Aký podiel škôd z extrémnych výkyvov počasia hradili poisťovne v Európe?


			Aký podiel škôd z extrémnych výkyvov počasia hradili poisťovne v Európe?
19.10.2023 Zahraničie

Extrémne poveternostné javy v rokoch 1980 až 2020 spôsobili v 32 členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) ekonomické straty v rozmedzí 450 až 520 miliárd EUR (v závislosti od zdroja) a zapríčinili 85 000 až 145 000 obetí na životoch (v závislosti od zdroja).

Pozoruhodné je, že podstatná časť strát zostala nepoistená, pričom percentuálne podiely sa líšia podľa typu udalosti a podľa konkrétneho členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 

Údaje o klimatických rizikách a stratách zhromaždila Európska environmentálna agentúra pri aktualizácii databázy ekonomických strát a smrteľných prípadov ujmy na zdraví s využitím dvoch zdrojov dát: CATDAT (RiskLayer GmbH) a NatCatSERVICE (Munich Re GmbH).

Straty sú rozdelené do troch skupín extrémnych poveternostných udalostí: meteorologické udalosti (napr. búrka s krupobitím), hydrologické udalosti (napr. povodne) a klimatologické udalosti (napr. vlny horúčav, mrazy, sucha). Štúdia zahŕňa 32 členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 


Mohlo by vás zaujímať: Allianz hlási nárast odhalených podvodov, v niektorých oblastiach padli celoročné rekordy


Na základe údajov CATDAT boli počas sledovaného obdobia krajinami s najvyššou úrovňou poistením krytých ekonomických strát v percentách celkových strát Dánsko, Holandsko a Nórsko (48-56 %), zatiaľ čo Chorvátsko, Litva a Rumunsko vykazovali najnižšie hodnoty (0,5-1,5 %) ).

Ako zdôrazňuje nedávny článok zverejnený AZN (Slovinskou agentúrou pre dohľad nad poisťovníctvom), s mierou poistených strát 42,8 % je na tom v regióne CEE najlepšie Slovinsko, ktoré je jedinou krajinou, kde bola miera poistených strát na celkových hospodárskych stratách spôsobených extrémnymi poveternostnými javmi v rokoch 1980-2020 vyššia ako 35 %.

Agentúra však zdôrazňuje, že napriek dobrému postaveniu v rebríčku Európskeho hospodárskeho priestoru stále existuje aj v Slovinsku značná medzera v poistení, ktorá predstavuje vysoké riziko strát alebo nekrytých škôd v prípade extrémnych udalostí.


Mohlo by vás zaujímať: Párty sa skončila, je tu uťahovanie opaskov, ukázala štúdia Allianz


Pokiaľ ide o hospodárske škody spôsobené augustovými povodňami a skoršími búrkami, AZN na základe údajov z minulosti očakáva, že ich značná časť je aspoň čiastočne dostatočne poistená. 

Silné búrky a prívalové dažde spôsobili v lete v Slovinsku najhoršie záplavy v histórii. Miestne zaisťovne/poisťovne očakávajú značné výdavky na poistné plnenia. Pre Slovinsko podľa miestnych zdrojov išlo o udalosť z kategórie „raz za tisíc rokov“.

Slovinský premiér Robert Golob novinárom povedal: „Škody sú nepredstaviteľné, pretože prakticky dve tretiny Slovinska sú tak či onak zasiahnuté a úsilie umožniť opäť normálny život bude musieť byť veľmi veľké.“ V krajine spadlo za 24 hodín takmer mesačné množstvo zrážok, ktoré spôsobilo obrovské škody na infraštruktúre, narušilo mnoho budov a desiatky tisíc domácností zostali bez elektriny.

Členmi EHP je 32 krajín: 27 členských štátov Európskej únie, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko. 6 krajín západného Balkánu sú spolupracujúce krajiny (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severná Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo). 

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články