Podniky môžu túto oblasť pokryť rizikovými kontrolami a poistením už teraz. Doteraz je ale oblasť regulácie životného prostredia spektrom rôznorodých zákonov. Zavedenie smernice EÚ o zodpovednosti za prostredie na zabránenie a sanáciu škôd (smernica 224/35 / EG) by mohla priniesť novú dynamiku do zákonodarnej snahy ošetriť túto sféru. Zavádza princíp pôvodcu / vinníka a predpisuje pre niektoré druhy škôd ručenia bez ohľadu na to, kto a ako škodu spôsobil. Tí, ktorí environmentálne škody privodia, sú povinní zaplatiť účelné sanačné opatrenia. Smernica zaväzuje členské krajiny k podpore zavedenia finančného krytia.
Tento balík opatrení sa premieta v národných zákonoch doposiaľ s rozdielnou prísnosťou. Zatiaľ čo niektoré štáty už zaviedli (absolútnu) zodpovednosť nezávislú na previnení, napríklad v silnom Nemecku sú takto upravené len konkrétne jednotlivé prípady. V iných prípadoch sa vyžaduje doloženie príčinnej súvislosti. Nestačí len zvýšenie rizika. Ten, kto na súde nárokuje náhradu, musí preukázať nespochybniteľnú súvislosť medzi činnosťami a tým podmienenú zmenu klímy.
Klimatické modely sa pre tento účel práve nehodia, pretože sú založené len na matematických odhadoch. Vedľa kauzality treba podniku dokázať aj porušenie povinností. Proti úspechu takéhoto postupu hovorí často už to, že ohrozenie prostredia nevychádza priamo z nejakého zariadenia alebo jeho emisií, ale sa deje na základe nejakého dodatočného nepodchytitelného a exaktne nepopísateľného prírodného diania.
V iných krajinách je situácia už ďalej. Napríklad v Španielsku sú zase podniky na miestach so zvýšenou rizikovosťou povinné vytvárať pre podobné prípady rezervy. Ak tak neurobia, hrozia im peňažné pokuty v miliónovej výške. Mimo náš kontinent je povinné poistenie stále viac rozšírené. A to sa ukazuje s ohľadom na rastúcu početnosť a závažnosť žalôb v súvislosti so životným prostredím ako zmysluplné. V Mexiku sú povinné firmy udržiavať poistenie zodpovednosti za škody na prostredie a musia toto vyžadovať aj od svojich obchodných partnerov. Tiež Čína a Južná Kórea majú systém poistenia zodpovednosti pre zariadenia s vysokým rizikom. A zavedený je už aj princíp absolútnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.
Inde platí pravidlo, že ten, kto je volaný k zodpovednosti, musí súdne preukázať, že on škodu nespôsobil. K tomu implementovali zákony na ochranu prostredia sankcie. Tie siahajú od peňažných pokút, zabavenia a zastavenia produkcie až k osobnej zodpovednosti konateľov a vedenie firiem. Aj poisťovne sú povolávané, aby v tomto procese participovali.
V Číne sú poisťovatelia povinní raz ročne poistené podniky preveriť, oceniť existujúce riziko pre životné prostredie a podporovať príslušné postupy k správnemu oceňovania. Správy o týchto analýzach sa predkladajú dozorným orgánom.
Pre podniky činné vo viacerých krajinách sú v ponuke poisťovní nadnárodné programy životného prostredia. Takéto riešenia poskytujú minimálny štandard medzinárodného zabezpečenia v kombinácii s lokálnymi poistkami zodpovedajúcimi príslušnému národnému zákonu.
Komentáre
Pridať komentár