Aj v krízovej situácii, ktorá prakticky zmrazila celé segmenty ekonomiky, však môžu nájsť na trhu finančné produkty, ktoré im dokážu pomôcť. A nemusia sa spoliehať iba na pokrivkávajúcu vládnu pomoc.
Banky naďalej poskytujú podnikateľom pestrú paletu úverov, pandémia ochorenia COVID-19 však zmenila ich podmienky. „Jednoznačne vidíme dva trendy – klasické úvery fungujú ďalej, banky si však viac vyberajú segmenty ekonomiky, ktoré chcú financovať,“ upozorňuje Michal Ďuriš, partner sprostredkovateľskej spoločnosti Umbrella Group.
Kým firmy z oblasti e-commerce či IT by pri žiadaní o firemný či investičný úver nemali pocítiť takmer žiadny rozdiel v porovnaní s predkrízovým obdobím, podnikatelia z oblasti cestovného ruchu či gastra majú s prefinancovaním náročného obdobia problém. Riešením sú napríklad čoraz obľúbenejšie úvery s bankovými zárukami.
Antikorona záruka II
Podľa M. Ďuriša patria úvery s bankovou zárukou v ostatných mesiacoch medzi najčastejšie žiadané bankové produkty. Miesto na trhu si našiel najmä podnikateľský úver so zárukami štátneho Slovenského investičného holdingu (SIH) Antikorona záruka II. Ide o nasledovníka rovnomenného predchodcu, ktorý v spolupráci so štátnym investičným holdingom ponúkajú viaceré komerčné banky.
Podnikateľ môže získať v banke preklenovací úver, za ktorý sa zaručí SIH. Ten preberá na seba 90 percent úverového rizika. Podnikateľ môže získať úver so splatnosťou až 6 rokov, pričom hneď v prvom roku si môže vziať odklad a nemusí splácať istinu ani úrok.
Úroková sadzba pre mikropodniky je maximálne 3,9 percenta p.a., úver pre firmy s desiatimi a viac zamestnancami má sadzbu zastropovanú na úrovni 1,9 percenta p.a. Maximálna výška úveru sú dva milióny eur.
„Firmy vďaka tejto záruke dostávajú úver napríklad vo výške 25 percent z obratu. Takže firma s ročnými tržbami 400-tisíc eur dostala od banky na účet stotisíc eur, ktoré začne splácať po roku s úrokom 1,9 percenta,“ vysvetľuje Michal Ďuriš. Úver podľa neho dokonca získali aj firmy z gastrobiznisu. „Povedali by ste pritom, že v dnešných časoch nebudú mať šancu. Ale vďaka tomu, že mali štátnu záruku, nemeškali v minulosti so splátkami, s tým banka nemala problém,“ dodal.
Poplatok za bankovú záruku a záporný úrok
Podmienkou, na ktorú by podľa odborníka žiadatelia o úver so štátnym ručením nemali zabudnúť, je povinnosť zaplatiť poplatok za bankovú záruku v prípade, ak zamestnávateľ neudrží do konca roka rovnaký počet zamestnancov. Zachovanie zamestnancov sa dokladuje cez Sociálnu poisťovňu.
Štandardom je tiež povinnosť presunúť si účet a platobný styk do úverujúcej banky či poistenie konateľa na dlžnú sumu pre prípad smrti či invalidity počas trvania úverovej zmluvy. Výhodou pre podnikateľov je tiež to, že sa výška záruky nepočíta do celkovej sumy štátnej pomoci, ktorú firma získala.
Väčšie firmy by si mali dať pozor aj na novinku vo svete bankových financií – záporný úrok na peniaze uložené v banke. Viaceré banky si totiž za možnosť uložiť si veľký objem peňazí začali účtovať úrok. Znižujú si tak náklady spojené s ukladaním financií v centrálnej banke. „Môže sa napríklad stať, že firme dlhšie stoja na účte peniaze určené pre dodávateľov. Ak ide o väčšie sumy, od istej hranice napríklad stotisíc alebo pol milióna eur si banka účtuje záporný úrok,“ upozorňuje Michal Ďuriš.
Riziko krachu preniesť na poisťovňu
COVID-19 ovplyvnil aj trendy v poisťovníctve. Hlavnými zmenami zo strany firemných klientov je zvýšený dopyt po optimalizácii poistných zmlúv, prípadne ich rušenia, a zvýšený záujem po rozšírenom cestovnom poistení do zahraničia a poistenie pohľadávok.
„Podnikatelia sa snažia nájsť priestor na úsporu a hoci sme nezaznamenali markantný nárast žiadostí o zrušenie zmluvy, približne 5 -10 percent klientov požiadalo svoje poisťovne o zľavu, odklad splátky či možnosť prepoistiť sa za lepšiu cenu,“ vysvetľuje Lukáš Kopanický, zakladateľ poolu insurance.sk, ktorý patrí do skupiny Umbrella Group.
Poisťovne však podľa neho striktne trvajú na dodržiavaní dohodnutých podmienok. Dochádza tiež k nesplácaniu poistenia v snahe zastaviť tok financií všade tam, kde to nie je nevyhnutné pre prežitie firmy v období koronakrízy.
Podľa odborníka na poistenie sa zvyšuje aj záujem o poistenie pohľadávok. „Trochu oneskorene stúpa dopyt firiem po produktoch, ktoré by preniesli riziko krachu odberateľov a nezaplatených faktúr na poisťovňu,“ dodáva Kopanický. Poistenie pohľadávok podľa neho aktuálne ponúkajú iba tri poisťovne na slovenskom trhu. Podmienky sú však oveľa prísnejšie než pred vypuknutím pandémie.
Poistenie zahraničných ciest
Viaceré firmy naďalej pracujú cez hranice a svojich zamestnancov vysielajú na pracovné cesty, napríklad do centrály materskej spoločnosti v zahraničí. „Podnikatelia v tejto súvislosti hľadajú poistné produkty, ktorými by zaistili bezpečnosť svojich pracovníkov v čase koronakrízy, pokryli riziká spojené s pracovnou cestou a výdavky v prípade, ak dôjde k nakazeniu počas pracovnej cesty,“ dodáva Kopanický.
Na trhu je aktuálne najmenej jedna poisťovňa, ktorá podnikateľovi v prípade ochorenia prepláca všetky náklady spojené s hospitalizáciou či karanténou v prípade ochorenia COVID-19 v zahraničí.
Komentáre
Pridať komentár