Ďakujem vám, pán riaditeľ, že ste si urobili čas pre portál oPojištění.cz a na úvod sa opýtam na tému, ktorá od septembra minulého roka hýbe českým poistným trhom, a tým sú nové skúšky odbornej spôsobilosti? Aký je váš názor na túto významnú zmenu?
Skúšky odbornej spôsobilosti bolo nepochybne nutné upraviť tak, aby zodpovedali náročnosti našej profesie. Zmena sa pripravovala veľmi dlho, dokonca sa na nej pracovalo ešte pred tým, než sa implementovala do českej legislatívy kľúčová smernica IDD. Osobne som presvedčený, že poistný trh nové skúšky s napätím očakával a táto zmena, aspoň čo sa odbornosti týka, posunie všetkých poradcov, maklérov i pracovníkov poisťovní o veľký kus dopredu, a to aj napriek počiatočným komplikáciám.
Čo podľa vašich informácií robí uchádzačom nateraz tie najväčšie problémy?
Skúšky sú svojím rozsahom a odbornosťou úplne odlišné od tých predošlých, ktoré boli realizované na základe zákona č. 38/2004. Je tak jasné, že pre záujemcov nebude ľahké ich zložiť a bude to chcieť starostlivú prípravu. Podľa očakávaní robia najväčšie problémy otázky s viacerými správnymi odpoveďami.
Tie sa totiž nedajú nijako odhadnúť alebo tipnúť, ako tomu bolo predtým. Tu je naozaj potrebná znalosť danej témy a každý uchádzač sa na to musí naozaj poctivo pripraviť. Po novom sú súčasťou skúšok aj prípadové štúdie, ktorých obdobu si uchádzači mohli vyskúšať už u skúšok z oblasti spotrebiteľského úveru, a teda to pre celý rad z nich nie je nič nové. Myslím si, že práve u týchto prípadových štúdií sa najviac preukáže, či človek problematike skutočne rozumie, alebo či len odhaduje odpovede.
Niektorí skúsení poradcovia poukazujú na to, že keď už je náročnosť skúšok vysoká, tak by mal byť ich obsah viac relevantný. Poukazujú na to, že napríklad musia vedieť, aký minimálny základný kapitál musí mať obchodník s cennými papiermi a že využitie arbitra je pre klienta bezplatné atď. Tvrdia, že tieto informácie pritom v praxi vôbec nepotrebujú.
Ide o nezmieriteľný a večný súboj medzi teóriou a praxou. Celý rad skúsených praktikov, ktorí sa pohybujú vo svojej každodennej rutine, už nevníma tie podstatné teoretické základy, ktorých zvládnutie je pre našu profesiu kľúčové. Je otázkou, či ich vôbec kedy prijali za svoje a využívali ich v praxi. Som presvedčený, že koncentrácia nových otázok smerujúcich na primárne znalosti finančného trhu ako celku, je nepochybne správna.
Legislatíva sa skrátka mení a jej solídna znalosť je základom práce každého odborníka na trhu. To je nesporný fakt, ktorý musia prijať aj skúsení, praxou ošľahaní poisťováci, ktorí, ak chcú pokračovať vo svojej kariére, si musia všetky novinky osvojiť. Spomínali ste vo svojej otázke informáciu o tom, že využitie arbitra je pre klientov bezplatné, toto je napríklad presne ten typ informácie, ktoré by mal každý poradca poznať a ktorú by mal klientovi napríklad pri dojednávaní životného poistenia oznámiť.
Zmyslom skúšok je vyčistiť trh a register ČNB od „v úvodzovkách" nepotrebných, neaktívnych poradcov. Dokáže to však táto otázková regulácia naplniť? Ďalšou z výhrad totiž je, že títo ľudia síce zmiznú z registra ČNB, ale v prípade veľkých sietí stačí, aby mal skúšku jeden z kancelárie, a zvyšok bude fungovať ako tzv. tipaři...
Skutočnosť, že tzv. tipaři fungujú bez registrácie a nemajú žiadnu licenciu na prevádzkovanie tejto činnosti, nie je nijako prekvapivá a ani nová. S týmto problémom sa stretávame od tej doby, čo sa zdvihli poplatky za registráciu sprostredkovateľov u ČNB na 10 000 českých korún. Rôzne firmy skúšali túto reštrikciu zložito obchádzať za pomoci zvláštnych fabulácií, čo však v konečnom dôsledku k ničomu neviedlo. Navyše má Česká národná banka na obchádzanie zákona pomerne silné páky. Tou základnou je mystery shopping, vďaka ktorému sa dá veľmi ľahko zistiť, kto s daným klientom v skutočnosti jednal.
Navyše si nemyslím, že jeden človek je dnes schopný „podpisovať" zmluvy za desať ďalších, bez toho aby sa na to čo nevidieť prišlo. Čo sa týka vyčistenia registra od neaktívnych poradcov, je otázkou, či človek, ktorý dojedná jednu zmluvu za mesiac, v registri vôbec byť má. Títo ľudia podľa mňa odbor opustia, a či občas nejakému poradcovi odporučia svojho kamaráta alebo známeho, tak na tom asi nič zlé nie je.
Napríklad na Slovensku je detailne zákonom definované, čo môže tzv. tipař presne robiť. Ide o poskytnutie mena a kontaktu na potenciálneho klienta. Nič viac robiť nesmie. V Česku sa riadime výkladovým stanoviskom ČNB z roku 2011, ktoré je stále platné a ktoré úlohu tzv. tipaře v celom procese celkom dobre charakterizuje. Z toho jasne vyplýva, že rokovania tipaře s klientom o konkrétnych veciach týkajúcich sa poistenia už sú za hranou, nakoľko tieto rokovania môže viesť len poradca, ktorý má príslušnú odbornú spôsobilosť.
Nové skúšky sa teda môžu stať koncom kariéry pre hociktorých skúsených poisťovákov...
To sa samozrejme môže stať. Vnímam signály, ktoré naznačujú, že ľudia v určitom veku sa už na skúšky učiť nechcú. Ak sa však tento poradca odmietne s novou legislatívou zoznámiť, potom je predsa relevantnou otázkou, či má v našom rýchlo sa meniacom odbore aj naďalej pôsobiť. Je iste obdivuhodné, keď sa tento sprostredkovateľ venuje poisťovníctvu tridsať rokov, ale pre klienta to nie je žiadna záruka, že to robí v súlade so súčasnou komplikovanou legislatívou.
Ďalšia z veľkých tém minulého roka sa týkala zmeny zdanenia technických rezerv poisťovní, ktoré boli nakoniec schválené v rámci daňového balíčka. Ako by ste vývoj okolo tejto legislatívy okomentovali?
Celá odborná verejnosť je zajedno v tom, že ide o nesystémový krok vlády, ktorá potrebuje získať financie, ako sa hovorí „ber kde ber". Toto nezodpovedné konanie regulátora trh do budúcnosti samozrejme poškodí, pretože tieto peniaze musia niekde zákonite chýbať. Vládna garnitúra má v súčasnom usporiadaní samozrejme veľké možnosti. Môže napríklad zaviesť sektorové dane, čím by sektor, ktorý je stabilný a prosperuje, mohla jednoducho vyžmýkať a tak podobne. Môžem si len povzdychnúť... zdravý rozum, bohužiaľ, v tomto prípade nedostal prednosť pred prostým populizmom.
České poisťovníctvo sprevádza povesť veľmi stabilného a sebavedomého odvetvia. Nezmení sa po tomto kroku vlády jeho reputácia? Predsa len banky, pri ktorých sa pôvodne uvažovalo o podobnom zdanení, „v úvodzovkách" vykĺzli iba s príspevkami do Národného rozvojového fondu...
Je otázkou, či má české poisťovníctvo vôbec silu byť tvrdšie. V politickom boji samozrejme rozhodujú silnejšie lakte a v prípade úpravy zdaňovania technických rezerv sa jasne ukázalo, že poistný sektor nemá také silné lobistické páky, ako majú banky. A preto to tiež tak dopadlo.
Banky majú fond, poisťovne nový spôsob zdanenia. Čo sa týka stability sektora smerom ku klientom, tak poisťovne určite urobia všetko pre to, aby sa populistické kroky vlády nepremietli v nejakom potenciálnym bankrote poisťovne. Avšak fakt, že sa banky zachránili od veľkých platieb, a poisťovne bohužiaľ nie, sa bude musieť niekde premietnuť. Vynaložené finančné prostriedky s veľkou pravdepodobnosťou poisťovne získajú späť od klientov v rámci nastaveni svojich cien. To je nevyhnutný krok.
Je tiež určite možné, že sa zmení pozícia českých spoločností voči svojim zahraničným matkám. Napokon sme toho v náznakoch už svedkami. Konsolidácia tuzemskej scény pokračuje pomerne rýchlo, trh sa zmenšuje a v zásade môžeme povedať, že odchádza jedna poisťovňa za druhou. Posledným v úvodzovkách prírastkom bola v tomto smere poisťovňa AXA, ktorá predala svoje aktíva spoločnosti UNIQA.
To určite nie je pre spotrebiteľov dobrá správa, pretože sa im opäť zmenšuje možnosť výberu produktov. Je tiež možné, že samostatné poisťovne sa budú meniť na pobočky a začnú pomaly Česko opúšťať, aby sa dostali pod vplyv iného rozumnejšieho regulátora, ako je české ministerstvo financií. Nie je to veľmi pozitívna predstava.
Na jeseň sa tiež objavil český návrh poslanca za hnutie ANO Patrika Nachera na zrušenie daňových úľav pri životnom poistení. Podľa neho je tento produkt kontroverzný a nemal by využívať štátnu pomoc. Čo si o tom myslíte a čo by tento krok s už tak dosť oslabeným produktom mohol urobiť?
Oslabenie role životného poistenia ako rezervotvorného prostriedku rozhodne nie je nijako nový problém, ktorý by mal súvislosť s dianím okolo návrhu poslanca Nachera. To je vec, ktorá sa na tuzemskom trhu rieši štyri možno aj päť rokov. Je to spôsobené silným tlakom dohľadu, teda Českej národnej banky, ktorá pomerne silno pôsobí na to, aby sa kvôli vysokým poplatkom a celkovej neprehľadnosti životné poistenie vôbec nepoužívalo pre vytváranie rezerv na dôchodkový vek.
Na druhej strane u nás existuje snaha o zrovnoprávnenie všetkých foriem, ktoré poslúžia na získanie kapitálu na penziu. To znamená, že rovnaké daňové zvýhodnenie by malo platiť pre ukladanie financií do podielových fondov, pre penzijné pripoistenie, ale aj práve pre životné poistenie. V súčasnej dobe je totiž pravidlom, že spomínané produkty majú rôzne zvýhodnenia. Je tak otázkou, ako to bude so životným poistením vyzerať v blízkej budúcnosti.
Ešte by som tiež doplnil, že som rozhodne za to, aby sa daňové zvýhodnenie vzťahovalo aj na rizikové poistenie, a to najmä na to, ktoré poskytujú zamestnávatelia. Veď predsa každé zabezpečenie kvality ľudského života, napríklad v prípade invalidity, pomôže aj samotnému štátu. Klient sa totiž práve po obdobne nešťastných udalostiach nebude obracať s prosbou na štát, aby mu pridelil sociálne dávky, ale spoľahne sa na pomoc poisťovne. To podľa mňa zo širšieho, systémového pohľadu dáva jasný zmysel, a navyše to podporuje zodpovedný prístup k vlastnému životu.
Česká vláda tiež plánuje novelu zákona o podnikaní na kapitálovom trhu, ktorá počíta s povinným nahrávaním všetkých telefónnych hovorov finančných poradcov s klientmi, a to aj s tými potenciálnymi. To sa logicky nepáči finančným poradcom. Nie je to naozaj až príliš prísna regulácia? Ktorá sa navyše dá aj ľahko obísť?
Z môjho pohľadu ide o úplne nezmyselnú reguláciu! Navyše sa proti nej postavil veľmi silno aj Úrad na ochranu osobných údajov. Celé toto obmedzenie bude, nebojím sa povedať, až katastroficky finančne náročné. Nejde len o nahrávanie hovorov, ale aj o ukladanie dát, prevod do textovej podoby a podobne.
Keď si predstavíte, koľko hodín každý jednotlivý poradca strávi telefonátmi so svojimi klientmi, tak vám vyjde obrovské číslo. Pôjde o terabajty dát, ktoré sa musia zložito spracovať a archivovať. Dokonca aj dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že finančná náročnosť je obrovská a trh túto zmenu len ťažko zvládne. Hovorí aj o tom, že táto regulácia môže niektoré formy obchodu a distribúcie úplne zlikvidovať.
Aká je podľa vás motivácia pripravovať tak prísnu a v podstate nič neriešiacu reguláciu?
Niektorí zamestnanci Českej národnej banky a ministerstva financií si skrátka a dobre vzali do hlavy, že keď sa bude každý rozhovor nahrávať, tak je to jediná možná cesta, ako vykonávať dokonalú kontrolu nad trhom.
Je to princíp, ktorý je úplne mimo všetky pravidlá. Ide o úplne typický príklad gold-plating, teda o rozšírenie obsahu európskej právnej normy národnými orgánmi o povinnosti, ktoré prinášajú novú regulačnú záťaž. Tri, štyri právne vrstvy v národnej legislatíve predsa nemôžu nikomu ublížiť... (úsmev). Navyše si títo „zodpovední" ľudia pletú pojmy s dojmami, keď tvrdia, že predsa príkazy k nákupu akcií sa tiež nahrávajú. Tak aký je v tom rozdiel?
No obrovský! Keď klient zavolá obchodníkovi a dá mu príkaz – kúp mi päť akcií ČEZu za päťsto českých korún, tak toto sa samozrejme nahrávať musí, pretože inak by sa o tom musel robiť písomný zápis, ktorý by musel byť podpísaný. Tu to dáva zmysel. Navyše sa volá na pevnú linku, do call centra banky, kde sa zadá len tento daný príkaz.
V našom prípade sa však majú nahrávať všetky hovory, ktoré by snáď niekedy v budúcnosti mohli viesť k nejakému obchodu. Je to predsa niečo úplne iné, ako keď si klient rozpráva s dlhoročným poradcom o tom, kam vezme v lete rodinu na dovolenku, a pritom sa zmieni, či sa po dovolenke nestretnú nad úpravou nejakého produktu. Táto snaha českých orgánov je podľa mňa úplne mimo legislatívu Európskej únie. A dokonca si trúfam súdiť, že podobné obmedzenia nie sú nikde inde na svete. Ak táto legislatíva výrazne obmedzujúce právo na ochranu osobnosti prejde, tak je to na sťažnosť na Ústavnom súde.
Už ste to načrtli – minulý rok bol v Česku tiež v znamení častých fúzií a akvizícií, napríklad spojenie Poisťovne Českej sporiteľne s Kooperativou, Generali s Českou poisťovňou, koniec Prvej klubovej a nástup poisťovne Pillow a podobne. Nie je toho v poslednej dobe nejako moc? A čím to je podľa vás spôsobené?
Myslím si, že sa tieto akvizície či fúzie skôr náhodne stretli v jednom roku a nejde o nejakú systematickú zmenu trhu. Fúzia Kooperativy s Poisťovňou Českej sporiteľne bola napríklad riadená inými motívmi ako tie ostatné transakcie. V celom VIGu totiž došlo k obdobnému zlučovania spoločností.
Prebehlo to v Rakúsku i na Slovensku. Ide o naplnenie dlho plánovanej spoločnej stratégie VIG so skupinou ERSTE. Vedľa toho stojí fúzia Generali s Českou poisťovňou, ktorá je riadená úplne inou motiváciou priamo z Talianska. Klubovka a jej nasledovník Pillow majú tiež iný príbeh. Z makro pohľadu by som za týmito procesmi nevidel nejaký spoločný zjednocujúci prvok. Možno snáď len, že výsledkom týchto zmien je konsolidácia poistného trhu na nižší počet spoločností. Tie menšie firmy, ktoré skrátka neboli schopné vygenerovať dodatočne veľký kmeň, tak z trhu odchádzajú, a veľkí hráči sa snažia šetriť náklady.
Skôr ma mrzí, že z trhu zmizne značka a logo Českej poisťovne. Som pomerne konzervatívny človek a k českému poisťovníctvu tie lipové listy jednoducho patrili (úsmev). Toto tradičné nedávno ľahko upravené logo bol veľmi podarené, malo veľkú silu a určite aj tiež zodpovedajúcu marketingovú cenu. Je to škoda. Z celosvetového pohľadu tento krok Generali samozrejme dáva jasný zmysel. Ide o potvrdenie jednej značky v jednej krajine. Obdobným procesom na Slovensku prešla Allianz a Slovenská poisťovňa, a dokonca aj samotná konštrukcia nových názvov je rovnaká.
Globálny svet sa čoraz viac začína venovať otázke klimatických zmien. Aký je váš pohľad na takzvanú „zelenú revolúciu"? Je to podľa vás boj s onými príslovečnými veternými mlynmi, ktorý len brzdí svetovú ekonomiku, alebo sme svedkami vzniku globálneho smeru, ktorý ovplyvní blízky vývoj ľudského spoločenstva?
Úprimne, neviem (úsmev)... Na jednej strane môžeme sledovať skupiny aktivistov, ktorí na prvý pohľad vytvárajú z povestného komára somára, na druhej strane sú konzervatívci stojaci za svojimi názormi, že sa nič až tak mimoriadne nedeje. Je ťažké odhadovať, ako tento súboj dopadne.
Väčšinou sa globálny stret dá zhodnotiť až s historickým odstupom, čo teraz logicky nie je možné. Klimatická zmena rozhodne nastáva, otázka je aká. Môže sa pokojne stať, že v najbližšej dobe nás miesto výrazného oteplenia čaká naopak nová doba ľadová, čo nám napokon ukazujú geologické záznamy, podľa ktorýých sa striedanie doby ľadovej s medziľadovej pravidelne opakuje.
Tieto doby medziľadové trvali zhruba 10-tisíc rokov a podľa niektorých vedeckých záznamov tá naša trvá už 10 800 rokov. A pred každým nástupom doby ľadovej došlo k veľmi prudkému až nečakanému otepleniu. Teda sa pokojne môže stať, že to, čo zažívame v posledných dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch, je z hľadiska vývoja Zeme len drobná, nepodstatná epizóda, ktorá pokojne môže predznamenávať veľmi výrazné ochladenie.
Čo sa týka dopadov na ekonomiku, tak viem jedno, každý extrém je zlý. To znamená, že vyhlásenie vojny všetkým potenciálnym znečisťovateľom v Európe, zničiť si fungujúcu ekonomiku, a zároveň sa pozerať na to, ako si Čína a India stavia jednu uhoľnú elektráreň za druhou, tak to určite planétu systémovo nijako nezachráni (úsmev).
Jedným z hlavných bodov súčasného vývoja Európskej únie je odchod Veľkej Británie. Aký naň máte názor? Bol ste skôr zástancom zotrvania Spojeného kráľovstva v EÚ, alebo je to pre Britov možnosť akéhosi celkového reštartu?
Pre mňa osobne je to nešťastie, a to ako z hľadiska Európanov, tak samotných Britov. Je mi to naozaj ľúto. Viktoriánska doba, kedy Veľká Británia vládla svetu, ktorá po tri generácie strážila svetový mier a zabezpečila veľkú prosperitu svojej krajiny, tá sa vrátiť nemôže. A aj keď by si to rad Britov prial, tak vystúpenie z Európskej únie na tom nič nezmení.
Som presvedčený, že integrácia Spojeného kráľovstva do Európy bola nevyhnutná a aj napriek súčasnému vývoju je táto tradičná krajina jej neoddeliteľnou súčasťou! Myslím si, že Britániou čakajú pomerne krušné časy. Problematika komplikovaného a potenciálne výbušného vzťahu Írska a Severného Írska, určenie hranice s EÚ a odrezanie Írska od únie, rastúca nespokojnosť Škótska a jeho volanie po referende o nezávislosti, nesmelé návrhy Velšanov týkajúce sa samostatnosti, to všetko sú otázky, ktoré budú musieť byť vyriešené. Obavám sa, aby Brexit nebol úplný začiatok konca Spojeného Kráľovstva, ktoré sa postupne rozpadne na jednotlivé časti.
Z hľadiska poisťovacieho biznisu je Brexit tiež významným problémom. Londýn je sám o sebe centrom svetového poisťovníctva. Lloyd's of London je pojem, ktorý asi profesionálom z odboru nie je potrebné nijako bližšie predstavovať. Pre všetkých britských poisťovateľov, ktorí doteraz fungovali na základe jednotného európskeho pasu, znamená súčasná situácia vynaloženie obrovských nákladov na vytvorenie svojich pobočiek so sídlom v EÚ.
Spomenutý Lloyd's of London si musel urobiť úplne novú pobočku v Bruseli, čo je v podstate len schránka, cez ktorú všetky obchody pretekajú do Londýna, ale ktorá stála nesmierne prostriedky a náklady na prevádzku. Rovnako sú na tom aj ďalšie spoločnosti a celé poisťovníctvo je týmto významne zasiahnuté.
V priebehu minulého roka sa čoraz viac skloňovali pojem „ekonomická kríza". Dočkáme sa jej teda konečne tento rok?
V tejto súvislosti býva želanie otcom myšlienky. Ak sa o tom často hovorí, tak sa to stane. Proste sa to privolá (úsmev). Keby sa však kríza predsa len mala objaviť, tak som stopercentne presvedčený, že to bude z úplne iného dôvodu, než si väčšina z nás myslí. Môže to byť napríklad koronavírus, ktorý vypukol v Číne a o ktorom analytici pri písaní svojich predikcií určite nemohli celkom nič vedieť. To napokon pasuje aj na krízu, ktorá vznikla pred 12 rokmi a udrela znenazdania a z miesta, odkiaľ ju nikto neočakával.
Ak niečo podobné príde, tak to bude povestná čierna labuť, ktorú si nikto z nás nedokáže predstaviť do tej doby, než ju uvidí. Pokojne to môže prísť tento rok, alebo trebárs aj za päť rokov, to nikto nevie odhadnúť. Možnože ani k žiadnej kríze nedôjde. Len sa spomalí ekonomický cyklus, ktorý sa potom po chvíli opäť rozbehne. Ktovie. Centrálne banky, ktoré riadia tlač peňazí a menové uvoľňovanie, sú do značnej miery kvôli nafukovaniu štátnych dlhov schopné ekonomický cyklus meniť. To môže do budúcnosti v prípade blížiacej sa krízy veľmi pomôcť.
Z koronavírusu sa stal naozaj významný problém dnešných dní...
Samotného ma úprimne prekvapilo, akou významnou hrozbou sa koronavírus stal. Možno nejde ani tak o účinok choroby, ktorý je u zdravého človeka porovnateľný s priebehom obyčajnej chrípky, ale skôr o niekedy až panické stavy, ktoré v ľuďoch tento vírus prebudil a ktoré sa odrazili v nezmyselných nájazdoch na supermarkety a skupovanie nepotrebného množstva potravín do zásoby. Vlády všetkých postihnutých krajín sa snažia situáciu organizačne zvládať.
Mám však ľahkú obavu, aby najmä v našom regióne nedošlo k určitému mesiášskeho populizmu, keď vedúci politici majú tendencie považovať sa za spasiteľa svojich ovečiek. V tomto prípade tiež bezpochyby platí, že dnešný svet je z veľkej časti významne ovplyvňovaný médiami. Zjednodušene povedané, o čom sa nepíše, to akoby neexistovalo. A je jasné, že ani české médiá nestoja bokom. Myslím si však, že by najmä v tejto situácii mali zachovávať odstup a objektivitu. Obyčajný človek sa pod ťarchou strachu nechá ľahko poblázniť. Je dôležité zachovávať zdravý rozum.
Z ekonomického hľadiska sa môže stať, že sprievodné efekty tejto epidémie, ako napríklad zastavenie dopravy, prerušenie obchodu, odmietanie turistov atď, môžu mať vplyv na prípadné formovanie už spomínanej potenciálnej ekonomickej krízy. Neradno celú situáciu úplne podceňovať. Ukazuje sa tiež, akú významnú úlohu hrá v podobných prípadoch poistenie.
Okrem plnenia z cestovného poistenia, kedy sa poisťovne väčšinou o svojich klientov, ktorí sa zdržiavali v oblasti, kde sa koronavírus objavil, postarajú, má veľký zmysel aj napríklad poistenie prerušenia prevádzky. To kompenzuje finančné straty spôsobené prerušením alebo obmedzením prevádzky firmy. Vzťahuje sa na škody v podobe ušlého zisku a fixných výdavkov, ktoré musí daná firma aj pri prerušení prevádzky vynakladať.
Skrátka a dobre, koronavírus je fenoménom začiatku tohto roka. Už sa dokonca okolo jeho vzniku vyrojilo veľké množstvo zaujímavých a mierne konšpiračných informácií. Jedna z nich napríklad hovorí o tom, že v meste Wu-Chan, kde sa tento vírus objavil prvýkrát, funguje moderné laboratórium skúmajúce veľmi nebezpečné vírusy a baktérie.
Postavená bola v roku 2017 uprostred obytnej zóny a malo by sa jednať o jediné centrum v Číne, ktoré spĺňa podmienky najvyššieho zabezpečenie proti únikom vírusov a baktérií. Dokonca by malo byť odolné aj proti zemetraseniu a povodňovým situáciám. Obdobné laboratória sa väčšinou používajú na dva účely. Tým prvým je laboratórny výskum, tým druhým vývoj biologických zbraní. Tento konkrétny komplex stojí len 18 kilometrov od miesta, kde bol vírus prvýkrát identifikovaný. Je tak otázne, či je šírenie vírusu z tohto miesta čisto náhodné (úsmev).
Česká ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová predstavila návrh novej dôchodkovej reformy. Čo si o výsledku ročnej práce Komisie pre spravodlivé dôchodky myslíte?
Úplne úprimne... o obdobných komisiách si nemyslím už vôbec nič. Mali sme prvú Bezděkovu komisiu, druhú Bezděkovu komisiu, Potůčkovú komisiu, máme túto komisiu a celkovo sme vynikajúci vo vytváraní komisií... (úsmev). Sám som tri roky chodil na komisiu, ktorá mala na starosti prípravu spomenutých nových testov odbornej spôsobilosti, a bolo to bezbrehé mlátenie prázdnej slamy skupinou tridsiatich expertov, ktorí tam míňali svoj iste drahocenný čas a energiu, aby nakoniec naše aspoň trošku rozumné výstupy rovnako Snemovňa zhodila zo stola.
V prípade súčasnej dôchodkovej komisie si myslím, že ak nedôjde k veľmi širokému konsenzu politického spektra, tak u nás žiadna reforma neprebehne. Na príklade poslednej trošku zmysluplnej reformy, ktorú presadila ODS a ktorú okamžite ČSSD zrušila, je jasne vidieť, že bez naozaj celospoločenskej zhody nemá reforma veľký politický zmysel. Teda by som si dovolil predikovať, že výsledky tejto komisie s poetickým názvom „Pre spravodlivé dôchodky" nemajú žiadnu relevantnú budúcnosť.
A aký máte v tomto kontexte názor na pripravovaný paneurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP)?
Toto je tradičný bruselský „vynález", ktorý je veľmi idealistický, pekný... a postavený úplne mimo realitu. V blízkej budúcnosti si odškrtnite, že sme to v Česku zaviedli, ale dovolím si tvrdiť, že nikto tento produkt využívať nebude. Vo svojej podstate totiž nie je možné pripraviť produkt, ktorý by vyhovoval všetkým európskym krajinám. Každá z nich má tak rozdielny a unikátny penzijný systém, že nejaký unifikovaný paneurópsky produkt skrátka nebude možné na týchto trhoch pripraviť do reálnej zmysluplnej trhovej podoby. Je to regulérna slepá ulička.
Vyzerá to, že rok 2020 bude, a to nielen čo sa týka oblastí dotýkajúcich sa poistného trhu, opäť veľmi dynamický...
V rámci českého trhu budú kľúčovými témami skúšky a konsolidácia sektora. Som presvedčený, že aspoň, čo sa týka oblasti sprostredkovania, dôjde opäť k nejakým akvizíciám a fúziám. Kvôli poklesu profesionálov v odbore sa v nasledujúcich rokoch poradcom rozšíri okruh ich klientov a trh sa bude v tomto kontexte ľahko prerozdeľovať.
Ak sa nestane naozaj nič zásadné v zmysle spomínanej čiernej labute alebo ak sa nedočkáme nejakej neplánovanej legislatívnej výzvy, tak si dovolím tvrdiť, že tento rok bude skôr pracovný. Už by som nechcel zažiť rok 2018, kedy sme kvôli istej regulácii nevedeli, kam skôr skočiť. Dúfam, že tento rok budeme mať viac času na samotný obchod.
V rebríčku vydávanom portálom oPojištění.cz sa spoločnosť INSIA už pravidelne umiestňuje na druhej pozícii, čo svedčí o jej stabilite. Aký bol teda pre spoločnosť INSIA uplynulý rok? Čo sa podarilo, čo naopak neprebehlo celkom podľa vašich predstáv?
Rovnako ako celý trh, tak aj INSIA pocítila v roku 2019 pokles trhu v oblasti životného poistenia a v menšej miere aj pokles úverového trhu. Naopak pozitívny bol rast v oblasti poistenia motorových vozidiel, kde trh ako celok vykazuje krásne čísla. INSIA v tejto oblasti rástla výrazne nad trhovým priemerom. To ma, samozrejme, veľmi teší. Osobne tiež považujem za dôležité, že naši partneri sú veľmi spokojní s podporou, ktorú im v rámci spoločnosti poskytujeme.
INSIA stavia na digitálnych procesoch. Mohli by ste popísať tie najzaujímavejšie novátorské prístupy, ktoré trhu ponúkate?
V poslednej dobe sa skôr venujeme drobným inovačným krokom, ktoré sa týkajú najmä vývoja portálov na podpisovanie poistných produktov. Celý rad noviniek máme ešte vo fáze prípravy, napriek tomu by som spomenul aspoň dve, ktoré sa nám naozaj podarili. Po prvé, ide o výplatu provízií partnerom na požiadanie. Hovoríme tomu provízie na klik. Táto inovácia obchodníkom dovoľuje vyplácať odmeny podľa toho, kedy oni sami potrebujú, dokážu si vygenerovať províznu uzávierku, a nemusia tak čakať na výplatný termín. Táto novinka sa nám naozaj v praxi osvedčuje.
Druhá inovácia súvisí s oblasťou marketingu, kd sme sa zamerali na komunikáciu s koncovým klientom. Nedávno sme zaviedli nový druh informačných emailov, ktoré sú automaticky rozosielané a ktoré každému jednotlivému klientovi prinesú dokonalý prehľad o tom, čo má vo svojej poistnej zmluve dohodnuté.
Na to sme potom nadviazali ďalším marketingovým nástrojom, ktorým je unikátne personalizované video. Na základe poistnej zmluvy ho vytvárame klientovi úplne na mieru, a to vrátane personifikačných prvkov, ako je napríklad oslovenie klienta jeho menom, je tam uvedená poisťovňa, v ktorej má produkt dohodnutý, a jednotlivé bloky, ktoré mu ukážu, čo konkrétne má poistené. Reakcie od klientov sú veľmi pozitívne, kvitujú, že majú v tejto prehľadnej podobe ukázané, s čím môžu pri poistnej udalosti počítať a čo si majú tiež prípadne ešte dopoistiť.
Na decembrovom volebnom valnom zhromaždení Asociácie českých poisťovacích maklérov ste sa rozhodli už nekandidovať do jej prezídia. Aké boli dôvody vášho rozhodnutia? A existuje možnosť, že sa do vedenia AČPM opäť vrátite?
Vo vedení Asociácie českých poisťovacích maklérov som na rôznych pozíciách pracoval v podstate takmer dvadsať rokov, a to od roku 1999, kedy som začínal v Komore poisťovacích maklérov. Po zlúčení s pôvodnou Asociáciou poisťovacích maklérov v roku 2005 som plynule prešiel do vedenia spojenej Asociácie a od tej doby som sa snažil maklérskemu odboru naplno slúžiť.
Musím sa priznať, že po tejto dobe trvajúcej skoro dve dekády som sa cítil už naozaj unavený. Rozhodol som sa teda, že si oddýchnem a sa na pôsobenie AČPM pozriem s trochu väčším odstupom.
Cítim, že v tejto chvíli je tiež moje miesto skôr viac v INSII, pretože práve v inovatívnom prostredí, ktoré dnešná doba ponúka, vidím veľkú príležitosť pre rozvoj celého nášho remesla. A či sa niekedy do Asociácie českých poisťovacích maklérov vrátim? Poznáte to. Nikdy nehovor nikdy. (Úsmev) Aktuálne to však neplánujem. Beriem to tak, že som svoju misiu naplnil implementáciou IDD, ktorú som chcel dotiahnuť ako vyjednávač s Českou národnou bankou a Ministerstvom financií do zdarného konca. To sa nakoniec podarilo a ja sa teraz môžem plne sústrediť na INSIA a prípadne aj ďalšie projekty, ktoré budúcnosť prinesie.
Ďakujem vám za rozhovor.
Komentáre
Pridať komentár