Odškodnenie obetí pádov boeingov: Podľa čoho sa určí?

Toto meradlo je len jednou z častí tvrdej právnickej bitky o určenie finančnej zodpovednosti po dvoch tragických pádoch lietadiel Boeing 737 Max v Etiópii a v Indonézii, pri ktorých prišlo o život 346 ľudí v rozmedzí iba piatich mesiacov. Pozostalí pasažierov môžu získať aj odškodnenie za bolestnú stratu, utrpenie, chýbanie blízkej osoby a stratu zárobku.

 

Kým vyplatenie všetkých týchto nárokov by mohlo stáť až miliardu USD, čo je odhad spoločnosti Bloomberg Intelligence určený na základe prvých riešených prípadov, právni experti sa zhodujú na tom, že by suma mohla ešte stúpnuť, ak dôkazy ukážu, že Boeing vedel o nedostatkoch lietadiel pred katastrofami. V hre je žaloba, že sa ukrývala a vyhýbala možným rizikám.  

 

 

Brian Alexander, právnik so špecializáciou na letectvo zastupujúci obete letu v Etiópii, komentoval aktuálnu kauzu takto: „Boeing je v tom až po uši, oveľa viac ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom prípade, s ktorým som bol za svoju dvadsaťpäťročnú prax zastupovaním pozostalých po leteckých katastrofách konfrontovaný . Podstatná bude otázka: Čo vedeli a od kedy to vedeli.“ 

 

Kým podrobné šetrenie príčin zrútenia stále prebieha, predbežné dôkazy čoraz viac poukazujú na zodpovednosť spoločnosti Boeing. „Bude v ich najlepšom záujme, aby sa s tým mimosúdne vysporiadali," podotkol Robert Rabin, profesor práva zo Standfordskej univerzity. Hovorí to preto, že by bolo podstatne drahšie ísť s tým na súd. Prípady zahŕňajúce letecké nehody sú málokedy rozhodované sudcami, pretože spoločnosti sa chcú vyhnúť riziku vysokého trestu za škodu a stratu reputácie pri súbehu súdov s mnohými obeťami.

 

Pre Boeing však vyvstáva tiež riziko nepredvídateľne vysokého trestu stanoveného podľa dĺžky doby, po ktorej obete katastrof trpeli strachom a panikou zo smrti, keď sa stroje rútili k zemi. Táto forma kompenzácie je prípustná v právnom systéme štátu Illinois. V New Yorku schválil odvolací súd plnenie vo výške 2,5 milióna pre operátora žeriava, ktorý padal z výšky 200 stôp k zemi. 

 

 

Avšak takéto prípady nie sú zárukou pre rodiny obetí. Napríklad v konaní proti spoločnosti Pan Am na začiatku osemdesiatych rokov dostali rodičia detské obete len 15 000 USD za utrpenie syna počas nekontrolovaného rolovania lietadla až do okamihu nárazu krídla do stromu. 

 

Etiópsky Boeing sa zrútil šesť minút po štarte. Druhý stroj potom spadol do jávskeho mora po 11 minútach letu. V oboch prípadoch vyplýva z komunikácie v kabíne, že piloti sa snažili niekoľko minút získať vládu nad lietadlom, ktoré sa správalo neovládateľne, prepadalo sa a dosiahlo rýchlosť takmer 600 míľ za hodinu. To napovedá, že obete poznali svoj osud, podotýkajú niektorí právnici. „Je väčšia šanca na priznanie nároku, keď pád lietadla trval niekoľko minút, skôr ako niekoľko sekúnd," povedal Joe Power zastupujúci v Chicagu niekoľko etiópskych obetí.  

 

Škody vznesené voči Boeingu by mali byť vyplatené zo strany jeho poisťovní, s výnimkou vysokej spoluúčasti, ktorá je v takýchto prípadoch pre veľkých výrobcov obvyklá. Niekedy žalovaní ponúkajú peňažné vyrovnanie za záväzok, že postihnutý nebude postupovať právnou cestou. Niektoré indonézske rodiny boli oslovené s ponukou odškodnenia rovnajúcemu sa sume 90 000 USD. Pre zaujímavosť, priemerný ročný príjem v tejto krajine predstavuje 3 400 USD. 

 

„Je nehorázne a hanebné, že niekto by takto využil chudobu ľudí, ktorí práve stratili svojich milovaných blízkych," kritizoval túto prax Joe Power. „Je to problém, keď prídete do týchto krajín tretieho sveta, kde nie je vyvinutý systém spravodlivosti. Tu víťazí sila, nie právo jednotlivca.“

 

V súdnom spore pádu lietadla Lion Air, kde je doteraz vedených 40 prípadov pri federálnom súde v Chicagu, Boeing naznačil, že plánuje presun kauzy do Indonézie s argumentom, že obete tam žili a zomreli. Právnici žalobca poukazujú na to, že premiestnenie by mohlo byť nevýhodné pre klientov.

 

Proces by trval roky a roky, pričom Boeing by mohol robiť  prieťahy. Medzitým by záujem verejnosti o tento prípad oslabil a zanikol. Spoločnosť by tak mala oveľa lepšiu šancu na obmedzenie svojej zodpovednosti. A významný argument vyslovil aj Rabin: „Väčšina prejednávaných otázok bude technického rázu a experti z oboch strán budú v Spojených štátoch.“