Koronakríza, problémy s logistikou a nedostatkom polovodičov, ale aj dlhodobý tlak na znižovanie emisií.
Aj s tým musel vlani zápasiť automobilový priemysel. Ako sa zhodujú odborníci, o optimizme je ešte odvážne hovoriť.
„Na základe analýzy výsledkov a údajov za roky 2019 až 2021 musíme skonštatovať, že hádam nebolo iné odvetvie priemyslu v SR, no rovnako aj v Európskej únii, západnej Európy, či celosvetovo, ktoré by sústredilo všetky dopady globálnej krízy v ekonomike,“ upozorňuje Juraj Janči, senior konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts.
Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov. „Momentálne sme v štádiu zhodnotenia očakávaní a bude otázne, či Slovensko vyrobí aspoň toľko vozidiel, čo v roku 2021,“ konštatuje Juraj Janči.
Hlavné dopady na sektor
Sektor už vlani bojoval s dopadmi koronakrízy, najmä problémami s logistikou, nedostatkom polovodičov, rastom cien vstupov, no pridala sa aj kríza s nedostatkom vzácnych materiálov, vplyv vojenského konfliktu medzi Ruskou Federáciou a Ukrajinou na dodávky materiálov a odbyt, no a sektor dlhodobo zápasí aj s tlakom EÚ na znižovanie emisií.
„To všetko sa prejavilo do veľmi spomaleného a okliešteného procesu výroby automobilov aj v Slovenskej republike, ktorý vedie k pozastaveniu dodávok niektorých typov značiek automobilov, prípadne celkovo spomaleniu dodávok.
Často nie je problém vyrobiť samotné telo vozidla spolu s motorom a kolesami, ale je problém s finalizáciou elektroniky áut, ich infotaimentu a pod.,“ konštatuje Juraj Janči s tým, že pri výrobných závodoch sa tak začali hromadiť flotily vozidiel čakajúce na podstatný diel v rámci elektroniky alebo kabeláže vozidla.
„Niekde si tento nedostatok riešia svojrázne, napríklad demontážou umývačiek riadov, alebo práčok, ktoré obsahujú podobné polovodičové súčiastky,“ dodáva na príkladoch z praxe. No nedá sa podľa neho ani zovšeobecňovať.
„Na Slovensku sú aj automobilky, ktoré nepociťujú krízu výpadku výrobných komponentov a ostatné dopady až tak intenzívne. Je ňou napríklad kórejský výrobca Hyundai/Kia, ktorý si zaobstaral čipy v predstihu či francúzska automobilka Stellantis, ktorá v závode pri Trnave vyrába populárne modely Citröen C3 a Peugeot 208, po ktorých je veľký dopyt na trhu.“ vysvetľuje Juraj Janči.
Budúcnosť je však neistá u všetkých rovnako. „Nedá sa odhadnúť dĺžka výpadku dodávky polovodičov a iných elektronických súčiastok, ani rastúci tlak na ekologizáciu vozidlového parku a rast cien vstupov,“ konštatuje Juraj Janči.
Aj preto je otázne, či Slovensko vyrobí aspoň toľko vozidiel, čo v roku 2021, kedy to bolo vyše 1 milión vozidiel, a kedy najmä prvý polrok 2021 vykazoval optimistické čísla predajov a výroby motorových vozidiel.
Riešenie výpadku príjmov
Na Slovensku je pritom automotive najväčším producentom z celého priemyslu (až 47%) a aj najväčším zamestnávateľom, keď priamo zamestnáva okolo 170 tisíc zamestnancov a nepriamo ďalších 275 tisíc.
„Každá cyklická zmena má určité dopady aj na produkciu a zamestnanosť. Vlna protipandemických opatrení mala v roku 2020 dopad na pokles produkcie a predaja automobilov, tak preto automobilky volili promptné opatrenia a znížili stav zamestnancov, išlo najmä o externých agentúrnych zamestnancov.
Vzhľadom na zavedený „lean“ systém zásobovania výroby v automotive, nie je dopad na ekonomiku automobiliek až taký markantný, ako v rokoch 2008-2010, takže s poklesom výroby išla do útlmu aj väčšina nákladov,“ konštatuje odborník ERA.
Vzhľadom na neistý vývoj do budúcna, nárast cien pohonných hmôt a otázky ohľadom výhodnosti elektromobility, však ide podľa odborníka pre automobilky o priveľa nejasných premenných, ktoré sťažujú predikcie.
„Otázny je aj dopyt kupujúcich, dokedy sa „uspokoja“ s neurčitými dodacími termínmi, resp. s rušením modelov, ktoré automobilky postupne sťahujú z trhu a neplánujú už vyrábať. Pri jeho poklese, resp. pozastavení, to bude znamenať pre niektoré automobilky veľkú ranu, z ktorej sa nemusia spamätať,“ konštatuje Juraj Janči.
Pri plošnom náraste cien vstupných materiálov, ktorý zasiahol sektor výroby automobilov, sa pritom ťažko dá hovoriť o úsporných riešeniach v plošnom meraní znižovania nákladov.
„Skôr tu vidíme kombináciu procesných vylepšení s minimalizáciou cenového nárastu jednotlivých položiek,“ podotýka odborník Expense Reduction Analysts. Automotive vníma ERA ako sektor, kde majú firmy cost manažment a procurement na vysokej úrovni.
„Častokrát môžu ísť príkladom firmám v iných odvetviach. Na druhej strane je nevyhnutné dbať na pravidelnú kontrolu zazmluvnených cien a rabatov a dávať pozor, či dodávatelia samovoľne neupravujú ceny smerom nahor,“ upozorňuje na základe skúseností z praxe Juraj Janči.
Návrat do normálu? Otázne je, čo je normál
Kedy sa sektor vráti do normálu je tak vzhľadom aj na globálny vývoj ťažké povedať. A aj to, čo už je dnes normál.
„Počas pandémie koronavírusu sme si mysleli, že po Covid-19 príde normál. Medzičasom sa nebadane aj s pomocou ECB začala dvíhať inflácia, nastal tiež nedostatok čipov a polovodičov,“ vysvetľuje Juraj Janči.
Po odznení prvej, masívnej vlny Covid-19 v roku 2020, znamenal rok 2021 síce návrat do normálu, no už v jeho druhej polovici nastal útlm nielen z dôvodu ďalšej vlny mutácií koronavírusu, ale aj nedostatku základných súčiastok pre výrobu vozidiel. „A tak každý upieral nádej do roku 2022, ktorý sa javil, že budeme bojovať len s infláciou a rastúcimi cenami. Potom prišiel 24. február 2022...,“ konštatuje.
Všetky tieto dopady na automotive, spojený s kontinuálnym tlakom na ekologizáciu vozidiel, budú podľa neho predikovať tlaky na zjednodušenie a zmenu produkcie, zúženie modelových radov a prechod k utilizácii pohonov, kde zosilnie tlak dať definitívne zbohom dieselovým a plugin hybridným pohonom pre osobné motorové vozidlá a dať celkový úplný prechod k elektrifikácii pohonu.
„Otázny je postoj EU a jednotlivých členských štátov k podpore ekológie a sprísňovaniu emisných predpisov pre motorové vozidlá. Otázny je aj vývoj, a najmä ukončenie konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, pretože Ukrajina bola donedávna významný vývozca uhlia, koksu, železa a oceľových plechov,“ upozorňuje na záver odborník ERA.
Komentáre
Pridať komentár