Patríte medzi tretinu Slovákov, ktorých donútila pandémia zmeniť prácu?

Ďalších 25 % bolo donútených prestať vykonávať aktuálnu prácu, pretože pôsobili v segmente, ktorý bol pandémiou priamo ovplyvnený. Niektorí dostali vládnu podporu (7%), ale celkovo až 19% prišlo aj o časť alebo o celý príjem.

Tieto zistenia vychádzajú z najnovšieho prieskumu spotrebiteľského platobného správania European Consumer Payment Report 2021, ktorý koncom novembra vydala spoločnosť Intrum, európsky líder v odvetví inkasa a správy pohľadávok. Na prieskume sa zúčastnilo 1000 Slovákov. Z pohľadu zamestnaneckého statusu bola ich štruktúra nasledovná: zamestnaný na plný úväzok 44%, zamestnaný na skrátený úväzok 5%, živnostník 9%, nezamestnaný 6%, dôchodca 22%, študent 6%, žena/muž v domácnosti 5%, iné 3%

Kto doplatil najviac?

Z pohľadu pracovnej stability sme zaznamenali najhoršie dopady u strednej generácie (45-54 roční). Až štvrtina z nich musela prestať pracovať v oblasti, v ktorej pôsobili, kvôli povahe svojej práce, čo sa odrazilo aj na znížení príjmu.

Z pohľadu príjmových skupín boli takéto dopady citeľné najmä u ľudí s nižšími príjmami. Tu je zároveň aj najväčší podiel (7%) tých, ktorí odišli z práce dobrovoľne, aby sa postarali o svojich blízkych.

Z celoeurópskeho pohľadu je situácia porovnateľná

Mužom sa darilo miernejšie lepšie ako ženám, ale rozdiely vo výsledkoch sú len malé. Celkovo situácia na Slovensku zodpovedá celoeurópskym výsledkom. Ak sa však na to pozrieme jednotlivo, zistíme, že pandémia ešte výraznejšie polarizovala Európu.

Z krajín je na tom najlepšie Estónsko, kde až 82 % opýtaných nezaznamenalo žiaden dopad pandémie na svoju prácu. Najhoršie je na tom Španielsko, kde si stabilitu práce udržalo 62 %.

Najväčší priamy negatívny dopad zaznamenalo Portugalsko (23 %) a Španielsko (22 %), kde takmer štvrtina obyvateľov prišla o prácu a aj príjem, prípadne boli nútení začať pracovať v inom odvetví.

Je to naozaj také čierne?

Zdá sa, že pracovná stabilita nie je jediným kritériom, ktorý ovplyvňuje finančnú pohodu Slovákov. Svoju rolu tu zohráva aj finančná gramotnosť a osobná zodpovednosť človeka. Síce tretina Slovákov opustila svoje dovtedajšie pracovné pôsobenie, máme naproti tomu 70 % Slovákov, ktorých zamestnanecká situácia ostala nezmenená.

Avšak aj napriek tomu iba polovica Slovákov udáva, že ich finančná pohoda a schopnosť platiť účty včas neboli ovplyvnené a súčasne len 1 zo 4 (25 %) tvrdí, že pandémia na nich buď už nemá alebo ani nemala negatívny finančný vplyv.

„Je zrejmé, že u tých, ktorí sa dokážu na veci pozrieť z nadhľadu a nepodliehajú panike, sa to odráža aj na miere ich finančnej zodpovednosti. Slováci, ktorí majú zdravé finančné návyky, sa dokázali otriasť a nenechali sa pandémiou zatlačiť na dno. Ak boli nútení odísť zo segmentu postihnutého pandémiou, dokázali sa presunúť inde.

Majú tendenciu platiť svoje účty načas a na ich platenie si nepotrebujú požičiavať alebo len v minimálnej miere. Po zaplatení svojich každomesačných účtov im zostáva aspoň 20 % príjmu a majú aspoň 2-3 mesačnú finančnú rezervu,“  dodáva na záver Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.

O prieskume - European Consumer Payment Report 2021 - ECPR 2021
(Európsky spotrebiteľský platobný report 2021)

Tento report je nástrojom na získanie prehľadu o každodennom živote európskych spotrebiteľov; o ich výdavkoch a schopnosti riadiť svoje domáce financie na mesačnej báze. ECPR 2021 vychádza z externého prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť Longitude v 24 krajinách Európy.

Na prieskume sa v roku 2021 zúčastnilo celkovo 24 012 spotrebiteľov. Zber dát sa uskutočnil v období 27.07. - 24.08.2021. Spoločnosť Intrum vydáva European Consumer Payment Report každoročne už od roku 2013.