Prečo by mali byť vodiči na autonómne autá trénovaní podobne ako piloti?

Nedávno bol publikovaný v Journal of Cognitive Engineering an decission Making nový text, ktorý sa zaoberal práve touto problematikou, a navrhol, aby sa odpovede na tieto otázky hľadali u pilotov lietadiel.

Hoci autonómne autá sú koncipované tak, aby vedeli reagovať na konfliktné situácie, nehody a zrážky sa môžu vyskytnúť, ak nebudú ľudia poriadne trénovaní na takéto situácie. To je názor Stephena M. Casnera z NASA a Edwina L. Hutchins z University of California San Diego.  

Casner prehlasuje, že táto téma je stále viac relevantná, pretože tiež stále viac áut je vybavovaných autonómnymi prvkami a zariadeniami, ako sú napríklad elementy zamerané na dodržiavanie jazdného pruhu alebo automatické brzdenie. „Tým, že nie je vykonávaný štandardný tréning vodičov pre tieto vozidlá, výrobcovia áut odovzdávajú priemerným vodičom komplex vybavenie a musia len „veriť v to najlepšie," tvrdia obaja autori. 

V súčasnej dobe sa objavuje náznak trochu koordinovaného pokusu o výcvik vodičov áut s autonómnymi prvkami. Dozvedia sa, ako tieto systémy fungujú a ako ovplyvňujú správanie vodiča. „Dnešná stratégia vyzerá asi tak, že do príručky o vozidle sa pridajú dodatočné stránky a výrobcovia budú dúfať, že manuál vodiči vytiahnu z priehradky v palubnej doske a starostlivo si ju preštudujú," komentuje posledný vývoj Casner.

Casner a Hutchins argumentujú, že zatiaľ čo autonómne prvky vo vozidlách zredukujú bežné kolízne scenáre na cestách, nedostatok vyškolených vodičov môže viesť k výskytu iných nových typov nehôd.

Aby demonštrovali svoju hypotézu, spomínajú príbeh autopilota v lietadlách. Pred desiatkami rokov, keď bola prvýkrát inštalovaná do kokpitu lietadiel automatizácia, existoval len malý počet školení pilotov o tom, ako tieto systémy pracujú. A to viedlo k vzniku nových rizík, keďže piloti neboli na tieto systémy trénovaní. Logicky tak nasledovalo zvýšenie a zintenzívnenie nácviku práce s takto automatizovanými procesmi. 

„Skoršia analýza ukázala rad nečakaných záverov," píše sa v stati oboch autorov. „Zistili sme, že piloti boli niekedy prekvapení správaním automatizovaných prvkov, a neboli schopní predpovedať, čo komplexný systém vykoná ďalej. Paradoxne schopnosť predikovať, ako sa automatizácia ďalej zachová, zrejme vyžaduje viac znalostí o fungovaní automatiky, než sme pôvodne očakávali."  

Obaja tvrdia, že ľudia potrebujú školenie nielen o tom, ako technológia pracuje, ale aj o reakciách ľudského faktora a všeobecnom koncepte práce v tíme človek-automat.

Článok ukazuje na to, že skúsenosti získané pred takmer 50 rokmi v lietadlách môžu predznamenať, čo sa stane, keď spoločnosť nezačne vzdelávať vodičov áut s autonómnymi prvkami o tom, ako tieto stroje fungujú.

Autori poukazujú na štúdie, ktoré dokazujú, ako vodiči nechávajú často svoju pozornosť uniesť inde a nerozumejú fungovaniu automatiky. Kým oceňujú diskusie o niektorých týchto témach u výrobcov áut, v poisťovniach alebo vládnych štruktúrach dochádzajú však k záveru, že sa objavuje len málo skutočných plánov, ako poskytnúť vodičom tréning, ktorý potrebujú. 

Casner a Hutchins ponúkajú ako prvý „výkop", a to sadu minimálnych štandardov toho, čo majú vodiči vedieť predtým, kým si prvýkrát sadnú do čiastočne automatizovaného vozidla.