Extrémne vysoké riziko pre automobilový sektor a dopravu, stále nízke riziko pre farmaceutický priemysel a vysoké až veľmi vysoké riziko pre ostatné odvetvia hospodárstva. Kým situácia v priemysle v strednej Európe, eurozóne, ale v podstate aj celkovo vo svete sa zhoršuje vzhľadom na súčasnú globálnu pandémiu COVID-19, obavy už vzbudzuje aj rastúce politické a sociálne napätie.
Ukazuje to najnovší barometer za tretí kvartál nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, súčasťou ktorého je Political Risk Index.
„Firmy zrušili, prípadne odložili investičné projekty či už z karanténnych, alebo preventívnych dôvodov. Obmedzenie výroby a exportu však má vplyv aj na pracovné miesta. Podľa posledných odhadov Medzinárodnej organizácie práce klesol počet odpracovaných hodín za prvý polrok na celom svete o 14 %, čo je ekvivalent asi 400 miliónov pracovných miest,“ konštatuje v súvislosti s novou analýzou generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.
Vzhľadom na nástup druhej vlny pandémie a hrozby lockdownu ekonomík tak zhoršenie rizikovosti sektorov priemyslu bude mať oveľa väčší vplyv na zvýšenie sociálneho napätia a politických rizík.
Katalyzátor frustrácie
Koronakríza penalizuje najmä najnižšie kvalifikovaných pracovníkov, pre ktorých je ťažšie alebo nemožné vzhľadom na typ práce pracovať na diaľku alebo z domu. „Koronakríza bude zjavne katalyzátorom sociálnej nerovnosti a frustrácie,“ podotýka Ján Čarný.
Dokonca pandémia môže vplývať nielen na potenciálne zvýšenie občianskych nepokojov, ale posilniť aj sociálne nepokoje zdedené ešte z obdobia pred koronakrízou, napríklad v Hongkongu, Francúzsku, Čile a podobne. „Aj preto sme v tomto roku v barometri zohľadnili nový indikátor - expozíciu voči kríze z pandémie COVID-19 s cieľom identifikovať najviac zasiahnuté populácie, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou obrátia proti svojim vládam.
Najväčší pokles odpracovaných hodín vo svete, -18 %, dosiahla Severná Amerika a Latinská Amerika, no zasiahnutý je aj starý kontinent. Samozrejme, dôvody sa v jednotlivých krajinách líšia. V mnohých došlo priamo k zrušeniu pracovných miest, v mnohých firmy skrátili pracovný čas, prípadne sa výpadky snažil kompenzovať istou formou pomoci štát, napríklad odkladom platenia daní a poplatkov či prostredníctvom záruk pri bankových pôžičkách.
V Európe boli oznámené súčasne (koncom marca alebo začiatkom apríla), no nie všade majú firmy záujem o tento typ podpory. Napríklad doteraz pridelené prostriedky v Nemecku tvoria iba 1% HDP, čo je najnižšia miera spomedzi hlavných európskych ekonomík. „Celkovo boli do konca júna vyplatené iba 4% z celkovej sumy oznámenej na konci marca, čo je výrazne menej ako v Španielsku (42 %), Francúzsku (35 %), Spojenom kráľovstve (18 %) či Taliansku (13 %),“ podotýka Ján Čarný.
Kým tento systém hral kľúčovú úlohu pri financovaní firiem v Španielsku a vo Francúzsku (asi 50% z celkového objemu pôžičiek bánk bol krytý zárukami), v prípade Nemecka, Talianska a Veľkej Británie tvorí tento druh pôžičiek menej ako štvrtinu nových pôžičiek poskytnutých v priebehu prvého polroka.
„Dôvodom môže byť, že už profitovali z iných opatrení, ako napr. práca na kratší pracovný čas, odklad splátok bankových úverov a pod. Ďalším vysvetlením by mohlo byť pomalé tempo realizácie programov,“ dodáva.
Pandemické riziko
Coface v rámci politického rizika v jednotlivých krajinách skúma viacero kritérií, ako bezpečnostné riziká, najmä dopad konfliktov či už medzi krajinami alebo frakciami na danom území, ekonomické, politické aj sociálne riziká.
Pri nich zohľadňuje mieru sociálnej frustrácie (infláciu a jej dopad na kúpnu silu, mieru nezamestnanosti, príjmové nerovnosti, HDP na obyvateľa, vnímanie korupcie, slobodu prejavu, rovnosť pohlaví, mieru domáceho násilia), ako aj nástroje na vyjadrenie sociálno-ekonomickej frustrácie (úroveň vysokoškolského vzdelania, miera gramotnosti dospelých, prístup k internetu, podiel mladých ľudí v populácii, miera plodnosti.
Zároveň zohľadňuje povahu politického systému, etnickú a jazykovú rozdielnosť, mieru politickej slobody a občianskych práv, politický populizmus a podobne.
Tento rok v rámci barometra figuruje aj vplyv „pandemickej expozície“. Teda ako v jednotlivých krajinách verejnosť vníma zvládanie koronakrízy zo strany štátnych a verejných orgánov, a teda do akej miery má pandémia vplyv na politické a sociálne riziká.
Hoci medzi krajiny, ktorých miera sociálneho rizika sa zvýšila celosvetovo najviac, patria Irán a Turecko, riziko výrazne vzrastá aj v niekoľkých latinskoamerických krajinách, ako Brazília, Mexiko, Peru, Kolumbia, a tiež Južnej Afrike, ktoré sú výrazne vystavené kríze COVID-19.
A zhoršenie vidieť aj na starom kontinente. „Medzi vyspelými ekonomikami je miera nespokojnosti verejnej mienky s riadením zdravotnej krízy najvyššia v Španielsku, Spojených štátoch, Veľkej Británii a Francúzsku,“ konštatuje na základe analýzy Ján Čarný.
V niektorých krajinách nízky počet testov skresľuje rozsah epidémie. No kým napríklad v USA a Španielsku menej ako 40 % populácie súhlasí s opatreniami vlády, vo Švédsku, kde vláda takmer neuplatnila pandemické opatrenia, je skóre v porovnaní s jeho susedmi nižšie a dokonca hodnotenie politického a sociálneho rizika sa medziročne zhoršilo.
S daným prístupom je spokojných len 52 % populácie, kým u susedov – v Dánsku, Nórsku či Fínsku naopak s reštrikciami súhlasí až 70 % tamojších obyvateľov. Vzhľadom na verejnú mienku sa však mnohé vlády v Európe obávajú prísnejších karanténnych opatrení, ktoré by ekonomiky mohli uvrhnúť do hlbokej recesie. Hlavný scenár Coface tak nezahŕňa implementáciu týchto opatrení, no riziko nemožno vylúčiť. Najmä ak vlády pristúpia opäť k black outu ekonomík, ako to už 11. septembra ako prvý ohlásil Izrael.
Odklad investícií
Nielen firmy, ale aj spotrebitelia vo svete sú už pritom opatrní v investíciách. Najväčším rizikom je síce strata práce, no tiež karanténa buď neumožňuje, alebo robí zbytočným akékoľvek nakupovanie. Podľa štatistík dosiahli v apríli úspory amerických domácností až 33 % z príjmov, čo je dvakrát toľko, ako historický údaj z polovice 70. rokov.
Hoci toto číslo od jari kleslo, k júlu to stále bolo takmer 18 %, teda o desať percentuálnych bodov viac ako pred začiatkom krízy. Zmierňovanie opatrení v máji minulého roku umožnilo postupne obnoviť dôveru podnikateľov aj verejnosti, no po rýchlom zotavení v júni a júli sa podnikateľská dôvera v auguste vrátila na úroveň, ktorá v eurozóne indikovala 0 % rast HDP.
Cestovný ruch sa prepadol, mobilita medzi najväčšími mestami vo svete bola v polovici septembra o pätinu nižšia než na začiatku roka a obdobne aj rezervácie v reštauráciách sa znížili o tretinu v porovnaní s obdobím pred krízou.
Rast až budúci rok
Coface predpokladá tento rok celosvetovo prepad ekonomiky na úrovni -4,8 %. Oživenie 4,4 % by podľa spoločnosti malo prísť až v roku 2021. „Na návrat k predkrízovému stavu výroby by boli potrebné minimálne 3 roky. Podobne je to aj v prípade svetového obchodu: Budúci rok sa v 4. štvrťroku očakáva medziročne rast + 3,5 %, no ani to zďaleka nebude kompenzovať očakávaný pokles v tomto roku, a to -13 %,“ vysvetľuje Ján Čarný.
Tento trend nie je homogénny. „Podľa našich prognóz je medzi 20 ekonomikami, ktoré by mali dosiahnuť najsilnejší kumulatívny rast v týchto dvoch rokoch, až polovica z Ázie, a to vrátane Číny a Vietnamu,“ spresňuje Ján Čarný.
Druhú polovicu tvoria najmä africké krajiny. Na opačnom konci spektra sa spomedzi 15 ekonomík s najhorším predpokladom rastu, teda s HDP v roku 2021 najmenej o 7 percentuálnych bodov nižším ako v roku 2019, nachádza 7 v Latinskej Amerike. V tejto skupine sú aj Venezuela a Argentína a z Afriky Južná Afrika.
Komentáre
Pridať komentár