Firmy na Slovensku prichádzajú každoročne o státisíce eur, ktoré ich stoja na prvý pohľad cenovo zanedbateľné položky. Ide o sekundárne náklady, ako napríklad na údržbu a opravy, energie, skladové procesy, čistiace prostriedky, kancelárske či office náklady, ale aj na bankové poplatky, poistenie a podobne, kde sú hlavným problémom často zle nastavené procesy kontroly.
„Ak si zoberieme výrobný priemysel, problém sa týka prierezovo všetkých sektorov. Vo všeobecnosti podiel sekundárnych nákladov predstavuje až do 40% celkových nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že priemerná hrubá ziskovosť výrobných spoločností na Slovensku predstavuje 20 až 30 %, výška týchto nákladov častokrát môže rozhodnúť o tom, či firma dosiahne plánovaný zisk alebo sa dostane do straty,“ upozorňuje na čoraz akútnejší problém firiem partnerka spoločnosti Expense Reduction Analysts Iveta Živicová.
Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.
„Nenápadné“ náklady
Z hľadiska manažmentu nákladov sú práve sekundárne náklady tie, ktoré firmy „zvádzajú“ k nevšímavosti. „A to najmä pokiaľ ide o revíziu zmluvných vzťahov, manažmentu internej spotreby alebo dodržiavania jednotkových cien dodávateľov,“ spresňuje Ivete Živicová.
Hoci by práve v korona kríze mali byť firmy ostražitejšie, často zbytočne sekajú náklady tam, kde to potrebné nie je a kde si ohrozujú svoj core biznis, no prehliadajú úniky na „menších frontoch.“ „Z našich skúseností k najväčším sekundárnym nákladom, ktoré firmu v dôsledku zle nastavených kontrolných mechanizmov a neochote optimalizovať náklady stoja v konečnom dôsledku najviac, patria náklady na IT, údržbu a opravy, náklady na náhradné diely, oleje a mazivá, čistiace prostriedky, ďalšou skupinou sú energie, celý manažment dodávateľského reťazca vrátane skladových procesov, ale aj zbytočne vysoké náklady na bankové poplatky a poistenie či kancelárske a office náklady,“ vymenúva.
Najzraniteľnejšie firmy
Hoci sa tento problém týka všetkých výrobných sektorov, ako upozorňuje partnerka ERA, veľa závisí aj od toho, akým kontrolným aparátom disponuje manažment alebo vlastník firmy. „Podľa našich skúseností problém manažmentu sekundárnych nákladov nie je kritický u malých firiem, pretože je tam silný centristický kontrolný bod u konateľa či majiteľa spoločnosti,“ podotýka Iveta Živicová.
Na druhej strane u veľkých spoločností zas existuje viacstupňový schvaľovací a kontrolný aparát, ktorý v značnej miere eliminuje možnosť „zabudnutia“ kontroly spotreby, resp. nákladov. „Najzraniteľnejšou je skupina, kde sú firmy rôznych veľkostí a systémom manažmentu nákladov v rozmedzí cca od 5 mil. do 100 mi. eur,“ upozorňuje.
Neochota sa meniť
Často je však problémom, či skôr brzdou neochota členov manažmentu zabehaný spôsob meniť a skúsiť hľadať možnosti optimalizácie, ktoré neohrozia core biznis, no dokážu firme priniesť významné úspory.
„Pre úspešný proces optimalizácie a úspory nákladov je nevyhnutná súčinnosť a chcenie všetkých zainteresovaných členov manažmentu spoločnosti, nielen odhodlanie majiteľa/top manažéra spoločnosti. Častokrát sa nám stane, že narazíme na neochotu na nižších stupňoch riadenia alebo priamo u vedúceho zodpovedného oddelenia. Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa, častokrát sa zodpovedným pracovníkom „nechce“ do zmeny,“ konštatuje odborníčka.
Dôvodov môže byť podľa nej viacero. Najčastejšie je to spomínaná neochota niečo meniť na zabehnutom systéme, no rovnako aj nedostatok času alebo osobný prospech. „Pomáhame firmám dosiahnuť plánované úspory, resp. dosiahnuť ciele a bonusy zodpovedných manažérov. No podstatný faktor je, že majiteľ alebo manažment firmy musí chcieť a mať záujem zlepšiť kontrolu sekundárnych nákladov a vykázať ich úsporu,“ podotýka.
Práve expertíza a nezávislý pohľad od poradenskej spoločnosti dokážu firmám významne ušetriť čas a peniaze. „Firmy by sa najmä v tomto období nemali báť využiť služby nezávislej poradenskej spoločnosti, ak potrebujú, no sami nevedia dosiahnuť nákladovú úsporu alebo procesnú optimalizáciu.
Z parciálneho hľadiska je vždy potrebné si nastaviť vnútorné pravidlá pre pravidelnú kontrolu zmluvných podmienok, nových udalostí na dodávateľskom trhu, vnútornú spotrebu a ochranu pred krádežou alebo zneužitím,“ odporúča firmám partnerka Expense Reduction Analysts Iveta Živicová.
Komentáre
Pridať komentár