Ide o tzv. NEET skupinu (Non in education, employment and training). Sú to mladí ľudia, ktorí sú mimo záchytného systému pomoci. Nie sú zaregistrovaní na úrade práce, nevzdelávajú sa, ani nepracujú.
Nikto o nich vlastne nič nevie. V rámci 27 krajín Európskej únie neštuduje ani nepracuje jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat to predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí. Pandémia koronavírusu počet nepracujúcich mladých ľudí zvyšuje, nakoľko zasiahla práve sektory, v ktorých väčšina z nich pôsobila.
Na Slovensku je však dlhodobým problémom najmä to, že školy nepripravujú študentov do praxe a nereagujú na aktuálne požiadavky trhu práce. Mladí ľudia majú potom dlhodobo veľký podiel na nezamestnanosti v krajine. Podobne ako v celej Európe, aj u nás klesá záujem o robotnícke pozície a štúdium technických odborov.
„Slovensko je treťou najhoršou krajinou s jedným z najvyšších počtov mladých, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú. V roku 2019 (najaktuálnejšie údaje) sme skončili na tretej pozícii, za Talianskom a Gréckom. Medziročne sme si o tri priečky pohoršili. Ide o mladých, ktorí nielenže nechodia do školy, nepracujú, no ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy.
Dôvodom zhoršujúcich sa výsledkov v posledných rokov je hospodárska a finančná kríza, ktorá sťažila prístup mladým, ktorí nemali ambície ďalšieho vzdelávania, uplatniť sa na trhu práce. Aj pandémia koronavírusu, ktorá sa značne podpísala pod zhoršenie nezamestnanosti v krajine, má za následok zhoršenie výsledkov v tejto oblasti, “ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Európska komisia vidí za vyšším podielom žien, ktoré sa nevzdelávajú ani nepracujú viacero dôvodov. V prvom rade ide o spoločenské konvencie alebo tlaky, ktoré majú tendenciu klásť väčší dôraz na úlohu žien v rodine a úlohu mužov na pracovisku.
Chýba kariérne poradenstvo, ktoré môže posilniť rodovú segregáciu a nasmerovať ženy do relatívne úzkeho spektra povolaní. Komisia vidí problémy na trhu práce ako napríklad, že zamestnávatelia uprednostňujú najímanie mladých mužov pred mladými ženami, ktoré čelia ťažkostiam s asimiláciou po návrate do práce po pôrode. U mladých žien je vyššia pravdepodobnosť, že budú mať slabo platené zamestnanie alebo budú mať neisté zamestnanie.
V rámci ostatných krajín únie, napríklad Taliani majú až 28 % mladých neštudujúcich a Gréci viac ako štvrtinu. Najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (7%), nasleduje Luxembursko (8 %), Holandsko (8,5 %) a Malta (9 %).
Ak porovnávame mužov a ženy, tak v európskom meradle je viac žien, ktoré neštudujú a nepracujú vo veku 20 až 34 rokov, a to až 20%, u mužov to je 12 %. V rámci skupiny mladých v tejto skupine sú takí, ktorí pracovať vôbec nechcú. Aj v tomto prípade sa číslo výrazne medziročne zvýšilo, v rámci 27 krajín únie ide o takmer 6 % mladých. Na Slovensku až 11 % mladých ľudí nechce vôbec pracovať alebo sa vzdelávať.
Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12 % mladých, čo je o takmer 5 % menej ako na Slovensku.
„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži.
Celkovo bolo mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí,“ doplnila Buchláková.
Komentáre
Pridať komentár