Vzdelanie detí vyjde draho najmä v zahraničí. Oplatí sa na to myslieť vopred

Preto je deťom vhodné odkladať na vzdelanie odmala, no nesiahať pritom na vlastnú finančnú rezervu.

Počet ľudí s vysokoškolským diplomom na Slovensku neustále stúpa. Podľa posledného sčítania obyvateľov vzrástol podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na 18,4 % z celej populácie. Platí pritom, že stále viac mladých ľudí študuje v zahraničí.

Ako uvádza Inštitút finančnej politiky vo svojom Reformnom kompase, s podielom 19,2 % sme v tomto ukazovateli na druhom mieste spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Priemer celej OECD, ktorá združuje 38 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta, je necelých 9 %.

„Hoci sú verejné vysoké školy na Slovensku zadarmo, treba počítať s tým, že štúdium dieťaťa môže v rodinnom rozpočte predstavovať nemalú položku. Ak sa dieťa rozhodne pre zahraničnú univerzitu, vplyv na rodinné financie bude s vysokou pravdepodobnosťou ešte vyšší. Je dobré na to myslieť vopred,“ upozorňuje Marek Malina z online investičnej platformy Portu.

Štúdium, to sú aj náklady na život

Na Slovensku sa podľa rôznych odhadov pohybujú výdavky jedného študenta vysokej školy najčastejšie v intervale 350 až 700 eur mesačne, aktuálne ich nahor tlačí vysoká inflácia. Dôležité je, či dieťa navštevuje školu v mieste bydliska, alebo potrebuje internát, prípadne, kde sa stravuje.

Napríklad, cena internátu v Bratislave sa pohybuje okolo sto eur na mesiac, no ubytovanie v podnájme sa už počíta v stovkách eur. Pri skromnejšom štandarde sa náklady pri päťročnom štúdiu dokážu zmestiť do 15 000 eur, no táto suma bude spolu s infláciou postupne rásť.

Podobná je situácia v susednom Česku, kde sú verejné vysoké školy pre Slovákov taktiež zadarmo. Tento fakt, spolu s absenciou jazykovej bariéry, robí z ČR najobľúbenejšiu destináciu našich študentov. I tu však treba počítať s nákladmi na živobytie, ktoré vzrástli nielen kvôli inflácii, ale aj posilňujúcej českej korune. Záťaž na rodinné financie je tak vyššia, než keď dieťa študuje doma.

Top univerzity si pýtajú desaťtisíce

S najvyššími nákladmi treba počítať, ak by dieťa smerovalo na niektorú z top univerzít sveta. Napríklad, ročné školné na Cambridge vyjde na vyše 28 000 eur, Oxford je ešte drahší. Najlepšia technologická univerzita sveta – MIT – pýta školné 59 750 dolárov na rok. Ubytovanie stojí 12 380 dolárov, jedlo a ubytovanie odhaduje škola na takmer 20-tisíc. Spolu, bez finančnej pomoci a štipendií, je to aj s ďalšími nákladmi okolo 80-tisíc ročne.

Pozn.: ide o prepočet aktuálneho školného na akademický rok, bez ďalších nákladov (strava, ubytovanie, ďalšie administratívne platby)

Aj keď mladý človek neskončí na univerzite s vysokými poplatkami, s nákladmi spojenými so štúdiom je potrebné počítať vždy. A to aj pri obľúbenom európskom projekte Erasmus+, ktorý umožňuje absolvovať napríklad semester štúdia bez školného. Tu sa dá vychádzať z nákladov, ktoré uvádzajú samotné univerzity, ktoré samé školné nepýtajú.  Napríklad, podľa Ludwig Maximilian Uni Mníchov je to 9-tisíc eur na 10 mesiacov, parížska Sorbonne uvádza na rok 10-tisíc eur.

„Keďže štúdium je spojené s nemalými nákladmi, peniaze je dobré dieťaťu začať odkladať už v útlom veku. Stačia aj nižšie sumy. Ak sa nakoniec potomok rozhodne na univerzitu nejsť, peniaze sa dajú využiť inak, napríklad na pomoc so získaním vlastného bývania,“ približuje Marek Malina.

Stačia desiatky eur mesačne

Ide o dlhodobé odkladanie peňazí, ktorého najlepšou formou je investovanie. Vhodné je zvoliť dynamickejšie portfólio založené na akciových indexoch s tým, že neskôr je možné peniaze presunúť do konzervatívnejších portfólií.

Mohlo by vás zaujímať: Riziká jazdy na elektrickej kolobežke stúpajú. Od budúceho roka budú mať povinné PZP

Ak berieme do úvahy, že mladí ľudia odchádzajú na univerzitu najčastejšie v 19 rokoch, na našetrenie sumy 15 000 eur, čo je dnešný náklad na verejnú vysokú školu, je potrebné potomkovi mesačne odkladať 30 eur. Pri rizikovosti portfólia na škále 8 z 10 je očakávaná hodnota tejto investície pri neutrálnom scenári 16 811 eur.             

Na štúdium v zahraničí by boli potrebné sumy vyššie, tie by však vždy mali vychádzať z finančných možností rodiny.

„Treba pamätať na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. Finančné trhy totiž podliehajú výkyvom a práve dlhodobosť a pravidelnosť dokáže ich negatívny vplyv do značnej miery kompenzovať. Dokonca umožňuje zarobiť aj na prepade a následnom zotavení trhov. Preto nie je dobré investovať peniaze zo základnej finančnej rezervy, na ktorú je treba z času na čas siahnuť,“ upozorňuje Marek Malina.

Mohlo by vás zaujímať: Ratingová agentúra potvrdila pre UNIQA rating „A“

Deťom je preto lepšie odkladať pravidelne aj menšie sumy, než neodložiť nič, prípadne im na investičný účet iba jednorazovo poslať viac peňazí.

„Mesačný príspevok po 20 eur má väčší zmysel než napríklad 250 eur raz ročne. Bez ohľadu na sumu totiž platí, že na budúcnosť dieťaťa je vhodné myslieť priebežne, nielen keď má narodeniny, alebo je Deň detí. Pravidelným odkladaním malých súm sa dá deťom na rozbeh do života odložiť zaujímavý obnos peňazí. A čím skôr sa s tým začne, tým menej peňazí stačí pravidelne odkladať,“ dodáva Marek Malina.