Najväčšia obeť COVID-19 bude sektor služieb, pribudnú ďalšie

Karanténne opatrenia na Slovensku v súvislosti s koronavírusom COVID-19 si spolu so spomalením ekonomiky, ktorého sme svedkami od začiatku roka, vyberú tvrdú daň. „Príčinou poklesu produkcie a celkovo spomalenia ekonomiky je momentálne práve COVID-19 a karanténne opatrenia spojené s ním.

Tým, že dopad na ekonomiku bude plošný, najviac si to odnesie sektor služieb,“ upozorňuje Juraj Janči, country manažér Coface Slovensko. Nadnárodná spoločnosť je globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Za prepadom HDP aj Nemecko

Hoci podľa Juraja Jančiho sa nateraz ešte nedajú presne špecifikovať dopady, výpadok tržieb vzhľadom na karanténu spôsobí, že mnoho firiem sa dostane do platobných problémov. „Momentálne odhady predikujú, že HDP sa medziročne prepadne o 8 až 10%, najmä vzhľadom na skutočnosť, že nás najväčší obchodný partner Nemecko smeruje do recesie,“ podotýka.

Rizikovými budú najmä malé a stredné firmy, ktoré často nemajú rezervu prevádzkového kapitálu a často sa orientujú len na jedného majoritného odberateľa. Práve tu môže vzrásť aj druhotná platobná neschopnosť, kedy ich do problémov či priamo na dno môže stiahnuť problematický obchodný partner.

„Náš odhad negatívneho dopadu je približne na 40 % až 50 % malých a stredných podnikov, čo však bude mať zároveň aj veľmi nepriaznivý dopad na ekonomiku Slovenska,“ upozorňuje Juraj Janči. Country manažér Coface tak v rámci prevencie firmám odporúča preveriť si vždy všetky nové obchody prostredníctvom minimálne obchodnej informácie, ako aj zvážiť poistenie pohľadávok.

„Je to unikátny nástroj na manažment pohľadávok. V súčasnosti je nespornou výhodou najmä informačná vybavenosť poisťovní, ktorá momentálne môže pomôcť včas detekovať riziko vzniku druhotnej platobnej neschopnosti,“ vysvetľuje odborník. Už teraz Coface monitoruje nárast polehotných pohľadávok.

Nárast podvodných konaní

Spolu s problémami v ekonomike sa okrem toho firmy na Slovensku musia pripraviť aj na nárast aktivity podvodných firiem. „Ide to ruka v ruke. Vždy sa pri signáloch zhoršovania makroekonomického prostredia vynárajú podvodníci, ktorí chcú zneužiť situáciu a kriminálnou činnosťou sa pokúšajú obohatiť sa,“ upozorňuje Juraj Janči.

Podvodné konania sú pritom čoraz sofistikovanejšie. Najčastejšie sa podvodník snaží od firmy vylákať tovar s úmyslom už vopred zaň nezaplatiť a ďalej ho speňažiť. Prípadne vystupuje pod falošnou identitou reálnych firiem či komunikuje z falošných emailových adries verejne dostupných emailových účtov.

Tie nastaví tak, aby si firma myslela, že jedná so zástupcami reálnej spoločnosti. V prípade neoprávneného obohatenia zas napríklad zamestnanec spoločnosti uvedie iné bankové účty a platby podvedenej firmy plynú na jeho súkromný účet, nie účet obchodného partnera. Pri podvodnom úpadku zas ide o snahu podvodníka previesť majetok z firmy na iné spoločnosti majiteľa, alebo majiteľov pred konkurzom spoločnosti.

Prípadne odberateľ zdvoj- až strojnásobí objednávky oproti dlhodobému štandardu s vedomím, že ich nezaplatí a spoločnosť uvedie do predĺženia a následného úpadku.

„Vždy je tak namieste potreba preverenia a sekundárnej verifikácie partnera, buď cez obchodnú správu, alebo cez web. Firmy by si mali osvojiť vždy aj overenie objednávky od obchodného partnera či už telefonicky alebo písomne a tiež preveriť dotyčnú osobu, s ktorou firma jedná, resp. aj obchod samotný,“ podotýka Juraj Janči.