Členské poisťovne SLASPO v posledných dňoch upresňujú informácie o škodách, ktoré nahlásili vlastníci a prevádzkovatelia objektov po víkendovom požiari niekoľkých historických budov v Banskej Štiavnici.
Prevádzkovateľ najviac zasiahnutého a poškodeného zážitkového domu známeho pod názvom „Banka lásky“, má poistenie v poisťovni Uniqa. Škody na dvoch zasiahnutých historických objektoch s poškodením striech a následným zatečením v dôsledku hasenia má nahlásené aj poisťovňa Allianz.
Poisťovňa Generali je poisťovateľom ďalších dvoch objektov, ktoré požiar zasiahol. Rozsah celkových škôd zatiaľ nie je známy. Na likvidácii poistných udalostí podieľajú odborníci, ktorí posúdia mieru poškodenia a pracovníci poisťovní sú pripravení na súčinnosť a čo najrýchlejšie riešenie situácie.
Slovenská asociácia poisťovní spolu s členskými poisťovňami opätovne upozorňuje na kontrolu výšky poistenej sumy majetku, hlavne nehnuteľností. Poistná suma spred niekoľkých rokov nemusí dnes postačovať a klientom hrozí riziko podpoistenia.
Navyše, poisťovňa má v prípade zistenia podpoistenia právo na krátenie poistného plnenia v pomere reálnej hodnoty nehnuteľností k poistnej sume.
V prípade rozsiahlej škody môže ísť o vysoké čiastky, ktoré spôsobia, že vyplatené poistné plnenie vzhľadom na vysokú infláciu a prudký nárast cien stavebných materiálov a prác nestačí na adekvátnu opravu nehnuteľnosti do pôvodného stavu alebo na kúpu obdobnej nehnuteľnosti, ako bola pôvodná.
Prehodnotenie poistnej sumy je úlohou vlastníka majetku, no niektoré poisťovne v tomto čase iniciatívne pristupujú k indexácii poistných zmlúv a ponúkajú možnosť upraviť poistnú sumu tak, aby mal klient dostatočnú poistnú ochranu. Nízka miera poistenia nehnuteľností na Slovensku a možné podpoistenie sa tak stávajú duplicitným rizikom ohrozujúcim majetok bežných občanov, firiem, ale aj štátu.
Vyjadrenia predstaviteľov štátu o absencii poistenia niektorých požiarom zasiahnutých objektov v Banskej Štiavnici sú veľmi znepokojivé. Je legitímnym právom každého vlastníka rozhodnúť o spôsobe, akým zabezpečí svoj majetok pred dôsledkami nepriaznivých udalostí, a teda aj o tom, či si svoj majetok poistí alebo nie.
Ignorovať poistenie ako jednu z možností ochrany majetku môže iba taký subjekt, ktorý má dostatočné zdroje na obnovu náhodnými udalosťami poškodeného alebo zničeného majetku, a teda môže na seba preberať veľké riziko.
Štát má navyše zákonnú povinnosť chrániť zverený majetok (§ 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu). Obnova objektov v Banskej Štiavnici bude podľa medializovaných informácií financovaná zo zdrojov štátu. Takéto riešenie však nie je – najmä v prípade oveľa väčších prírodných katastrof ako sú záplavy alebo zemetrasenia – optimálne, pretože sanovať obrovské škody dokáže iba silná ekonomika.
V opačnom prípade je rozumné na rozloženie rizika využiť silného partnera, ako sú poisťovne a zaisťovne. Situácia v Banskej Štiavnici opätovne otvorila otázku primeranej ochrany majetku štátu.
Ministerstvo financií už niekoľkokrát prejavilo snahu rušiť poistenie štátneho majetku, pretože ho pokladá za málo efektívne, no alternatívnou tak zostáva iba sanácia škôd z rozpočtu štátu. Finančné prostriedky získané z daní by však štát mohol využiť lepšie – napríklad na prevenciu pred vznikom škôd.
Slovenský štátny rozpočet je vystavený enormnej inflácii a zvyšujúcemu sa deficitu. Vynakladať prostriedky na odstraňovanie škôd na nepoistenom majetku je preň ďalšou neprimeranou záťažou. Nehovoriac o tom, že zodpovedným prístupom k zabezpečeniu majetku a nakladaniu s financiami by mal byť občanom a firmám príkladom.
Komentáre
Pridať komentár