent z ustanoveného týždenného pracovného času,“ dopĺňa Pavol Kundrik.
Za zamestnanca je považovaná fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Ak by chceli nový zákon využiť samostatne zárobkovo činné osoby na vykrytie straty príjmu podnikania (ako je tomu v súčasnosti v rámci programu Prvá pomoc), tak nepochodia. Na nich sa nové pravidlá nevzťahujú.
Živnostníci môžu využiť len podporné schémy, ktoré počas pandémie pripravilo ministerstvo práce alebo ktoré môžu platiť v obdobných mimoriadnych situáciách.
Na získanie podpory treba splniť podmienky
Firma, ktorá sa dostane v dôsledku vonkajšieho faktora do ťažkostí, môže požiadať o štátnu podporu formou kurzarbeitu.
„Musí mať pritom uhradené sociálne poistenie, resp. dohodnuté splátky, za najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý žiada o podporu. Firma zároveň nesmela za posledné dva roky porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania a musí mať so zástupcami zamestnancov uzatvorenú písomnú dohodu o tom, že bude žiadať o podporu,“ hovorí Pavol Kundrik.
Po splnení týchto podmienok môže zamestnávateľ požiadať o poskytnutie podpory a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý chce poskytnúť podporu. To znamená, že ak žiada o podporu za mesiac marec, musí ju podať najneskôr do konca apríla. O poskytnutí podpory potom rozhodne príslušný úrad práce alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad by to mal stihnúť do 10 dní od začatia konania.
V parlamente je v procese schvaľovania aj novela zákona o inšpekcii práce, ktorou sa má doplniť novoprijatý zákon o kurzarbeite. Ak zmena prejde, tak zamestnávateľ, ktorému bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti pokuty vrátiť podporu poskytnutú za predchádzajúcich 12 mesiacov.
Akú podporu firmy dostanú
Slovenský zákon definuje, že podpora v rámci kurzarbeitu je vo výške 60 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Pre rok 2022 to bude maximálne 7,81 eur za hodinu, teda približne 1359 eur za mesiac. Štát poskytne podporu najviac na šesť mesiacov počas dvoch rokov. Ak takúto podporu zamestnávateľ dostane, je povinný zachovať dané pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola podpora poskytnutá.
Podpora sa pritom poskytuje na pracovné miesto zamestnanca:
- ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 percent ustanoveného týždenného pracovného času,
- ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti trval najmenej jeden mesiac,
- ktorému ku dňu podania žiadosti neplynie výpovedná doba,
- ktorý má ku dňu podania žiadosti vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok (a prípadne aj vyčerpané kladné konto pracovného času),
- na ktoré sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok podľa iného predpisu.
Na financovanie kurzarbeitu sa využívajú prostriedky z fondu poistenia v nezamestnanosti, pričom výška odvodov pre zamestnancov i zamestnávateľov sa nemení. Sociálne poisťovňa si len rozdelí aktuálny príspevok zamestnávateľa vo výške jedného percenta na dve časti – polovica pôjde na poistenie v nezamestnanosti a druhá polovica na kurzarbeit.
Komentáre
Pridať komentár