Redukcia poistenia dnes nie je povinne vyžadovanou zložkou životných poistení, preto nebude súčasťou každého predzmluvného procesu. Ak však poisťovňa redukciu poistenia v poistných podmienkach upravuje (či už automaticky alebo na žiadosť klienta), bude mať povinnosť oboznámiť klienta s odhadovanými hodnotami poistnej sumy v prípade redukcie poistenia a s rozsahom, do akého výšku redukovanej poistnej sumy zaručuje.
Redukcii poistnej doby sa toľko pozornosti nedostalo, zostala bez osobitných požiadaviek. Vyplýva to zo znenia smernice, ktorá výslovne redukciu poistnej doby nespomína. V prípade redukcie poistnej doby sa však výška poistnej ochrany nemení, a preto uvedený prístup nebude mať na klienta negatívny dopad.
Sťažnosti (takmer) bez zmien
Informácie o vybavovaní sťažností zostali v Občianskom zákonníku bez zmien, napriek tomu sa určitej úpravy dočkajú. Nový zákon o poisťovníctve totiž podrobnejšie upravuje požiadavky poisťovní v oblasti vybavovania sťažností a prístupu klientov k týmto informáciám. Nové zákonné povinnosti do určitej miery preberajú odporúčania EIOPA k vybavovaniu sťažností.
Za zmienku stojí povinnosť poisťovní zahrnúť informácie o postupoch vybavovania sťažností do zmluvnej dokumentácie. Striktný jazykový výklad naznačuje, že by postupy na vybavovanie sťažností mali byť súčasťou obsahu poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. To však zjavne nebolo účelom zákona o poisťovníctve. Keďže zákon naďalej hovorí o informáciách o postupe pri vybavovaní sťažností, možno sa domnievať, že požiadavka smeruje iba k tomu, aby informácie o vybavovaní sťažností boli súčasťou dokumentov, ktoré klient dostane pri uzavretí poistenia.
Nesmeruje k tomu, aby sa postupy vybavovania sťažností stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu. Zákon o poisťovníctve zavádza aj lehotu na vybavenie sťažnosti v dĺžke 30 dní.
Projekcia možno až na trikrát
S projekciou výšky možného poistného plnenia majú poisťovne svoje dlhoročné skúsenosti, po prvýkrát však prichádza jej zákonná regulácia. Nezavádza sa však povinná projekcia, iba sa stanovujú určité pravidlá pre situácie, ak poisťovňa záujemcovi o poistenie ukáže možné hodnoty budúceho poistného plnenia.
Zákonné znenie vychádza zo smernice Solvency II a nepatrí medzi formulačne jednoduché, preto k nemu možno očakávať ešte širšiu diskusiu o praktickej aplikácii. Kým detaily sa ešte môžu vylaďovať, posolstvo je pomerne jasné: ak poisťovňa ponúka klientovi poistenie s odkupnou hodnotou a ak klientovi v súvislosti s ponukou poistenia ukazuje hodnotu možného poistného plnenia, ktoré nie je poisťovňou v plnej výške zaručené, je povinná klientovi vyhotoviť tri rôzne prepočty.
Prepočty nebude potrebné robiť v prípade produktov, pri ktorých sa nevypláca odkupná hodnota, ani v prípade, ak je výška plnenia plne zaručená.
Regulácia projekcie teda smeruje k rezervotvorným poisteniam, ktoré obsahujú aj pohyblivú zložku plnenia.
Nepochybne sem možno zaradiť poistenia s podielom na výnosoch a podľa autora príspevku tiež poistenia spojené s investičným fondom. Účelom troch rôznych prepočtov je totiž ukázať záujemcovi o poistenie vplyv výkyvov zhodnotenia na celkovú výšku poistného plnenia.
Prepočtu podliehajú prognózované hodnoty poistného plnenia. Napriek tomu, že to Občiansky zákonník výslovne neuvádza, pôjde najmä o poistné plnenia, ktoré poisťovňa vyplatí pri ukončení poistenia, pretože práve tie bývajú dotknuté výkyvmi. Pri prepočtoch bude potrebné použiť tri rôzne úrokové sadzby (teda tri rôzne zhodnotenia) bez zmeny ostatných častí výpočtu.
Keďže smernica Solvency II ani Občiansky zákonník neriešia bližšie podrobnosti, stanovenie hodnôt úrokových sadzieb, ako aj rozdielu medzi jednotlivými sadzbami bude na uvážení poisťovne. Možno predpokladať, že použité hodnoty úrokových sadzieb sa budú odvíjať od charakteru ponúkaného poistenia a od potenciálu zhodnotenia a predpokladanej volatility.
Aby mal potenciálny klient úplnú informáciu o povahe vypočítaných hodnôt, bude musieť byť poisťovňou výslovne upozornený, že vzorový prepočet je iba modelovým výpočtom, z ktorého nevznikajú žiadne právne záväzné nároky.
Informácia o stave nárokov a porovnanie so vzorovým prepočtom
Pribudla aj nová informačná povinnosť v priebehu trvania poistenia. V prípade poistných zmlúv s podielom na výnosoch bude mať poisťovňa povinnosť každoročne oznámiť poistníkovi stav nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy vrátane stavu podielu na výnosoch. Ak poisťovňa poskytla údaje o možnom vývoji podielov na výnosoch, musí poistníka informovať aj o rozdieloch medzi skutočným stavom a vzorovým prepočtom.
Účelom novej povinnosti je poskytnúť poistníkovi priebežnú informáciu o vývoji zhodnotenia, ktorá mu umožní spätne porovnať aktuálny stav so stavom, ktorý bol modelovaný pri uzavieraní poistnej zmluvy. Aby boli poisťovne schopné uvádzať klientovi porovnanie s východiskovou situáciou prezentovanou pri uzavieraní poistnej zmluvy, je nevyhnutné, aby uchovávali údaje poskytnuté pri uzavieraní poistnej zmluvy. Preto prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka zakotvujú, že nová povinnosť sa vzťahuje na poistné zmluvy uzavreté po 31. decembri 2015.
V súvislosti s novým ustanovením sa však vynárajú minimálne dve závažné otázky. Prvá smeruje k tomu, aký „stav nárokov“ mal zákonodarca na mysli. Porovnanie so smernicou nám v tomto nepomôže, keďže rôzne jazykové verzie používajú rovnako všeobecné pojmy.2 Možno sa iba domnievať, že sa myslí aktuálna výška odkupnej hodnoty, keďže tá zahŕňa aj pripísané podiely na výnosoch. Zákon totiž hovorí o „stave nárokov vrátane stavu podielu na výnosoch“.
Druhá otázka smeruje k tomu, či sa povinnosť priebežnej informácie vzťahuje naozaj iba na zmluvy s podielom na výnosoch. Dôvodom na vznik otázky je najmä zmienka o rozdieloch medzi aktuálnym stavom a údajmi obsiahnutými v projekcii poistenia. Kým regulácia projekcie poistenia pred uzavretím poistnej zmluvy je formulovaná všeobecne, priebežná informačná povinnosť týkajúca sa vznikajúcich rozdielov výslovne nadväzuje iba na zmluvy s podielom na výnosoch.
Komparácia rôznych jazykových verzií smernice Solvency II je však jednoznačná – v článku 185 smernice sa plošne používajú zmluvy s podielom na výnosoch. Takisto vzájomný vzťah viacerých ustanovení smernice, ktoré používajú podiel na výnosoch, naznačuje, že zmluvy s podielom na výnosoch smernica používa v rovnakom význame, v akom sú vnímané v našom prostredí. Akokoľvek by sa to preto javilo nelogické, predbežné závery naozaj smerujú k tomu, že cieľom smernice bolo zaviesť povinnosť priebežného informovania a porovnávania iba pri produktoch s podielom na výnosoch.
Záverom
K zmene predzmluvných a priebežných informačných povinností dochádza po trinástich rokoch a po prvý raz od ich zavedenia. Bude preto veľmi dôležité, aby sa poisťovne na nové prostredie dôkladne pripravili. Prvotný náhľad do nadchádzajúcej právnej úpravy naznačuje, že niektoré použité formulácie môžu spôsobovať výkladové problémy. Neistotu môže odstrániť ďalšia diskusia. Bude tiež zaujímavé sledovať, ako si s načrtnutými okruhmi poradia v okolitých krajinách.
Ing. Mgr. Martin Petruľák
predseda legislatívnej sekcie
Poštová poisťovňa, a. s.
Komentáre
Pridať komentár