Poisťovne sú na sociálnych sieťach naďalej skôr neviditeľné

Zákazníci kritizujú predovšetkým malú viditeľnosť poisťovní na sociálnych sieťach. Iba 15 % klientov poznalo jeden alebo viac príspevkov poisťovní alebo sprostredkovateľov na Facebooku a ďalších sieťach.

„Komunikácia prostredníctvom obrázkov a príbehov na sociálnych sieťach je obzvlášť účinná pre zvýšenie znalosti značiek a budovanie dôvery v ňu. To bude skúšobným kameňom pre doteraz zavedené brandy, aby si svoju trhovú pozíciu udržali," upozornil Oliver Gaedeke, zakladateľ a konateľ agentúry Sirius Campus GmbH. 

„Znalci" poisťovní cez sociálne siete sú však väčšinou veľmi spokojní s tým, čo na týchto komunikačných kanáloch nájdu, najmä ak ide o YouTube, Instagram, XING alebo LinkedIn. Avšak všeobecne platí, že len menej ako každý druhý (45 %) víta možnosť, že sa môže informovať o firmách na sociálnych sieťach. A u poisťovní je to dokonca menej ako štvrtina respondentov (23 %). Pre populáciu v Nemecku sú stále najdôležitejšími médiami rádio a televízia. Toto ale neplatí úplne pre všetky vekové skupiny. 

U mladších ročníkov do 30 rokov sú YouTube a Instagram už teraz častejšie používanými kanálmi ako rádio a televízia. Netflix a Spotify sú prakticky na rovnakej úrovni. Ani úloha influencerov nemôže byť podľa štúdie Sirius Campus podceňovaná: poisťovne by nemala táto spolupráca odrádzať, pretože dôvera v nich zo strany sledujúcich užívateľov je spravidla vysoká, a to aj napriek tomu, že financie nepatrí úplne medzi kľúčové komunikované odbory.

Akých chýb sa poisťovne na sociálnych sieťach dopúšťajú?

O nedostatkoch prezentácie poisťovní na sociálnych sieťach hovoril už vlani znalec odboru Marko Petersohn v exkluzívnom rozhovore pre VWheute. Podľa neho je kľúčová úloha manažmentu: „Predstavenstvá spoločností musia rozpoznať, aké možnosti im poskytuje aktívna komunikácia na sociálnych sieťach." 

Petersohn chváli posun od roku 2012, kedy došlo k enormnému rozvoju a je zrejmá už profesionalita spracovania príspevkov. Odbor poistenia už tiež dospel k správnemu porozumeniu, že sociálne médiá nie sú pravými reklamnými kanálmi a v centre záujme majú byť potreby užívateľov, nie samotné poistné produkty. Značka nie je v tomto prípade úplne prvoradá, ide o kvalitu poskytovaných informácií. Poisťovňa z toho môže profitovať v dlhšom časovom horizonte. 

Lenže všetci hráči sa teraz snažia nepôsobiť nudne, rigidne a konzervatívne, tak ako bolo predtým pre poisťovne typické, ale zábavne, veselo a mnohokrát dokonca sexi. To však považuje Marko Petersohn za najväčšiu chybu: „Kto by si chcel dojednať poistenie s klaunom? Dôverovali by ste mu? Zverili by ste mu bezpečnosť svojich detí? " 

Ďalším nedostatkom je aktuálna riedka osobná prezentácia poisťovacích manažérov na sociálnych sieťach. Petersohn neverí, že tu je potrebné, aby na miesta top manažérov prišla nová generácia, ktorá už bude na sociálnych sieťach ako doma. Vek je podľa neho len čiastočne relevantný. Poukazuje na Donalda Trumpa, ktorý má viac ako 70 rokov a nielenže sociálne siete pre seba  „objavil", ale zo svojho Twittera urobil najdôležitejší a najoperatívnejší komunikačný kanál, bez ohľadu na to, čo si o jeho príspevkoch môžeme myslieť. 

Sociálne siete sú najvhodnejším médiom pre rýchlu komunikáciu, kedy si človek ušetrí sprostredkovanie cez novinárov a redaktorov, a tiež sú najvhodnejšou cestou, ako nastoliť nové témy. Navyše sa tým buduje postavenie osobností ako hlavných expertov alebo „opinion lídrov". A samozrejme tiež pozícia tvárí v odbore alebo experta firmy. Treba mať na pamäti, že žijeme v dobe, kedy tváre a osobnosti sú viac než značky. 

Záverom Petersohn upozorňuje, že prítomnosť na sieťach nie je „povinná". Rozhodnutie byť na nich by malo byť formované tým, že máme obsah, teda zaujímavé témy a informácie, ktoré môžeme zdieľať so svetom. Ak tomu tak nie je, radšej by sa spoločnosti nemali na tenký ľad (niektorých) sociálnych sietí vydávať.