Ekonomická aktivita sa niekoľko týždňov po prijatí prvých opatrení na zmiernenie situácie z dopadu koronavírusu vo väčšine európskych krajín zvyšuje. Ako však ukazuje najnovšia analýza nadnárodnej spoločnosti Coface, ani toto postupné a čiastočné oživenie nevymaže účinky obmedzenia na globálny rast.
„V tejto súvislosti spoločnosť Coface predpovedá, že pri poklese 4,4 % svetového HDP bude recesia tento rok silnejšia, ako bola tá v roku 2009,“ konštatuje Ján Čarný, generálny riaditeľ Coface pre Slovensko a Českú republiku. Napriek očakávanému oživeniu v roku 2021 (+ 5,1 %) bude HDP v eurozóne, Spojených štátoch, Japonsku, ako aj v Spojenom kráľovstve medziročne o 2 až 5 percentuálnych bodov nižšie, aj to za predpokladu, že nedôjde k druhej vlne pandémie koronavírusu.
Počet insolvencií sa zvýši o tretinu
Neschopnosť rýchleho dobehnutia rastu spôsobujú dva problémy. Tým prvým je pretrvávajúca neistota v súvislosti s vývojom pandémie, ktorá vedie k očakávanému nárastu preventívnych úspor zo strany domácností, ako aj k zrušeniu investícií zo strany firiem. Druhým problémom sú dopady výrobných strát v niektorých odvetviach, najmä v sektore služieb a ťažbe surovín pre palivový priemysel.
Opatrenia centrálnych bánk jednotlivých krajín pritom podľa Coface prispeli od apríla k stabilizácii finančných trhov najmä v tých krajinách, prevažne v západnej Európe, ktoré sa snažia udržať výrobné kapacity firiem aj na úkor rastu dlhu. Na druhej strane však rovnako priniesli odklad úprav v oblasti zamestnanosti a problémy s cash flow firiem.
„Napriek opatreniam na podporu prekonania dopadov pandémie ovplyvní nárast počtu insolvencií firiem, na ktorý sme už v Coface upozornili v tohtoročnom barometri za prvý kvartál, pravdepodobne všetky hlavné vyspelé ekonomiky,“ podotýka Ján Čarný.
V prípade Spojených štátov to bude +43 %, v Spojenom kráľovstve +37 %, v Japonsko +24 %, Francúzsku +21 % a v Nemecku +12 %. Mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky (+44 % v Brazílii a +50 % v Turecku) však budú tiež ovplyvnené ekonomickými dôsledkami karanténnych opatrení, najmä poklesom v príjmoch z cestovného ruchu, prevodu peňazí do zahraničia, ako aj príjmov spojených s ťažbou surovín, ktorých ceny klesli.
„Spomalenie svetovej ekonomiky pocítia krajiny strednej a východnej Európy ešte viac. Pokiaľ ide o rast insolvencií na Slovensku, Coface odhadoval začiatkom roka medziročný nárast o 10 až 15 %, no môže byť aj vyšší,“ spresňuje Jan Čarný.
Zhoršenie hodnotenia aj Slovenska
Tento prudký nárast insolvencií odzrkadľuje rast krátkodobého úverového rizika firiem (6 až 12 mesiacov). Vývoj sa zároveň odzrkadľuje aj na zhoršení pravidelného hodnotenia rizikovosti krajín zo strany Coface pri použití makroekonomických, finančných a mikroekonomických údajov.
„K zhoršeniu známky rizikovosti došlo až u 71 krajín, čo je viac ako 40 % ekonomík sveta. Slovensko si pohoršilo zo známky A3, čo je celkom prijateľné riziko, na A4, čo predstavuje prijateľné riziko,“ spresňuje Ján Čarný. Už vlani pritom Slovensku z dôvodu problémov v automotive kleslo hodnotenie z A2 na A3.
Práve automobilový sektor je v regióne jedným z tých, ktorých sa rizikovosť tiež zhoršila, a to na veľmi vysoké riziko, obdobne, ako v prípade dopravy. „V sektoroch maloobchodu, textilno-odevnom a drevárskom priemysle vzrástlo riziko nesplatenia pohľadávok medzi obchodnými partnermi na vysoké,“ dodáva Ján Čarný.
Celkovo pritom pri hodnotení sektorového rizika Coface Sector Risk Assessments došlo k zhoršeniu až pri približne 40 % z 13 skúmaných sektorov v 28 krajinách (čo predstavuje 88 % svetového HDP).
Najviac zasiahnutým je aj celosvetovo sektor dopravy, po ktorom nasleduje automobilový priemysel a maloobchod. Všetky spomenuté sektory však už boli aj vlani v slabej pozícii. Na druhom konci spektra medzi najodolnejšími na koronakrízu sú tri sektory – farmaceutický, agropotravinársky a IKT.
Komentáre
Pridať komentár